Problémoví partneri

Včera som hľadala na nete info pre jednu naničmamu. Našla som pritom aj jeden bulletin nielen pre odborníkov, ktorý zostavili pracovníci centier poradensko-psychologických služieb. Píše sa tam o poslaní týchto centier, o súčasnom vnímaní poradenstva, je tam aj analýza klientov, pokec o drogách, psychickej manipulácii kultov a siekt, a rozoberajú sa aj aktuálne otázky slovenskej sexuológie.

No, veľmi zaujímavé čítanie .
Najviac ma však zaujali písmenká o problémových partneroch. Na NM sa táto téma pomerne často rozoberá, takže pridávam aj sem.
Autorkou textu je PhDr. Elena Pavluvčíková z CPPS v Prešove a celý bulletin si môžete prečítať tu: http://www.psychologia.sk/empatia/em02-3/emp3.doc

V párovej problematike sa stretávame s rôznymi kombináciami problémov. Problém môže tkvieť v osobnosti jedného alebo oboch manželov, čo sa odráža na kvalite vzťahu. Takisto môže spočívať v nepriaznivých vonkajších okolnostiach, v nepriaznivých primárnych vstupoch, v neprimeraných návykoch alebo zručnostiach pre partnerstvo, napr. v nedostatkoch v inštrumentálnom spolužití, rodinnom hospodárení, domácich prácach, chode domácnosti v neprimeraných očakávaniach od partnerstva u žien i mužov, vo výchovných problémoch s deťmi, v sterilnom vzťahu, v osvojenom dieťati, v dieťati s poruchou, či už somatickou, psychickou, alebo kombinovanou, v dieťati s poruchami správania, alebo s neprimeraným vývinom. Pokúsim sa priblížiť rizikové osobnostné typy tak, ako ich uvádzajú klasici partnerského poradenstva Kratochvíl a Plzák.

S. Kratochvíl (2000) uvádza osobnostné typy, ktoré môžu spôsobovať problém v partnerskom spolužití. Ide o typy, u ktorých sú niektoré osobnostné črty príliš vypuklé a spôsobujú problém ich nositeľovi, alebo okoliu, s ktorým prichádza do kontaktu, hovoríme im akcentované osobnosti. Môže ísť tiež o poruchu osobnosti (starší názov psychopatia), ktorá spravidla spôsobuje partnerovi problémy, sťažuje mu spolužitie, a úlohou poradcu je ukázať mu cestu ako primerane zvládať partnera s poruchou osobnosti.
Veľmi výstižne popísal osobnosti partnerov vo vzťahu k poruchám partnerského spolužitia M. Plzák (1988), odvtedy sa však zmenila Medzinárodná klasifikácia chorôb, a niektoré ním diagnostické poruchy zmenili názov alebo zaradenie. Obsah poruchy však ostal nezmenený, preto ich uvedieme aspoň ilustratívne, tak ako to urobil S. Kratochvíl (2000).

Úzkostnú a vyhýbavú poruchu osobnosti nazýva astenickou a hypersenzitívnou. U astenickej ide o slabosť, nepriebojnosť, nesmelosť a unaviteľnosť, u hypersenzitívnej o zraniteľnosť, chúlostivosť a precitlivelosť na vonkajšie podnety. Pre partnera je dôležité naučiť sa rozoznať, kedy má astenika šetriť a kedy mu neustúpiť, pretože vlastne svoju slabosť zneužíva a terorizuje ňou rodinu.

Emočne nestabilnú poruchu osobnosti nazýva explozívnou, čo je vlastne vyhranené reagovanie cholerika. Typické sú výbuchy zlosti, v ktorých môžu partnerom fyzicky ubližovať. Spolužitie s emocionálne nestálou osobou, ktorá sa podobne prejavuje i v inom ako domácom prostredí dostáva manželského partnera do situácie opakovaného krátkodobého ohrozenia. Z hľadiska poradcu je dôležité partnera upozorniť, že môže ísť o poruchu, nie o obyčajný výbuch zlosti. Poradca by mal spolupracovať s psychiatrom, ktorý v prípade potreby zabezpečí liečbu.

Anankastickú poruchu osobnosti nazýva pedantom. Ten je prehnane poriadkumilovný, presný, čo v manželstve vyžaduje od partnera i ostatných členov domácnosti, vrátane detí. Vyvoláva napätie, pocity úzkosti. Spolužitiu chýba radosť, pocity blízkosti a spolupatričnosti.

Do kategórie paranoidných porúch osobnosti by sme mohli zaradiť žiarliveckú osobnosť. Takýto človek žije v obavách, že mu jeho partner bol, je, alebo bude neverný. Táto predstava je sprevádzaná nutkavými myšlienkami, preto partnera stále kontroluje, vyžaduje od neho neustále dôkazy vernosti, s ktorými vzápätí nie je spokojný. Prvotný žiarlivecký dialóg prechádza do vyšetrovacích a pátracích akcií. Od žiarliveckej osobnosti, ktorá má primárnu pohotovosť k žiarleniu v osobnostnej výbave odlišujeme situačnú žiarlivosť, ktorá je vyvolaná reálnou situáciou, určitými prejavmi partnera, ktoré naznačujú možnú neveru. Od poradcu sa vyžaduje zorientovanosť v problematike, aby dokázal rozoznať prejavy žiarliveckej osobnosti a potencionálnu neveru.

Hysterická osobnosť sa t.č. nazýva histriónskou poruchou osobnosti. Je charakterizovaná zvýšenou potrebou pozornosti a sebauplatnenia, zvýšenou emocionalitou, živou predstavivosťou, sebapredvádzaním a preháňaním, egocentričnosťou. Šedivú realitu si nahrádza bujnou fantáziou, niekedy sa jej strácajú hranice medzi realitou a fantáziou. Púta pozornosť zveličovaním svojich problémov, prejavmi bezmocnosti a závislosti. V citoch je extrémna, buď veľmi šťastná, alebo veľmi nešťastná. V partnerskom vzťahu buď opakovane nadväzuje nové vzťahy, je neverná, alebo si ich pri nedostatku odvahy odžíva vo fantázii.

Ďalším z problémových typov sú osobnosti akokoľvek závislé, buď na alkohole, drogách, práci, tzv. workholici, gambleri. Posledné dva typy závislostí M. Plzák ešte nepomenoval, sú plodom posledného desaťročia a odrazom zmenených spoločensko-ekonomických podmienok.
Poradenský prístup u klientov požívajúcich alkohol vyžaduje spoluprácu psychiatra. Úlohou poradcu je presvedčiť klienta, aby navštívil psychiatra, ktorý posúdi, či ide o závislosť, prípadne určí jej fázu. V ďalšej etape poskytuje podporu klientovi a vzťahovým osobám, najčastejšie manželke, deťom, niekedy i rodičom. Závislé osoby často zdôvodňujú svoju závislosť konfliktnou situáciou v manželstve. Nech je skutočnosť akákoľvek, preťatie kruhu začína terapiou závislostí, potom poradca začína pracovať na úprave konfliktných situácii vo vzťahu.

V populácii sa vyskytuje cca 80% ľudí, ktorí v určitom štádiu života trpia reaktívnymi psychickými problémami. U týchto je indikovaná poradenská intervencia, resp. terapia, a je predpoklad, že po jej absolvovaní sa opätovne začlenia do bežného života v rodine a práci.