Preco je to tak? :(, Ja žena, Diskusie

Natalie je mi ľúto čo sa ti stalo, posielam ti veľa pozitívnej energie, viem že je to ťažké, ale nepýtaj sa prečo? príroda si to vždy zariadi tak ako to má byť, aj ked je to veľakrát ťažké, na túto otázku ti nikto nedá odpoveď, si ešte mladá, zdravá, dieťatko príde, neboj, mne sa tiež zdá nespravodlivé že ženy ktoré sa o deti nestarajú majú ich 5-6 a viac, a iným ženám ktoré by sa o ne s láskou starali nie je toto dopriate, žiaľ, v živote to tak chodí, neviem prečo sa ti stalo to čo sa stalo, či lekári našli príčinu ale ak si zdravá, skús sa teraz venovať nejakým koníčkom, choď do spoločnosti, snaž sa, aj ked to bude ťažké, na to veľmi nemyslieť, časom to nebude tak bolieť a pokúste sa neskôr o bábo, aj keď človek nikdy nezabudne, časom sa budeš aj ty tešiť s krásneho daru, držím ti palce,

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natalia je mi luto co sa ti stalo,je to tazke.Pretecie vela vody kym ti bude lepsie chce to len cas .Mne osobne pomohlo dalsie tehu .(ale strach o babätko ostal vo mne a spokojna som bola az ked som ho mala v naruci).

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ja len toľko - neodsudzuj to, do čoho nevidíš , tvoja skúsenosť s tým nemá nič spoločné. Hnev, závisť a pod. ti nepomôžu. To, že sa dušička rozhodla navštíviť Vás na tak krátky čas, nie je ani spravodlivé, ani nespravodlivé. Stalo sa. Stať sa to môže ktorejkoľvek žene.
Tu je jeden zaujímavý link, píše ho žena, ktorá prežila tri spontánne potraty :
http://vnimavetehotenstvo.sk/moja-skusenost-so-spontannymi-potratmi-a-k…

Bude dobre, neboj Čas je dobrý lekár

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nezavidim ani necitim nenavist voci nikomu tak mi prosim ta neprekrucaj slova v ustach! Napisala som ze nechapem preco to tak je a nejake clanky mna teraz v dobrom nezaujmaju ja mam momentalne moje vlastne problemy apocity a to nezmeni ziaden clanok ani nic

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Protirečíš si práve tu v tomto, citujem (a na to som aj narážala) :
"Kazda zena co si nevazi svoje dieta si zasluzi len to najhorsie..."
To neznie veľmi mierumilovne, ale ako povieš. Je to tvoja vec.
Článok čítať nemusíš, tiež je to tvoja vec. Či niečo zmení ten článok ja neviem - nie som veštica. Tá žena prežila to, čo ty, ale vyvodila z toho inú skúsenosť. Niekedy nie je na škodu sa pozrieť, ako ten istý problém rieši niekto iný. Ale samozrejme nemusíš. Ako si spravíš, tak budeš mať.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

A co si podla teba zasluzi zena ktora zabije svoje dieta? Tyra ho? Nestara sa on? Snad nieco dobre? Viem ze su zeny ktore to nezvladaju ale potom je tolko moznosti ktore maju radsej dat dieta do domova ako ho utrapit. A to som myslela ked to pre teba vyznie ako nenavist a zlost ok moze mozno tam aj je trochu zlosti ale pravom. A ano ako si spravim tak budem mat tak sa na mna nehnevaj ale taketo frazy momentalne vobec nepotrebujem. Neviem ci si takyto pocit raz zazila aj ty sama ak nie tak to nemas sancu pochopit a ak aj ano kazda zena to preziva inak a aj tak podobne! Niektora menej a ina viac a mna to boli velmi

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ako povieš

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natalie viem, že ti musí byť hrozne, ale nezúfaj. Si mladučká, určite budeš mať neskôr krásne a zdravé bábätko. Niekedy sa nedá vysvetliť prečo sa nám stávajú niektoré veci, ale uvidíš , keď príde ten správny čas, budeš mať bábo a budeš šťastná.
Tvoje pocity úplne chápem. Ale detičky sa nerodia len ženám, ktoré si to zaslúžia a tiež nedokážem pochopiť hyenizmus niektorých žien, o ktorých píšeš. Nemysli na to, skús sa zbaviť tých negatívnych pocitov a mysli pozitívne. Teš sa na to čo ešte príde. Držím ti moc palčeky

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natali, aj ja som potratila, tiež prvé bábatko a teraz mám dvoch zdravých, krásnych, občas až moc živých chalanov. Čas to zahojí a aj keď nezabudneš, časom to bude lepšie, uvidíš.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natalie viem, ako sa cítiš, tiež som si tým prešla . Ale neobracaj svoj smútok za dieťatkom na hnev, to nič nevyrieši. Osud iných žien nemá s tým Tvojim nič spoločné a v živote neexistuje "spravodlivosť" tak, ako ju chápeme my. Všetko sa deje pre nejakú príčinu, aj keď ju možno nikdy nepochopíš, aj toto malo svoje odôvodnenie. Mne vtedy dosť pomohla táto myšlienka: to, čo sa stalo, vôbec nemuselo byť "za trest", a možno som si tým nemala prejsť ani tak ja, ako to dieťatko. Možno tá dušička musela prekonať počatie, ale nie narodenie, aby sa z toho niečo naučila.
Natalie je to veľmi ťažká situácia v živote každej ženy, teraz je dôležité ju prekonať čo najlepšie. Skús sa zamestnať prácou, športom, alebo čímkoľvek, časom tá bolesť pomaly prejde. Nechaj ju plynúť cez seba a uvidíš, jedného dňa zistíš, že síce to bolí stále, už si s tým zmierená. A vždy budeš vedieť, že máš niekde malého anjela, ktorý Ťa sprevádza. Posielam Ti energiu na prekonanie toho najťažšieho

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Je mi naozaj luto, coo sa stalo.Ja som vo Februari pochovala svojho chlapceka, ktory mal 13 mesiacov a trpel cely zivot. Nepijem, nefajcim, neveriem ziadne lieky, na baabtko som sa tesila a zrazu diera v srdci. Velakrat som povedala, ze radsej sa nemal narodit, pretoze kolko on trpel,nebolo ani mozne.Kazdy mas svoj osud. Nik nevie preco je to tak a preco sa veci deju. Je vela otazok "preco", no mne pomaha to,ze som si tu otazku "preco" nikdy nedala. Stalo sa,co sa stalo a tak to musi byt. Vela sil.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

viem, že sa mi to ľahko hovorí, ale neboj bude dobre. Moja švagriná si tým čo ty prešla 3 krát a teraz má 2 zdravé a krásne dietky. Podstatné je, že môžeš otehotnieť, tým pádom máš šancu na donosenie dieťatka. Sú ženy, ktorým sa nedarí ani otehotnieť dlhé roky. Daj tomu čas a daj voľný priebeh svojmu smútku. Nesiľ sa do ničoho, netlač na pílu. Jednoducho ži zo dňa na deň, a uvidíš, že tvoj smútok sa bude pomaličky zmenšovať. Keď to najhoršie prejde, opäť nájdeš chuť byť maminou uvidíš.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Dakujem a aby to nebolo pochopene zle ja necitim hnev ani nenavist skor taku beznadej a bezmocnost mam pocit ze musim nieco spravit ale neviem co. Nechce sa mi jest nechce sa mi chodit von nemam naladu ani na priatela na nikoho :( myslela som ze konecne sa zacalo dorbe obdobie v mojom zivote kde budem naozaj 100%ne stastna ale nema to tak byt asi. Ked som videla posledne zenu s uplne cerstvym babätkom a predstavila si ze za chvilku budem mat aj ja take bola som stastna fakt tak ako som ani nevedela ze sa da byt a teraz ked vidim babätko mam chut umriet na mieste citim sa tak prazdna. A este jedno viem ze nie kazda zena si svoje dieta nezasluzi vätsina chvalabohu svoje deti miluje a robia pre nich vsetko tak si o mne nemyslite ze som naozaj prepnuta a zavistliva zla ja proste som len nestastna :(

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natalie.A ked niektorá matka zavraždí svoje dieťa:Asi tiež vtedy cíti zúfalstvo,beznádej,je bezmocná.A v skratovej situácii stačí naozaj velmi málo.Viem čo prežívaš.Ja som mala prvé dieťa takmer v 28.rokoch.Neboj sa.Ešte si mladá.Všetko je tak,ako má byť.Možno to dieťatko,čo si čakala,ešte nemalo prísť.Nenadávaj na krkavčie matky.Kto seje zlobu,ten ju spravidla aj žne.Ukludni sa.Máš život pred sebou.A dočkáš sa aj detičiek.Netvrdím,že si zlá a nenávistná.Chcela som len poukázať,že aj krkavčia mater mohla byť práve v zlom psychickom rozpoložení.Lenže ona si na rozdiel od teba ten kríž nesie so sebou celý život.Myslíš,že taká žena môže byť raz šťastná?Lenže ty môžeš byť.Ty si nič zlé nezrobila.A ked príde tvoj čas,budeš sa s láskou starať o svoje dietky.Z

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ked to spravi zena raz hm mozno na tom bola zle ale to neni ospravedlnenie lebo ma tolko moznosti uz len keby to dieta polozila niekam von tak ma vätsiu sancu prezit ked ho niekto najde! A su zeny co sa takto zbavia nie jedneho ale niekolkych deti. Naco ich robia ked ich nechcu? to nechapem a tu zavist nechapem? co mam zavidiet mamam ked si zabiju dieta alebo co? Mne je to jedine tak luto ze to tak je ze clovek co po dietati tuzi ho nema a clovek ktory to dieta vidi len ako prekazku ho ma nestara sa on a horsie :(

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Na co to riesis, vobec sa ta zivot inych ludi netyka, sami si vybrali cestu, tak ich nechaj nech si po nej idu ako sa im len chce...
na pohode ti to vobec nepridava, nikomu tym nepomozes, iba si "zarabas" na situaciu, ked budes mat naplno umoznene pochopit to, co ti teraz tak strasne vadi a vytaca ta. Tymito recami si nijaky zazrak neprivolas, stare dobre "zi a nechaj zit" plati v kazdej situacii a v tejto stonasobne...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

a co ich vrazdim alebo co? preco nepovies takym ludom ZI A NECHAJ ZIT? tam sa to hodi viac!! Celkovo ste tu podaktore prekrutili to co som povedala na zaciatku ale ok uz to neries ani ty ani ziadna! A hej vyrabam si situaciu ja som to chcela dostat zo seba von nic viac to ze podaktore tu zacnu obhajovat "matky" ak sa to tak da nazvat co si zabiju deti som skor necakala a ze to vobec pochopite tak ako ste to pochopili. Malo to byt skor na zamyslenie preco to tak je preco sa rodia deti tam kde ich necaka nic dobre a nie tam kde by boli stastne a spokojne! Ja nad tym rozmyslam a nejde mi to do hlavy a koho to momentalne v mojej situacii udivuje tak tomu tiez neviem pomoct

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natalie, tým že budeš kopať a biť ostatných,ktorí Ti možno chcú niečo povedať aj iným pohľadom ako máš Ty si nepomôžeš, ani bolesť nebude menšia. Nie je to fér, áno, viem, ale v živote veľa vecí nie je fér. Ja som to tiež ťažko znášala, prečítala som veľa kníh o tom, prečo sa to stalo, môj gynekológ , podotýkam bývalý mi vtedy povedal. Doslova: "Buďte rada, že to príroda zariadila takto, možnože keby to donosíte, narodí sa Vám mrzák, to by bolelo viac."
Dievčatá Ti tu chcú len ukázať, že je možné, že aj Ty sa možno raz v živote môžeš dostať do situácie za ktorú budú ľudia Teba odsudzovať, nikdy nevieš. Si ešte mladučká, plná utrpenia, sklamania, ale ver, v živote budeš ešte musieť veľa vecí prehltnúť a nebudú fér, nuž ale o tom všetkom je život, niekedy ťažký, nepochopiteľný ale je náš a možno tie problémy, ktoré sú nám dané do cesty sú pre niečo dané. Prajem Ti, aby si sa čím skôr s touto bolestnou stratou vyrovnala.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Preco to nepoviem im? Pretoze oni sem nepisu, ci si ich mam vyhladat a robit im osvetu? Je to ich volba, nevies, co ich k tomu vedie a dokonca sama netusis, ci prave teba raz nepostihne poporodna depresia a ako zareagujes prave ty.
Kolko bab sa tesilo na babo, po porode im skratka "preplo" a odmietali svoje dieta, stratili on zaujem, trvalo to nejaku dobu a mozno mali len stastie, ze mali okolo seba tych spravnych ludi, co im pomohli z kruhu von...
A este cosi: nie cely svet ta bude mat rad, nie kazdy ta na povel polutuje a nie kazdy ta pochopi, lebo ty si to zelas. Ale v pohode, kazdy si zije svoj zivot a teraz pride moja oblubena veta: kazdy zije taky zivot, aky chce zit.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Milujem svoje deti, ale tiež mi preplo sice len na par minut- naštastie pre mna...a moje detičky

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Peti, toto predsa tiez patri k zivotu. Je vela takych mamin...a teraz su mnohe v pohode ako ty....a mnohe to stastie nemali....napriek tomu ich nema kto co odsudzovat...a zvlast clovek, ktory este nepreskocil, nech nekrici hop.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natalie, myslím že viem ako sa cítiš. Ja som tiež prišla o bábätko keď som mala 18, tešila som sa veľmi na neho. Ale tiež som o neho prišla. Keď som sa lekára pýtala, prečo sa to stalo, tak mi povedal, že v určitom období sa mu zastavil vývin a prestalo rásť. Ten odchod dieťatka zariadila príroda. Ja si myslím že je lepšie keď to príroda zariadi takto, ako keby sa malo narodiť postihnuté, celý život trpieť. neboj sa, ešte príde čas, budeš mať krásne detičky. ja už mám dve. Držím ti palce aby si to prekonala. Si ešte mladá, možno aj telo sa ti musí lepšie pripraviť na tehotenstvo a na to, že bude nosiť bábätko.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natalie ja pracujem v detskom domove a súhlasím s Tebou,sú ženy,ktoré si nezaslúžia mať deti.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

A cim si to vlastne zena zasluzi, ze "moze" mat dieta?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Neviem

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Tiez som mnohym veciam nerozumela, nechapala, sudila, posudzovala a odsudzovala. Cim viac som z tohoto odburala a prestala riesit veci, s ktorymi nehnem a o ktorych pricinach ani z patiny netusim- preco sa deju, preco sa dieta narodi matke, ktora ho nechce, tyra, bije, zabije, co si tieto dve bytosti vybavuju, ake ucty a z akeho obdobia a ze vsetko na svete ma svoje miesto, dovod a pricinu a dokonca zmysel, ze je skratka vsetko tak ako ma byt, nielen to pekne a dobre, ale aj to, co sa nam paci menej, ci nepaci vobec- tym viac sa utriasol moj vlastny zivot.
Nie je lahke zit a ustat zivot, ked je vsetko takmer dokonale, ked vsetko klape ako dobre namazany strojcek....no nie kazdy ma idealne pocatie, detstvo, pubertu, nie kazda rodina ma dokonalu, idealnu minulost a ze kazda jedna "kostra v skrini", ktoru tam strcila nasa prababka, babka, mama, sestra, teta, pradedo, dedo atd- moze vypadnut prave vtedy, ked to najmenej cakame...

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

"Nie je lahke zit a ustat zivot, ked je vsetko takmer dokonale, ked vsetko klape ako dobre namazany strojcek"......

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No, uz som to nestihla opravit JE lahke..... a sak hlavne ze si rozumieme, xixixi

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja nesudim,ja sa tesim ze som mama a prajem to aj Natalii

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Precitala som si komentare ktore ste sem Natalie napisali a prispejem este jednym svojim komentarom. Vidim velky rozdiel v reakciach zien ktore potrat/y prezili sami a zien ktore tu pisu o tom, aby Natalie "nenapadala" ine zeny, ktore podla nej nemaju pravo na deti atd. Takze pre zeny ktore toto nezazili- nech si nastudujete co chcete a niektora znama alebo kamaratka vam povie ze toto prezila, uvedomte si ze nikdy sa nedokazete vzit do tej situacie. Vzdy ked zena potrati a potom uvidi ako niekto svoje deti nechce alebo otehotnie bez toho ze by dieta chcela, napadne ju ze ona by ho chcela a nemoze ho mat a ta druha si ho nezasluzi a ma ho. Ja nevidim najmensi dovod preco by ste mali reagovat na potrat zeny akoukolvek agresiou a poucovanim o tom co by mala voci inym zenam citit alebo nie. Konkretne tym myslim zas Lydushu ktora sa tu nechala uniest tym co kedysi nevedela a dnes uz vie, ze nic neriesit, len ona ma pravdu. Zamysli sa Lydusha co pises, keby tebe zomrelo dieta/zarodok/plod, som zvedava ako by si reagovala na blbosti takeho razu ako si tu zo seba ty sama dostala. V inych blogoch vypisujes ako nikto nema nikomu radit kym nechodi v jeho topankach. Tak rozmyslaj, podla veku mas najvyssi cas!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

novacka ja som o jedno nenarodene dieta prisla a napriek tomu si nedovolim odsudzovat akukolvek zenu co sa dietata zbavi.svet nie je ciernobiely a to co sa niekomu zda zle sa moze pri pohlade z inej strany javit ako nevyhnutne

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Mila novacka, to, ze tu xy bab nevypisuje o tom, co prezili, vratane mna, neznamena to zakonite, ze aj neprezili. Takze dakujem za odporucanie, no ja sa zamyslam, asi viac ako je bezne a asi inym sposobom , ako je v slusnej spolocnosti "dovolene", inac by si s tym, co pisem, nemala problem.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Nováčka, ak by si lepšie čítala, tak by si si tiež prečítala, že ja som to zažila tiež a tiež si nedovolím povedať niečo také na adresu kohokoľvek. Pravda je, že chápem Nataliinu bolesť a tiež že to píše z hnevu. Každý na vzniknutú situáciu reaguje inak, niekto plače, niekto sa hnevá, niekto mlčí a uzatvorí sa do seba.A väčšinou to tak v živote býva, to čo niekto chce nemá a kto to nechce ten to dostane.A ešte, neviem, ale sa mi zdá trošku priostrá reakcia na Lydush, dá sa to aj ináč ako urážkami typu "porozmýšľaj, máš dosť rokov"......

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natalia, je mi ľúto, že si prišla o bábätko - ale nie je všetkým dňom koniec...
A k druhej časti príspevku - rada si v pravom dolnom rohu čítavam väčšie, či menšie myšlienky a raz som si odložila túto, citujem:
...keby sa každý držal tohto: Skôr ako ma odsúdiš,
obuj si moje topánky a prejdi mojou cestou, prejdi moju minulosť, pocíť
moje slzy, zaži moju bolesť, moju radosť, prejdi roky, ktoré som
prešiel ja, potkni sa na každom kameni, na ktorom som sa potkol ja...
Zakaždým vstaň a choď ďalej, tak ako som to urobil ja.
A až potom môžeš moje správanie súdiť a tvrdiť, že ma poznáš...!!!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natalia, je mi to hrozne luto co si zazila :( viem co citis nakolko aj ja som prisla o vytuzene a ocakavane babatko....a prosim nehovor tak ze uz nevies ci vobec chces byt tehotna, ja som si to myslela tiez ze to uz nechcem nikdy zazit, proste tri roky som sa bala ze znova potratim a teraz citim ze znova chcem babo aj na ukor zeby som potratila... takze skus sa dat dokopy cim skor a necakajte moc dlho a pokuste sa znova o babatko, uvidis bude to uz dobre :) hlavu hore drzim palceeeeee

a na margo tej druhej veci...
ano je to nespravodlive, zeny ktore tuzia po babatku, nemozu mat alebo potratia a tie ktorym sa to len tak nahodou podari tak si to este ani nevazia :( a napr. vcera v robote, pride mlada baba, akoze oblecena ako posledna chudera, ale o to nejde, mozno na to nema atd... to nie je dolezite... ale ze bola sfetovana alebo nadrogovana ako delo tak to je uz silna kava... proste som si myslela ze ju dorazim hned ako mi zacala rozpravat a to som nebola sama, cela predajna sa na nu pozerala ze ci je normalna... tak mi povedzte co z takeho drobca vyrastie, s cim si ta baba zasluzila ze je tehotna ked si to nevie vazit... no proste nezavidim, a zelam mimco kazdej, ale ked uz sa postasti v tejto dobe niekomu, tak nech si to vazi a nie zahadzuje sancu, ktoru mozno uz nikdy v zivote nebude mat, len kvoli nejakym napr drogam ktore brala a neuvazila co to urobi s nou a s babom... no proste nech si vravi kto chce co chce a mozte aj nadavat na mna ale je to tak, kto chce nema a kto nechce ma a nestara sa, zabija atd....

tak sa drzme a budeme pekne a stihle

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Preco stale hovorite dokola vsetky to iste? Ja NESUDIM ja to len nechapem a zda sa mi to nefer. V minulosti som si zelala aby som sa nebola narodila ja ale ja som na svet prisla do rodiny ktora nemala zaujem o mna. Nechcem sa tu rozpisovat na kolko sa bojim reakcie niektorych z vas, ale to je jedno. Ide skor o to ze som sa sama starala o seba uz velmi skoro chybali mi rodicia aky maju byt. Od mala som tuzila po babätku moje male vlastne krasne. Vzdy ked som na to myslela ze raz budem take mat tak som zazila taky pocit proste ako keby niekto dobil baterky. S priatelom som dlho a ked mi povedal ze on by uz aj chcel tak som bola najstastnejsia ten pocit prekonal uz len tehotensky test a navsteva u gynekologa ktory mi to potvrdil. Citila som sa ako novy clovek to staste som mohla rozdavat taky pocit som za celi svoj zivot nezazila. Proste dokonale stastna a spokojna. Chcela som dat vsetku lasku vsetko co sa vo mne nehromadilo za roky vsetko mojmu babätku byt taka mama aku som ja vzdy chcela. Zacala som hladat vecicky rozmyslat nad kocikom a tak a pritom to bolo este tak skoro :( Mozno to tak bolo aj preto. Ked som zacala krvacat tak som zamrzla nic som zrazu necitila ani stastie ani smutok len strach. Vedela som ze som o to babo prisla. Ale preco? :( ked som dosla od doktora domov lahla som si a revala strasne dlho :( A teraz co ma ma napadnut. Ked som si potom citala ze nejake babätko nasli zabalene v taske v smetiaku co cakate odo mna? Ze to prejdem len tak ruku na srdce ktora z vas by po potrate pri takom clanku nemyslela na to iste? Ja tie zeny nepotrestam ani im nic nemozem ale keby som mohla tak im spravim len jedno: Dam im ten pocit ktory som mala ja tesit sa na vytuzene babätko a prist on. Nech si kazda uvedomi co ma ze to je malinky cloviecik ktory je cast kazdej matky. A ako moze niekto zabit kus zo seba? Ako to moze spravit? Ja viem ze na to mi nikto neda odpoved a ani to necakam. Je to pre mna len strasne tazke. A ked uz sa tu hovori aby clovek nesudil tak nesudte ani vy mna lebo tiez neviete ani jedna cim som si presla ja ake su a boli moje pocity. Viem len ze som prisla o to co pre mna v zivote najviac znamena/lo :( A lydusha necakam ziadne lutovanie niesom na to zvyknuta ani mi to nic z bolesti neuberie a mozno ano lebo v tejto situacii v akej som mi viac pomohli zeny ktore napisali ze ma chapu ako tie ktore mi zacali davat TERAZ prednasky o tom co je spravne a co nie!!! Nemam mamu ani ziadnu rodinu ktora by ma podrzala a keby som nemala frajera tak to nezvladam. To dieta nebolo ani na svete a aj tak mam pocit ze som prisla o to najcenejsie co som mala. Potrebovala som to len dostat zo seba moje pocity moje myslienky a mozno niesu spravne ale ja ich teraz mam a momentalne proste nieje na mieste ma poucovat o tom. Ako povedat mame ktorej sa zabilo dieta pri nehode ze to tak malo byt ze vsetko ma svoj zmysel. Aky zmysel ma ze zomrie mlady clovek ktory ma sny a nerobi a neurobil nic zle a clovek co rozdava len zlobu a bolest si ide zivotom bez problemu? Mozno niektore pochopia co sa snazim povedat. Pri strate ti moze hovorit kto chce co chce aj tak ta bolest neprejde. A v tom momente ide vec ako spravne a nespravne proste bokom.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Je to ešte veľmi čerstvé a si plná emócií, si zmätená a kladieš otázky, na ktoré nikto nepozná odpovede...nevieme prečo sa stávajú niektoré veci. S odstupom času sa na to budeš pozerať možno trošku inak. Pokús sa zmieriť s tým, dovoľ malej dušičke odísť pokojne do nebíčka, spomínaj v dobrom. Nikoho neobviňuj, nerozmýšľaj nad tým že prečo niektoré matky konajú tak ako konajú. Mať dieťa, nie je len o tom že mám krásny voňavý maličký uzlíček, ktorý je len môj. Nie je nič také ideálne ako sa zdá. Tiež som si myslela že budem skvelá matka a dieťatko bude len a len moje. Dieťa mi po narodení 6 týždňov v kuse plakalo deň aj noc, nemala som žiadnu pomoc...nič. Nikto mi nevedel povedať prečo iné bábätká krásne spinkajú, len to moje v jednom kuse vrešťalo. Spávala som po stojačky na etapy po 5-7 minútach s dieťaťom na rukách. Aj toto treba zažiť. Nechci vedieť, čo všetko mi občas vírilo hlavou. Preto nemôžeš porozumieť, prečo niektoré matky ublížia v afekte alebo popôrodnej depresii dieťatku, pretože si to ešte nezažila. Myslíš že aj tehotenstvo je len radosť? Omyl. Pri druhom tehotenstve som si vypočula diagnózy od downovho syndrómu, cez opuch mozgu, mentálnu retardáciu, hemolytickú chorobu novorodenca....atď. Nútili ma na potrat, 3x som odmietla sekciu, očami som posúvala čas aby plynul rýchlejšie a skrátilo sa utrpenie, ktoré musí zažívať tehotná žena, ktorá chodí do poradne a vypočuje si toľko zlého. Aj to treba zažiť. Neidealizuj si aká budeš matka, že budeš dokonalá a že budeš mať dokonalé dieťatko. Aby si nebola raz veľmi sklamaná...
Prajem ti dieťatko z celého srdca. Nech ti ďalší pokus vyjde, veľmi silno držím palčeky. Ešte ti poradím, skús zbehnúť za obvoďákom, alebo popros gynekológa nech ti vezmú krv na vyšetrenie štítnej žľazy....poruchy štítnej žľazy dosť často spôsobujú spontánne potraty.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

ja nehovorim ze budem idealna ani necakam idealne dieta to som ani jednym slovom nepovedala jedine co viem ze chcem byt a budem sa snazit byt najlepsia mama aka sa mi bude dat. A ja viem ze neni vsetko ruzove nechapem preco mi vsetci prekrucaju slova v ustach. Nemyslim to v zlom ale proste som nestastna a zazila som si svoje a prezivam teraz svoje kazda to berie inak.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

moja my to myslíme dobre....

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

natali, moja, nikto ťa tu nechce prekrúcať a dovolím si tvrdiť, väčšina ťa aj chápe, niektoré -dosť veľa- to prežili, možnože sa opakujem, ale pre niečo si si tým mala prejsť, skúška? Neboj, uvidíš, neprebehne veľa času nám tu napíšeš, že máš dve čiaročky. A baby to fakt myslia s Tebou dobre, ooni len chcú, aby si raz neľutovala, keď si súdila druhé, lebo v živote sa nám všetko vracia ako bumerang. Mne osobne sa vždy vrátilo keď som povedala ja by som nikdy" a veru že áno, len to väčšinou pochopí človek, keď to zažije.Možnože niektorá z nás bude zase kráčať v Tvojich topánkach a utápať sa nad nespravodlivosťou, že niektoré deti môžu mať a nechcú a tie čo chcú nemajú.Raz bude aj tebe zhora dané, aby si bola matka, ale asi nebol ten správny čas.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

úryvok z knihy : Anjeli v mojich vlasoch, od Lorny Byrneovej
http://www.gorila.sk/product/265701

"Mala som dva roky, keď lekár mame oznámil, že som retardovaná.
Mama si všimla, že už ako bábätko som akoby mala vlastný svet. Dobre si pamätám - ležím v detskej postieľke, velikánskom koši, a nado mnou sa skláňa mama. ..."
Občas sú otázky "Prečo sa to stalo práve mne ?" "Prečo niekomu Boh dopraje krásne zdravé dieťa, kto si to (podľa pýtajúceho sa) vôbec nezaslúži ?"
vlastne iba trápením seba samej. Verím tomu, že sa to seba pýtala aj Lornina mama, keď jej oznámili, že jej dieťa je retardované. Tieto otázky nič neriešia, iba jatria ranu, ktorá zostala z nenaplneného očakávania. Ale aj to nás učí život, že nie vždy a všetko bude vychádzať tak, ako by sme čakali. A že nie vždy a všetko si zaslúžime viac, ako ostatní (podľa nás) menej hodní.

Lorna je žena, ktorá vníma anjelov, vidí duše mŕtvych a táto kniha je jej spoveďou (?). Píše tiež príbeh o dieťatku, ktoré vlastná matka pohodila na brehu rieky. O tom, ako Lornu táto dušička navštívila a poprosila ju, aby povedala mame, že oboch rodičov napriek všetkému veľmi miluje (bezpodmienečná láska).
Svet nie je vždy spravodlivý, milý a láskavý k nám všetkým. Stáva sa veľa "nespravodlivostí". Aj o tom, je život.

Ešte spomeniem jeden príbeh z Čapkových rozprávok z knihy Povídky z jedné kapsy. Ide o vraha Kuglera, ktorý sa dostal na posledný súd. Na jeho údiv nesúdi Boh, ale ľudia :

"Proč vlastně vy... proč ty, Bože, nesoudíš sám?" tázal se Kugler zamyšleně.
"Protože všechno vím. Kdyby soudcové všechno, ale naprosto všechno věděli, nemohli by také soudit; jen by všemu rozuměli, až by je z toho srdce bolelo. Jakpak bych já tě mohl soudit? Soudce ví jenom o tvých zločinech; ale já vím o tobě všechno. Všechno, Kuglere. A proto tě nemohu soudit."
"A proč tedy soudí... ti lidé... i na nebi?"
"Protože člověk patří člověku. Já jsem, jak vidíš, jenom svědek; ale o trestu, víš, o trestu rozhodují lidé - i na nebi: Věř mi, Kuglere, je to v pořádku; lidé si nezasluhují jiné spravedlnosti než lidské."
http://www.mlp.cz/karelcapek/

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Vracia ako bomerang? ano to je fakt ale ja si myslim ze to funguje skor na zaklade toho ked clovek zela niekomu nieco zle alebo je vyslovene posadnuty svojou teoriou. Ja tie zeny este raz teda hovorim nesudim je mi luto len tych deti a aj ked sa hovori nikdy nehovor nikdy ale ja by som NIKDY NIKDY NIKDY nedokazala ublizit malemu bezbranemu babätku este k tomu vlastnemu ked uz by som mala take depresie a bola tak na konci tak serem na svoj zivot a zabijem sa ja a dam sancu dietatu ktore moze mat lepsi zivot ako ja!

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Natalie a prečo máš potrebu nám niečo vysvetľovať ?
Každý si aj tak bude myslieť svoje, nech podáš akékoľvek vysvetlenie.
A s tým NIKDY. Si ešte veľmi mladá. Nikdy nehovor nikdy. Pretože skutočne si môžeš do života pritiahnuť skúsenosť, o ktorú v podstate vôbec nestojíš.

Inak ľútosť je veľmi negatívna emócia, ktorá ponižuje toho koho práve ľutuješ. I keď mám pocit, že sa skôr chceš vykrútiť z toho úvodnoho hnevu. V konečnom dôsledku je to skutočne nepodstatné. To, čo sa ti stalo nie je koniec sveta (asi to znie veľmi drsne). Nemysli si, že ťa neviem pochopiť. Je dobré prejsť si fázou smútku, asi aj hnevu, ale pomaličky sa treba dívať aj dopredu , aby si sa nezacyklila do zbytočných otázok :
Prečo ja nie som matkou a tamtaká matkou je ? Prečo sa to stalo mne ? Prečo medveď ?
Na tie otázky ti aj tak nikto neodpovie.