Priaťeľov syn

Máš to ťažké. nechceš presunúť svoj príspevok do psychologickej poradne, myslím že oni vedia viac a mne sa páčia ich odpovede.

Z viacerých strán som počula, že na takéto správanie dospelých, za seba v plnej miere zodpovedných detí, platí jedno: VYHODIŤ Z DOMU...
Je to kruté, ale vraj najúčinnejšie. Ak sa spamätá je to plus....ak sa nespamätá, sotva mu pomôže niečo iné.
Keď si čítam takýto príspevok, hned rozmýšlam v tomto duchu...vyhodiť z domu. Ak by však prišlo na moje dieťa, neviem, či by som bola schopná...
Viem však, že byť takto zlá, je niekedy v jeho záujme záchrany. Asi by som to s ťažkým srdcom urobila.
Mám v blízkosti prípad, kde to pomohlo....ale trápili sa obe strany, než tá vzdorovitá a "najmúdrejšia" pričuchla k zodpovednosti a zistila, že mávať s rodičmi neprináša žiaden efekt.

Nepochopena,
dlhodobo ste chlapcovi umoznovali zit takymto zahalcivym a vyuzivacnym sposobom. Tak to prijal ako normu. Preco by on mal nieco menit, ked ma podmienky, ktore mu vyhovuju? aku ma motivaciu?
Takze v prvom rade odporucam zmenit pristup vas rodicov - vlastnych i nevlastnych. Urcit podmienky, za ktorych moze s vami zit. A trvat na ich dodrziavani. Ak nebude schopny, ochotny ich akceptovat, ok, nech si zije po svojom. Ale za vlastne peniaze, s vlastnou zodpovednostou, v byte, ktory si bude on sam platit zo svojich penazi, s dlhmi, ktore si bude splacat on sam atd atd.
Eva

Súhlasím s Evou.Moja dcéra sa najskôr v 17 stala slobodnou mamičkou.Neskôr jej šli na nervy naše pravidlá.Odsťahovala sa.Po necelých troch týždnoch prišla naspäť.Neberie zaťažko dodržiavať naše pravidlá.Aspon sa tak tvári.Bolo mi velmi ťažko,ale som rada že som neustúpila.Drž sa toho.Pokial budeš žiť pod mojou strechou,musíš dodržiavať moje pravidlá.Ak nechceš,môžeš ísť.Takouto výchovou dospelému len pomôžeš.Ved ruku na srdce.Aj my sme pokial sme žili pri rodičoch dodržiavali ich podmienky spolunažívania.Naše deti sa k nám správajú tak,ako im dovolíme my ich vlastní rodičia.

Áno, súhlasim, ...moja sestra tiež sa v istom veku nevmestila do kože, svoj postoj k životu ukazala tým, že vyskočila z balkona, samozrejme vtedy, ked sme všetci boli doma, našťastie sa jej len rameno vyklbilo, ale naši to riešili okamžite ústavnym zariadením, kde je doteraz. Ma vcelku dve domovy, doma a tam, kde je umiestnená, a tam musi dodržiavať pravidla, ktoré sa jej sice vidia veľmi prisne, nakoľko doma nedodržiavala žiadne. Našim je veľmi, ale veľmi smutno, ale inak sa už nedalo, ohrozovala seba, ale aj ľudi okolo seba. A áno, je už dospela.

Súhlasím s tým čo napísali dievčatá predo mnou. Ak chceš s nami žiť, tak podľa určitých pravidiel a keď sa ti nepáči - si dospelý , choď a staraj sa a na vlastné náklady. A na vydieranie by som nepristúpila. Určite je to zložitá situácia, ale nemôžete sa nechať takýmto spôsobom ničiť a využívať. Držím palce.

Svojim správaním je priateľov syn typická kategória - manipulátor / vydierač.
Ja si nemyslím, že by si ublížil....na to sa má príliš rád. Jemu vyhovuje stav taký aký je, máva s Vami na všetky strany, vydiera, vyhráža sa...manipuluje.
Čo Vám ostáva?
Stanoviť hranice odtiaľ - potiaľ alebo naďalej trpieť jeho chovanie.
Vyhodiť z domu neznamená život na ulici. Je zdravý, môže si nájsť prácu/brigádu a platiť si podnájom. Možno zistí, že mu je takto lepšie a možno sa vráti múdrejší a začne akceptovať vaše pravidlá.
Ak neviete/nedokážete nájsť dostatok odvahy na tento krok, vyhladajte odbornú pomoc.

ja veim je to atzke tym ze otec ma mozno vycitky ze chlapec zil v rozpadnutej rodine.. ale nie je preto jeho povinnost muvsetko dovolit a poskytnut. a neboj neublizi si. zostava ti len cakat naozaj to cas vyriesi. aj on dospeje ale vy mi k tomu musite pomoct hoci aj sposobom ktory by nikto ako pomoc neoznacil