Problémy, pozitívne myslenie a veci okolo toho

Ja učím naše deti že všetko sa dá,len treba chcieť a hlavne s kľudom.

ďaľšia ťažká téma. Ale dovolím si nesúhlasiť. Nie vždy možno problém vyriešiť "riešením seba".
Nie vždy som JA tá koho treba zmeniť. A nechápem prečo by som riešenie nejakého problému mala riešiť zmenením pohľadu naň. Lebo tak je to rýchlejšie, bezbolestnejšie???
Kde patrí výchova??? Veď práve tam formujeme ďalšie myslenie. A práve tm nestčí zmeniť LEN svoj pohľad .
A k tomu času - máš pravdu. Nie všetko prerody a hľadnie riešenia sú dlhodobým procesom. Občas stačí prečítaním pár viet a viem, že moje niekoľkomesačné riešenie stálo za houby s voctem.
Pekný deň
PS - cez linky som články nečítala ( podľa toho som formulovala svoje myšlienky )

Môj dodatok je, že možno má človek toľko zlých skúseností s vlastnými rozhodnutiami, že radšej neurobí nič, aby zas niečo ešte viac nedomotal a neskomlikoval, kým si nie je sto pro istý, že našiel správne riešenie. Neviem, či to spadá do niektorej z tebou vytýčených kategórií. Tento prípad nie je ani útek, ani rezignácia, ani popieranie, skôr nekonečné teoretizovanie - a odhodlanie sa k činu, až keď bude mať všetko do detailov premyslené, čo však môže nastať aj nikdy.

/ A ešte : dosť často sa stane, že ľudia sa nechcú prerobiť; uvedomujú si nedostatok, ale istým spôsobom sú naň hrdí - pretože to je to, čo ich robí samým sebou. Hoci zhruba chápem, čo si vyššie myslela, je to skôr tým, že tu čítam veľa vecí z tvojho a tvojich spriaznených duší pera (uf, complicated súvetie), no na prvý pohľad by mi to asi vyznelo - ´vždy chybu hľadaj v sebe´ a tomuto tvrdeniu sa človek bytostne bráni a nechce počuť zvyšok tvojich slov. Áno, áno, to, ako som si to vysvetlila je môj problém Len by to možno bolo fajn objasniť, aby článok chytil širšiu populáciu. I keď možno o to nejde, pretože, kto má skutočný záujem, prebehne si linky a bude mu hneď všecko jasnejšie.... takže tieto riadky, ako by tu ani neboli /

No pripajam sa...linky som si stiahla a ked budem mat cas pozriem sa na ne, lebo citim deficit pozitivneho myslenia a musim sa mu naucit :))
dakuuuuuuuuuuuuuuuuuujem

konvalinka,
mne viac vyhovuje nahradit "vzdy chybu hladaj v sebe" za "cely tvoj svet sa meni zaroven s tebou", "zmen seba, zmeni sa cely tvoj svet"...

Myslim (a dennodenne vidim), ze svet je ovela "tvarnejsi", nez sa mi zdalo...

Georgina, dobré stránky. A pre mňa teraz zvlášť, keďže asi prídem o prácu. Čiže dík. Aspoň budem mať čo čítať a aj keď len trochu ma to prinúti pozitívne myslieť, tak to stojí za to. No nie ? Dala si to tu v správnej dobe.

Úplne súhlasím, že pozitívne myslenie je základom toho, aby sa veci vyvíjali pozitívne. Snažím sa pozitívnym myslením očkovať všetkých ľudí okolo seba, presviedčam ich, že im to mnohé uľahčí, ale nie vždy je to jednoduché. Mala som kolegyňu, ktorá bola tak presvedčená, že keď je niekde čo i len sebemenšia šanca na niečo "negatívne", tak to uľpie na nej, že sa jej to samozrejme plnilo. Hovorievala napríklad - ja si nedám na obed rezeň, lebo keď sa im len jeden pripáli, tak ho dostanem ja. Nevedela som ju presvedčiť ani o tom, aby si hovorila - dnes ten pripálený rezeň dostane niekto iný, ale ani som ju nemohla posmeliť, aby kuchárkam povedala nech jej ho vymenia. Komu nie je rady - tomu nie je pomoci.

Ja sa priznam, ze sa obcas chovam ako pstros a strkam hlavu do piesku s myslienkou "ono SA TO a SAMO" nejako utrasie Len obcas "SAMO a SATO" na seba daju dlho cakat, ale asi je to tak, ze sama potrebujem pochopit, preco do hlbky riesit to co trapi.. ma to nejaky zmysel,ci som len zbabela konat ak nie som 110 percentne presvedcena o spravnosti konania?

Pozitívne myslenie je mojou filozofiou, hoci nie vždy je to také jednoduché. Pri riešení problémov sa snažím nemyslieť na to zlé,čo sa stalo a nekombinujem, čo bude z toho vyplývať v budúcnosti, pretože aj tak platí zákon schválnosti a stane sa opak. Snažím sa vyriešiť prítomnosť najlepšie ako v tom momente myslím,že by bolo dobré. No samozrejme nie vždy to dobre vypáli. Ale aj tak sa musí ísť ďalej.

ja som absolútne a jednoznačne typ človeka, ktorý rieši snáď všetko a snáď až priveľmi aktívne.
Nie som schopná nad čímsi, na čom mi záleží iba mávnuť rukou a povedať si "šetri silu".
Za "horúca" riešim situáciu čisto emocionálne, síce logika mi našepkáva že treba trochu vychladnúť, neviem sa prinútiť. A tak nijak extra problém neriešim v pravom zmysle slova, iba chladím vlastné ego, pokiaľ nedokážem uvažovať a správať sa triezvo.
Je iná otázka, kam človek dokáže zájsť, ak nie mení, ale OVPLYVŇUJE alebo pôsobí na ľudí okolo. Ľudia sa navzájom ovplyvňujú do veľkej miery. A preto riešim vlastné problémy aj cez ľudí, viac hláv, viac názorov. A ľudia, na ktorých mi záleží a ktorých si najviac vážim dokážu ovplyvniť môj názor /ak usúdim, že som schopná sa s ním stotožniť/ a viem, že rovnako majú aj moje názory vplyv na nich.
A tak napr. problém so svokrou? Nikam som nezašla s horúcou hlavou, keď som zmenila "taktiku" na menej bojovnú, som ja spokojná, drahý spokojný a svokra ma nezaujíma /lenže aj tá je spokojná / A čo ešte? Chlap stojí za mnou a ohromne ma za ten ústupok MILUJE
Sú veci, ktoré sa dajú vyriešiť v prvom rade u seba, naozaj

...no, a mna pozitivne myslenie dnesneho dna preslo, prave som si rozbila moj 5 rocny kavovy hrncek, bol to jediny a posledny mohykan, vzdala som cest jeho pamiatke!.....

...ale teraz vazne....

Konflikty, problemy a ludia, ktori ich prezivaju su rozne, cosi si pamatam zo skoly, tak sa pridam, ak mozem svojou troskou:

- problemy treba brat aj ako sprievodny jav zivota, zvyknut si na to, ze sa s nimi stretneme a samozrejme byt vseobecne pripravni na to, ze sa dostaneme do takejto situacie a ze nie sme výnimkou,

-ked problem nastane, nenechat sa strhnut citmi, ale snazit sa riadit rozumom. Vzdy pomáha, ked si ujasnime podstatu stretu, preco k tomu doslo, aky je podiel nasej viny a ako by sa dal riesit,

-nie je spravne problem podcenovat, ani precenovat. To, co sa zda v danom okamziku zavazne, hrozive a katastrofalne, neskor strat nieco na svojej dominantnosti, ze?...clovek by mal vzdy konat, a to i v tazkej situacii, s optimistickym vyhladom, ze aj hlboke problemy mozno riesit, (nechavam tu slovo "mozno"),

-nezaujate sa pokusit prebrat aj argumenty druhej strany, vzit sa do jej situacie, uhnat jej pravdive dovody a jej prednosti.......dat najavo ochotu riesit...to su prave racionalne predpoklady riesenia,

-a aj ked sme v prave v pripade problemov a konfliktov, je lepsie nepozadovat "hlavu" nepriatela, tj. jeho....uplne znicenie. Takeho neustupne stanoviska casto vedu k dalsej vlne sebaobrany druhej strany..........a co tu mame?...nove vzplanutie konfliktu. Prax nam ukazuje, ze (az na male vynimky) je treba vazit mieru satisfakcie a umoznit rivalovi "čestný ustup",

- a este dodam, ze nie je vhodne vzdy hladat vinnika, ale je vzdy uzitocne hladat cesty zvladnutia a riesenia problemov.........

Zdroj: moja hlava a nejaka skuska na skole bohvie kedy...manazmenat riadenia asi problemov, ci coho

ak je to dlhe, kaslite na to....

Dievčatá, prepáčte, nečítala som všetky vaše príspevky, tak možno napíšem odveci ... súhlasím s crystall, že problémy netreba preceňovať. Nemyslím si, že je to "pchanie si hlavy do piesku" ... ale jednoducho občas je lepšie, keď city pominú a dostane sa k slovu rozum . Ja priznávam, že som véééľmi dlho problémy neriešila a samozrejme, že sa to vo mne nakopilo - hlavne tie negatívne pocity. Teraz v rámci možností "otvorím ústa" hneď, ešte predtým, ako nejaký problém vznikne ... a keď vznikne aj napriek tomu, že som slušne oponovala, tak neriešim ... radšej. Nechávam to tak ako to je, pretože niektoré veci sa zmeniť nedajú. A pre niekoho je problém to prijať!!! Jednoducho ísť proti vetru je nanič a nič sa tým nezmení. A čo je vlastne riešenie konfliktov??? Vyriešenie veci vo svoj prospech??? Takže Georgina, tvoj blog - pokec teoretických vecí, je síce pekný a aj veľmi múdry ... ale neviem ... neviem, čo tým chcel básnik povedať. Dala si otázku, na ktorú neexistuje odpoveď. Pretože aj tak sme každý iný a každý vnímame riešenie problémov inak.

...ja si myslim, ze skor ja som teoretik, co tuto temu vysype na posedenie z rukava....georginin vyklad je, co sa mojho nazoru tyka....vyssie ako len teoria...mne v mojom prispevku chyba to moje "nestastne" pozitivne myslenie...

Bezproblemovy zivot prakticky neexistuje, ze? Problemy zazivame vsetci. Beriem to tak, ze problem sam o sebe nie je patologickym javom. Vyznamny je pocet a hlbka problemov.....a ked sa vraciam k tomu pozitivnemu mysleniu, tak si myslim, ze neustale a prilis zavazne problemy, alebo prilis intenzivne prezivane problemy....vyvolaju take cosi ako emocnu unavu...a tam darmo startujem...pozitivne myslenie...niekedy je toto realizovat nemozne. Ale ak sa clovek pozbiera, teda, ak sa ja pozbieram stylom "hlavu hore"...tak aj motyka pusti, ked uz sme pri prisloviach....a veci dostanu "mozno" iny spad....ale dam tam to "mozno"....tak potichu...

Mila GEORGINA,
velmi rada citam Tvoje prispevky. Pises uplne uzasne. Paci sa mi Tvoj styl a prejav, lebo je taky svojsky . Prajem Ti vela stastia v zivote. Velmi velmi dobre.

musim aj ja napisat dakovne pismenka Georgine , pretoze som zasa pookriala a moc ma tesi ze kvalita tejto stranky sa zvyzuje a pomaha najst cestu maminkam byt este .

Ak mne je tak vseliak, a neoplyvam optimizmom voci sebe(co uz nebolo davno) , vtedy si spomeniem na povzbudim sa:
TY SI DOKAZALA AKO PRVA A JEDINA SPERMIA Z MILIONA ZDOLAT TU NEKONECNU CESTU ..........., A PRAVE TEBA VAJCKO PRIJALO ZA SVOJU SUCAST,
BOLA SI NAJ Z MILIONA tak neviem co riesis?

tak a potom uz zasa svieti

ahoj Georgi, zas dobrý článok , akurát včas, keď by som chcela riešiť problém, ktorý asi nemá vyriešenia... los rodičos a vzťahy medzi nimi...

ja osobne ak mám problém, riešim - najprv v hlave, skúmam dôsledky rozhodnutia, prípadné možné reakcie na riešenie, a to najlepšie /podľa seba/ vyberiem a spravím. a keď mám strach problém riešiť, tak idem do toho ako býk /šak aj som /. strach len prekáža, treba ho odstániť. nemám rada strkanie hlavy do piesku, tým sa nevyrieši nič, a to nemám rada... bola som horkokrvná, ale narazila som na takého istého mužíčka, a keďže človek sa nemôže vždy len "biť" s druhým, tak sme prišli na to, že sa zmeníme, zjemníme prístup a teraz je nám sveta žiť . /dufam, že to aj tak ostane, klop klop klop /
pravdou je, že probémy nevyhľadávam, takže niekedy dlho nemám čo riešiť a snažím sa problémy nevyrábať resp. neriešiť cudzie problémy. tak mám pohodičku pohodovú

Georgina, proste som mala z tohto príspevku pocit, že je to ďalšia teória, ako zvládať problémy. A mala som z toho taký pocit, ako som vyššie napísala ... pretože všetci ľudia považujú problém za vyriešený, keď sú spokojní s výsledkom. Ale občas to proste nejde tak vyriešiť a neznamená to, že človek to riešiť nechce. No píšem asi pesimisticky,ale proste tých teoretických návodov na riešenie čohokoľvek mám už asi plné zuby ... ale nemyslela som to v zlom. Naozaj nie! Len dosť veľa ľudí píše teóriu - ale vždy je to len niečí výklad, názor. Nič sa nedá zovšeobecniť, pretože každý sme iný. Toto je proste môj názor. Človek sa dá čiastočne zmeniť, ale aby pesimista sa zrazu zmenil na optimistu - TO NEJDE! Aj ja som zmenila svoje postoje, ale chcelo to dosť veľa síl, nabrať odvahu a šlo to. Ale nemôžem povedať, že som sa zrazu zmenila. No motám to už

Niekto mi tu číta myšlienky,že lydus ?
verím,že stránky na ,ktoré tu georgina dala tipy pomôžu niekomu tak ako mne v lete po úraze manžela /pád z lešenia/ a pomáhajú dodnes,môj život sa začal uberať iným a viem,že správnym smerom .

Začnem trochu zoširoka.
Duchovný svet je len pokračovaním hmotného sveta (alebo naopak). Navzájom sa tieto svety ovplyvňujú a toľko zákonov, koľko objavili ľudia v hmotnom svete - Archimedov, gravitačný... - minimálne toľko ich je i v tom duchovnom.
O sile myšlienky nepochybujem. Ale je len jedným z ďalších zákonov, ktoré fungujú a o ktorých ľudia nevedia.

Výhrady voči pozitívnemu mysleniu:
1. Ak niekto povie - nemysli na to zlé, lebo si to do svojho živote privoláš. Naozaj? Je paradoxom, že kopec vecí sa v živote stane a my sme na ne ani raz nepomysleli. A tiež, veci na ktoré myslíme roky denno denne, tie zase nie a nie sa stať skutočnosťou.
Spôsob ako človek vyhodí veci z hlavy môže byť u každého iný - niekto sa potrebuje do myšlienky zahryznúť, poobracať ju z každej strany, zaoberať sa ňou chvíľu, aby sa myšlienka prestala vracať ako dotieravý komár a sama sa z mysle vytratila, lebo už stratila na sile.

Jeden príklad. http://www.sebe-obrana.wz.cz/sebeobrana.html (citát je z kolonky Stav mysli)
"Problémem je, že většina lidí ve skutečnosti nevěří, že fakt neočekávaného násilí by zasáhl právě je osobně." Na uvedenej stránke je toho popísané veľa o sebaobrane. A čo ma zaujalo je, že ľudia ktorí boli napadnutí (znásilnené) ANI VO SNE NEPOMYSLELI na to, že sa im to môže stať. Takže, je to až taká výhoda - nemyslieť vôbec na zlé veci? Zlatá stredná cesta - niekedy je dobré nemyslieť na zbytočnosti. A niekedy je dobré aj zbytočnú myšlienku chvíľu v hlave podržať a premyslieť si, čo budem robiť ak... sa stane to najčernejšie v mojich predstavách.
Ja napríklad často rozmýšľam, či mi je ľahké ukradnúť peňaženku, čo urobím ak ma niekto napadne... a hovorím aj dcére aby si na cudzích ľudí dávala pozor... proste aby nebola nepripravená a šokovaná, ak sa jej niečo stane, ale aby to mala v mysli natrénované a vedela čo robiť.

Pozitívnym myslením sa dá dopracovať aj na psychiatriu. Ak budem na problémy pozerať len pozitívne (skresľujúco) a nepripustím si realitu a riziká, človeku z toho môže i preskočiť alebo ublíži niekomu druhému (dcéra sa mi sťažuje na spolužiakov čo jej robia zle? ty si šikulka a vyriešiš si to sama - ano, ale čo keď to bude riešiť sebevraždou?). Ak mi je smutno, tak to pomenujem pravým menom. Ak mi niečo ide ťažko, nebudem hovoriť, že to zvládam ľavou zadnou, len aby som bola pozitívna. Takže? I pri pozitívnom myslení si treba dávať bacha a nepreháňať. Alebo ako vôbec pozitivisti hovoria o nezdaroch a zlyhaniach, aby si nedaj Bože, tou jednou negatívnou vetou neprivodili ďalšie negatívne veci znovu do života?

2. Ak niekto v pozitívnom myslení robí zo seba poloboha (to robila podľa mňa Polárka). Chcem a dostanem to, čo chcem, lebo o sebe nepochybujem (parafrázujem Polárku). Nuž, to si asi dievča najlepšie odskúša práve teraz na vlastnej koži. A samozrejme že jej prajem, aby sa jej to fakt podarilo. Ale zatiaľ si myslím, že ubehne veľa času, kým sa jej to podarí. Alebo... možno aj nie... kto vie?

Podľa mňa pozitívne myslenie funguje asi podobne ako naše telo. Veľa vecí sa odohráva bez toho, aby sme na ne museli myslieť - dýchanie, trávenie, vylučovanie hormónov, imunitná reakcia... Neviem si predstaviť, že by som na toto VŠETKO musela myslieť aby som mohla veselo a šťastne existovať. Do kelu, zabudla som si prdnúť... rýchlo... myslím, myslím... lebo ma roztrhne! Sú veci, ktoré majú v tele pod kontrolou orgány a sú veci, ktoré dokážem len myšlienkou - pohybovať sa, čítať, smiať, tvoriť...
Patrím k šťastným pesimistom, lebo sa svojich myšlienok nebojím a môžem si dovoliť bez strachu myslieť i negatívne. Viem, že sa stane len to, čo Boh chce aby sa stalo.
Takže, podľa mňa do života prichádzajú dobré i zlé veci nezávisle od mojej vôle - to je jedna polovica a druhá polovica - tam prichádzajú veci mojou chybou, zlyhaním, tvrdou prácou alebo chcením.

3. Zdravý rozum a intuícia. Vedieť rozlíšiť, na čo mám (vedomosti, skúsenosti, zručnosti, talent...) a na čo nie. Čo mi stojí za námahu a prácu a kde budem radšej šetriť energiou, lebo jej nemám nazvyš. Ale samozrejme aj ja vidím kopec ľudí, ktorí to vzdávajú práve vo veciach, ktoré možno môžu ovplyvniť vo svoj prospech. A oni to vôbec ani neskúsia.

Geo, to čo si spomenula v inom blogu - že dokážeš postaviť lietadlo na kolene (keby si chcela) - to je podľa mňa presne to, že si nezvážila reálne svoje schopnosti a v tomto konkrétnom prípade sa hráš na poloboha. Preto sa ťa pýtam - staviaš modely lietadiel, rozumieš sa motorom, elektrike, technickým náčrtom... ak áno, potom skutočne lietadlo dokážeš postaviť. Ak nie, táto tvoja veta boli len prázdne slová vo vetre. K postaveniu lietadla ti jedoducho chýba chuť a talent, ktoré v srdci nemáš a nie pozitívne myslenie.

Intuícia - to je to, keď dopredu vycítim, že sa niečo (zlé) stane.
Ja takéto ciťáky nemám. Viem ale veľmi dobre vycítiť, keď sa snažím dosiahnuť niečo, čo mi nie je dopriate. Neviem prečo, to nemôžem mať, lebo to o čo sa snažím sú podľa mňa základné veci - práca, byt, správna výchova... - a nech sa snažím hocako veľmi, stojím stále na bode nula. A pozitívne myslenie... je v mojom živote asi nepoužiteľné. Nie preto, že by som bola výnimka potvrdzujúca pravidlo, ale asi sa to dá aj inak, ako len pozitívne.

4. Napíšem blog o tom ako funguje negatívne myslenie v mojom živote, lebo to pozitívne ma jeden malý háčik. Myšlienka sama o sebe nestačí. Človek potrebuje mať srdce i myseľ pozitívne, aby dokázal ovplyvniť veci a "pohnúť i horou". A ako mám rozumom presvedčiť srdce, aby sa tešilo, alebo aby bolo naplnené pokojom, keď jednoducho NIE JE? Geo, odpovieš mi na toto?

fúha filipka zaujímavé myšlienky...a tá predposledná veta je suprová...Mám pozitívny vzťah k pozitívnemu mysleniu ,ale mám k nemu rovnako ako ty aj určité výhrady...asi by som povedala, že človek si musí niečo v živote odžiť aj z toho zlého a nielen to prekonať pozitívnym myslením...Niekedy viac zoceľuje bolesť, nedosiahnutie cieľa ktorý sme si vytýčili ako to keby sme to pozitívnym myslením dosiahli...

Baby, prosím, ako začať s pozitívym myslením a ako sa zbaviť negativistického pohľadu na svet? Strašne chcem, no nedokážem to.