Pracujete v oblasti, ktorú ste študovali?

Začala som podobne pred 35 rokmi študovať kybernetiku, škola mi dala veľa- naučila ma logicky myslieť, tu som využila v ďalších školách - psychológia, psychoterapia, interiérový dizajn, myslím, že študujem stále- školu života. Všetky ma niekde posunuli. Dá sa povedať, že podstatné na školách sú vzťahy (z môjho pohľadu). V živote nie je podstatné čo robíte, ale ako. Cesta lásky je to, čo nás učí každá škola, ale nie vždy si to uvedomujeme...

Žiaľ nie...ja som ukončila síce "len" strednú školu s maturitou, ale práve v čase, keď sa na Slovensku rušili "JRD" a končila aj výroba veterinárnych liečiv v Nitre, som sa ako mladá žaba /očarená len teoretickými predstavami, čo ma na škole čaká / rozhodla študovať na poľnohospodárskej škole odbor veterinárstvo - smer laborant. Nepracovala som v oblasti ani deň, i keď sa počas štúdií čosi črtalo a "sľubovalo", nakoniec z toho nebolo nič.
Ale škola mi okrem krásnych študenských čias dala aj množstvo kamarátov od Nových Zámkov až po Trstennú na Orave.

Mám chvíle, kedy na túto dobu strašne nadávam, ale dnes si mi Kamila nasadila chrobáka do hlavy:
Mám tri deti s vysokoškolským vzdelaním, synovia sú v zahraničí a samozrejme mimo vyštudovaný odbor. Dcéra je stále nezamestnaná - ak nepočítam občasné brigády, alebo PP na pár mesiacov. O uplatnení svojej odbornosti môže len snívať - vychovávateľky bez praxe nepotrebujú nikde.
Toľko súčasnosť. A minulosť? Vlastne je taká istá, iba s tým rozdielom, že zmena odboru bola dobrovoľná, a nie vynútená trhom práce.
Vo svojom odbore som pracovala iba tri roky a ozaj nezvyčajne na uvedomelého socialistického človeka som menila zamestnanie takmer každé tri roky, lebo som sa počase v zamestnaní nudila. Skrátka fluktuant z pohľadu tej doby. A tak som študovala stavbarinu a ekonomiku a cudzie reči a skončila som v škole (lebo to som ešte nerobila).
Takže odo dneška už nenadávam. ZMENA JE ŽIVOT Hlavne že ma práca uživí.

ano, pracujem v oblasti, ktoru som vystudovala. a som velmi rada. na denne studium VS som isla po par rokoch praxe, ked som vedela, co chcem robit. Skola mi dala teoriu, rozhlad, moznosti, ale az realna prax ma naucila najviac. Bez toho zakladu zo skoly by som vsak mnohe nevedela.
Eva

Tiež som vyštudovala EF, ale v BA :) Riadiaca technika (vlastne všetko o riadiacich centrálach a sieťach). Najprv som v odbore pracovala, skoro 11 rokov, ale "vďaka" ješitnosti mužov okolo, ktorí sa nevedeli povzniesť nad to, že ženská je v technických veciach lepšia, ako oni, som odišla. Zdrahla som k polygrafii, počítačovej grafike a je mi tam dobre

Ja pracujem vo svojom obore (teda momentálne nepracujem, lebo som na MD, ale inak hej ). a pokiaľ viem tak aj všetci moji spolužiaci z výšky pracujú v obore (končilo nás v krúžku 10, z toho 8 chalani a 2 baby). Zo spolužiakmi zo strednej je to už horšie. V obore nás pracuje tuším 6 (z 34). Inak škola mi dala všeobecný a hlavne teoretický prehľad o mojej profesii - lenže ten mal veľmi široký záber, takže z vecí, ktoré nepoužívam si veľa nepamätám, ale zase veľa z toho čo k mojej práci potrebujem som sa naučila až v praxi (resp. som si v danej oblasti rozšírila obzory). Ale inak mi škola (teda hlavne internát) dal väčšie bohatstvo ako je vzdelanie - spoznala som úžasných ľudí, ktorí obrátili môj život naruby (v tom pozitívnom zmysle), a sú naveky zapísaný v mojom . Vysokoškolské časy boli jednoznačne mojimi najkrajšími rokmi života, a zostali mi po nich kamaráti po celom Slovensku (a nie len tam)

študovať vysnené sa mi nepodarilo rodičia nezohli chrbát a nestali sa budovateľmi .
Priznávam vtedy na krátky okamih keď som držala v rukách odpoveď že prijímačky som urobila ale z dôvodov ....som sa na rodičov hnevala.
Vďaka jednej súdružke učiteľke a jej známosti na správnom mieste ma dostala aspoň na školu kde sa to trošku podobalo vysnenému.
Sklo,zdobenie skla,maľba a brúsenie.
Počas školy som si to dokonca aj hodne obľúbila,neskor som aj 6 rokov pracovala so sklom a bavilo ma to .
No po materskej som sa už nemala kam vrátiť. Nikdy viac som sa k podobnej práci nedostala,Sklárstvo a brusičstvo vymiera .Pár odvážlivcov brusi doma ale veľmi ťažko sa pretlkaju .Obdivujem ich ale ja som už nikdy nemala žiadnu túžbu sa k tomu vrátiť.
Život to zariadil inak a ocitla som sa v sociálnej oblasti ,síce z rôznych uhlov ale ono v podstate som zistila že majú veľa spoločného.
Myslím že keď som sa rozhodovala kde študovať, by ma táto oblasť ani len nenapadla a nikdy by som sa v tej dobe nevybrala tým smerom .
Študovanie ,intrák,vzťahy,ale aj rôzne brigády a kde čo spoločne pre obdobie štúdia mi dali napriek tomu že nepracujem vo vyštudovanom asi najsilnejší základ do života.Preto som ani dáko nezasahovala do toho čo sa rozhodli ísť študovať deti, čo si vybrali som rešpektovala.Dcéra ešte študuje ,syn ale nerobil ani jediný deň čo vyštudoval .Okamžite po štúdiách si našiel úplne inú prácu a je tam spokojný
Ono asi to vzdelávanie by naozaj v tom veku 15 rokov malo byt všeobecne a zamerane aj na zručnosť rôzneho smeru .Človek až neskor nájde tu svoju srdcovku alebo len jednoducho nájde prácu a až neskor zisti že ho to aj baví
a doplniť si vzdelanie neskor je predsa možné a hlavne už v tom čo aj skutočne zaujíma .

Pracovala som dlho v obore,ktorý som študovala. Milovala som to a aj vždy budem. Ale už som na túto každodennú drinu stará a boľavá. Takže,už len tak jeden,dvaja koníci v ohrade,sem tam zajazdiť a to je všetko.Ale chov koní a jazdectvo,považujem,za jedno z najkrajších zamestnaní.

áno pracujem v odbore, v ktorom som vyštudovala
a mám túto robotu rada
...ale mala som aj odbočky z dôvodu nutného prežitia

Nielen to, kumulovane robím aj ekonómku.

Ja robím úplne inú profesiu . Okolnosti a dve malé deti ma donútili ku veľmi podstatnej zmene...
Syn robí vo svojom odbore / IT/ a darí sa mu, je úžasné zarábať si tým čo človeka baví , trošku aj závidím dnešným mladým.
Mrzí ma , že keď tí moji chalani boli malí, neboli také možnosti ako teraz, napríklad riešiť choré deti namiesto OČRky opatrovateľkou.
Vzdala som sa úžasného zamestnania, ale čo už - mám úžasné a zdravé deti A už som si zvykla, snažím sa byť dobrá v tom čo robím teraz.

Robím to, čo som vyštudovala....od začiatku v odbore.....ovšem nevyštudovala som to, čo som chcela
Tak nejak sa viem časom prispôsobiť veciam, ktorým musím/chcem
Práca ma živí....hm aj baví. Našla som si na nej pozitívne stránky a jednou z nich je aj to, že raz - RAZ budem robiť aj vysnívané.
Chce to dve veci: odvahu (tu mám ) a kapitál (ten "zhŕňam" )
P.S. Kapitál, rozumej nielen finančný ale aj vedomostný (skúsenosti, skúsensti, skúsenosti.... )

Ano pracujem a praca je zaroven mojim konickom.Sice som najprv vystudovala gymnazium,ale kedze taku VS este nevymysleli,ktora by ma zaujala,tak mi kamosky otvorili oci. A po skonceni strednej skoly som si urobila nadstavbu kozmetika. A robim to, co ma vzdy bavilo. ...uz som aj rozmyslala,ci sa "neslahnem" na nejaku VS...ale taku este nevymysleli

ja som sa vyučila za krajčírku a 23 rokov som stravila za šijacím strojom keď sme mali stretko zo školy aj u nas iba tri sme ostali v odbore
pred rokom a pol mi ochorela mama tak som musela dať výpoveď a teraz mamu opatrujem

- snažila som sa - do materskej som pracovala v svojom fachu, potom sa to celé trochu zamotalo, ale zase - nepovažujem to za nejakú tragédiu - rozhodnutie o tom, čo študovať bolo najmä v minulosti dooosť ovplyvnené tým, na akú školu sa človek "ľahko dostal" a neraz aj tým, ktorá škola bola považovaná za ľahkú - toto pretrváva dodnes ...
Takže ak po 5 rokoch štúdia zistím, že ma to nebaví, idem jednoducho robiť niečo iné - no a čo (teda okrem toho, že štát by mohol povedať - vanaložil som prostriedky na to, aby som mal lekára a teraz mám miesto neho "pouličného umelca" - napríklad)
Druhá možnosť - vyštudujem, čo ma baví, ale niet voľných miest v tej oblasti a žiť a účty platiť je treba - tak idem robiť tam, kde ma vezmú - to je síce asi tá nie tak lákavá, ale aj tak sa dá

Ja som tiez skoncila uplne niekde inde, nez som studovala.

pracujem v tom čo som vyštudovala, a veľmi ma to baví, aj keď úprimne - manažment a marketing som išla študovať preto, že som vlastne netušila, čo chcem v živote robiť

Ja som cukrárka s maturitou a vôbec neľutujem že som si neurobila výšku. V tomto smere som za staré dobré príslovie "remeslo ma zlaté dno".
Pracujem ako cukrárka, taktiež vypekám aj doma a na nedostatok práce sa teda veru stažovať nemôžem (síce niekedy mi to lezie aj na nervy ale čo už keď mám túto prácu tak nesmierne rada )
Niekedy ani červený diplom nepômôže zamestnať sa...
Len škoda že veľa mladých ľudí nechce ísť študovať menej "vychytené" odbory teda tie remeselné a za pár rokov sa stane že nebude mať kto napr. staviať domy pretože murári jednoducho nebudú a tí krorí budú túto prácu vykonávať budú veľmi cenený...toť môj názor