Preco sa o nej hovoris ze je stetka? Keby hned aj bola, teba je do toho nic a evidentne mas obrovsky problem ty sama, nie ludia okolo teba. Pozor na myslienky a pozor na to ako sa o kom vyjadrujes. Vsetko sa ti vracia ako bumerang. Ja napriklad necakam, ze ma svokra bude milovat a hostit a ked som u nej na navseteve tak si vypytam vodu aj sama. Vsetci do jedneho ta nemaju radi? Si si ista? Ak ano, nie je problem v tebe, ale je nutne ho hladat v ostatnych? Precitaj si po sebe co pises a skus sa na chvilu zastavit nad jednotlivymi vetami. Nestranne a nezaujato a hlavne bez lutosti sama nad sebou.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Neberme tie slova ako s nejakym emocnym nabojom, skusme ich brat iba ako slova ktore hovori robot a hned zneju uplne inac. 
Ahojte všetci,
ani neviem prečo vlastne píšem, možno sa potrebujem iba vyrozprávať. Cítim sa tak sama a je mi smutno. V októbri minulého roka somsa vydala, ano čítate správne a je mi aj tak smutno a cítim sa osamelá. S terajším manželom sa poznáme už asi 6 rokov a všetko sa začalo svadbou. Pred ňou aj po nej došlo k niekoľkým udalostiam a ja sa odvtedy cítim niekde ako to povedať na konci radu. Myslím že rodina môjho manžela ma nemá rada a to všetci bez výnimky. Aj keď mi môj manžel hovorí, že to tak nie je, cítim tie ich divné pohľady a ako sa správajú. Už len fakt, že od svadby som u svokrovcov bola na návšteve raz a to počas vianoc a to mi na stôl nedali ani pohár vody. A k tomu dodám iba toľko, že bývame v jednom meste asi 200m od seba ďaleko. Trvalo mi to kým som si na to začala zvykať a povedal som si, že mám dosť svojích starostí a keď to takto chcú mať tak to tak nechám. O to viac ma to mrzí, že majú v rodine ďalšiu (ešte len budúcu) nevestu, ktorá má v našom malom meste povesť štetky, a mimochodom je tehotná, tak tá je u mojich svokrovcov varená pečená. Nahováram si to že mi to je jedno ale hnevá ma to vo vnútri. S manželom sme to už niekoľko krát preberali ale vždy to skončilo iba hádkou tak to už radšej ani neriešime. Tak som sa sústredila na svoj život, s manželom sa snažíme o bábätko, ale akoby toho nebolo dosť ani to sa nám nejako nedarí. Viem, že to asi nebolo správne ale v snahe zabudnúť na všetky starosti som si povedala, že to bábätko bude to na čo sa sústredím a pre čo budem žiť, a veľmi ma mrzí, že sa nám to nedarí. Vlastne v duchu žiarlim na tú osobu (budúcu nevestu-štetku) pretože tej sa podarilo všetko a mne zaiaľ nič. Včera mi manžel povadal, že jeho sestra je tehotná a ja som opäť cítila iba smútok, že ja nie a videla som v očiach môjho manžela také iskričky, čo pri mne nemá. Ja viem, že to asi znie veľmi sebecky, ale tá štetka, ktorú tu spomínam nám pokazila svadbu, na ktorú prišla iba preto, že ju tam chcela svokra, manželova sestra sa so mnou akurát tak pozdraví a nič viac, ďalšia sa tvári, že ma nevidí keď sa stretneme, tak ako si mám myslieť, že ma majú radi, teda aspoň tolerujú. Zo všetkého je mi hrozne smutno, prosím aspoň o nejaké slovko útechy, alebo čo robím zle, proeím Váš názor.