Prosím to už sa nikomu nič pekné nedeje..?

Ahoj. Ozvem sa ako prvá, lebo ma dnes zvozili.....
Ale len chcem dodať, že mám nádherné detičky a milujúceho muža, ktorý pre mňa urobí čokoľvek.

Možno nie veľa , ale dosť na to, aby sme boli ako rodinka šťastní...

napriek tomu , že ma dnes nenormálne bolí hlava , teším sa že mám : prácu, ktorá ma živí , manžela, ktorý ma miluje , krásnych zdravých a skvelých synov a zlatučkú nevestičku, ktorej sa presne pred 10 dňami narodil chlapček, môj prvý vnúčik . Takže áno som šťastná a mooooc

jasne, aj pekne veci sa mi deju, ale s tymi nepotrebujem poradit
ja na rozdiel od teba vnimam vela pozitivnej energie aj v tych "negativnych" temach

hm, asi ozaj piseme viac o tych negativnych veciach...
verim, ze kazdemu z nas sa deje aj nieco pekne, mile, prijemne, ale ci to my, ludkovia, neberieme ako samozrejmost, ktoru netreba pomenovat? neviem...
nuz, ja mam dnes dobry den. Pracovne ok, po praci som si paradne zacvicila v posilke, teraz s radostou papam moju chutnu - dietnu predveceru (akurat, ze som ju dooost prekorenila , tak budem dnes dracica ). Som v narocnom stravovacom rezime, ktory pekne dodrziavam uz od pondelka a mam dolu 2 kg
v manzelovej rodine sa stala velmi, velmi smutna udalost a aj to ma tak nejak primalo k tomu - dumat, nebrat dobre ako samozrejme,ale dokazat sa z toho tesit.
Eva

Mám milujúceho manžela,milé deti,zlaté vnúčatá....Občas však príde niečo zlé,aby som sa nezbláznila od šťastia....Asi

tak ja tiež mam manžela velmi dobreho urobi všetko pre rodinu včera sme si prave vybrali dovolenku do tuniska tak sa velmi tešime aj ked nas čaka dost prace do leta ktoru musime stihnut aby sme po dovči už nemuseli moc robit to sa nam veru nebude chciet
pozname sa z minuleho roka už sme aj doma len lenošili
proste obaja žijeme hlavne pre rodinu ved ktovie ktory den je naš posledny /v pondelok sme pochovali mladeho susedu nahle zomrel/tak si treba važit každu chvilu pekneho života

Vraj, že sa netešíme? ja áno. Včera som sa vracala z SC a cestou sme sa zastavili u mamičky. Spomenula som si na jeden môj pulóvrik, že by som ho mohla aj nosiť /mám u maky sklad už "asi" nepotrebných vecí/a v tej skrini som našla, už dávno zabudnuté. Viete ako to dopadlo, nabalila som 2 vrecia a sťahovala som ich späť. Radovala som sa ako blázon a mama so sestrou na mňa pozerali ako na zázrak, že takú šťastnú ma ešte nevideli Pri tých starých, ale zachovalých handrách, sa mi vrátili krásne spomienky.

Ja sa teším na zubárku, že ma konečne prestane zub tlačiť... držte palce, aby mi ho nemusela vytrhnúť. To by som prišla o druhý v živote

Teším sa z maličkostí....že si zahrám s dcérou spoločenské hry, že sa ideme spolu sánkovať, že jej večer čítam rozprávky....beriem to ako výnimočný čas, pretože nie vždy sa mi podarí venovať sa jej tak ako si to predstavujem.

Aj ja som šťastná!!! Mám 54, prekonala som rakovinu, nežijem s mužom a pridali sa iné ochorenia.
Ale - mám dve úžasné (dospelé) deti, som sebestačná a idem si kedy chcem do kina (aj ked sama)..
Pre mňa je úžasné, že dokážem nedať sa nikým obmedzovať! A gratulujem všetkým, ktorí si večer vedia spomenúť nielen na tie nepríjemné udalosti, ale aj tie pekné. Nie sú samozrejmé, len si ich musíme všimnúť.

Ale deje sa aj niečo pekné. Nie som najzdravšia, aj dnes som prišla od lekáry s antibiotikami a zápalom priedušiek, lebo kašlem ako tuberák a nie všetko je tak ako by malo byť, ale každý deň mám dôvod pre úsmev. A tým dôvodom je náš havko Beny, ktorého sme zachránili pred útulkom a máme ho už 8 mesiacov. Syn, keď príde zo školy sa musí najprv zvítať s ním, lebo ho ďalej nepustí, a až tak so mnou, manžel keď príde po turnuse, tak sa tí dvaja nevedia vyradovať a naši starkí ? Keď sme Beníka priniesli, tak na nás hromžili, že načo nám bolo treba psa a teraz sa ho nevedia nabažiť a niekedy si ho vezmú na celý deň. Proste je to taký náš celorodinný dobíjač energie a naše zlatíčko a ja ho mám veeeeeeeeeeľmi rada.

Nuž ja si užívam posledné noci s dcérkou v jednej posteli. Ohmatávam ju, pučím z každej strany, ovoniavam, hladkám, šepkám, pošteklikujem, masírujem jej bacuľky a ona spí ako drevo a ešte sa tak pobatolí, potúli, primačkne, škrabká ma na chrbát, takže ma v spánku vníma. Ja si tak skladám mozaiku z týchto chvíľ, z takých kuskov šťastia, z tej vône a z jej telíčka, aby som si ju pamätala v nejakých ťažších časoch, pretože zajtra posteľ balíme, sťahujeme a bábika bude už mať vlastnú posteľ a svoj priestor.
Určite si cestu ku mne nájde, ale vidím ako sa každým dňom osamostatnieva, tak si z nej nemôžem robiť večné bábätko.

A toto si ja teraz tááák vychutnávam... takéto šťastie.

tak skúsim zreagovať s tvojím negatívom:
1. nie som zdravá, vymenúvať diagnózy sa mi veľmi nechce, aj keď najzábavnejšie pôsobí hádam húser, čo sa na môjho tela zadnú časť pritúlil a teraz chodím ako pokakany Chaplin, ale .. práve som prekonala záchvat smiechu spolu s kolegyňou, lebo smiech je nádherný, oslobodzujúci a nadľahčujúci
2. manžela mám, nehovorím, že je ideál, ale kdekoľvek sa obzriem, všade je chlap s nejakými vrodenými indispozíciami, zabraňujúcimi v úplne najpevnejšom zväzku so ženou vytrvať po veky .. tak je pre mňa zlatúšik najzlatovejší, prítulný kocúrik, ktorého si vážim, pretože je schopný neustále sa poúčať zo svojich vlastných chýb
3. nie som ani zámožná, dokonca ani veľmi finančne možná, ale vlastním aspoň jednu staršiu nemovitosť, kde stále môžem hlavu skloniť a z tohto dúpäťa dokonca aj pevné plecia, či širokú čičíkavú hruď pre mojich blízkych poskytovať, takže krízy morálne, manželské, či ekonomické iba zubato obchádazajú okolo a ja im nevenujem pozornosť
4. keď sa rodil dnešný deň, nevyzeral bohvieako, ale ako sa z plienok vykotúľal, je k zulíbaní ... ponúka mi toľko možností využitia, že sa z neho teším každú hodinu ... a to ešte ani doma nie som ... až večer...
ešte dobre, že zajtra sa zrodí taký ďalší

tak len toľko ... :)

Pekné

Milé NM,
ja sa tiež podelím o "šťastíčko", ktoré ma postretlo. Konečne po skoro 12tich rokoch sa našiel spôsob ako mi operovať oko /oči/. Ja po takto dlhom čase somm prvýkrát bez okuliarov videla svoje dvojičky a po 4och rokoch manžela. Pán doktor mi na to povedal, že sa dejú aj horšie veci... ..... a hneď ma aj objednal na operáciu druhého oka.
Mám veľa detí moje + manželove = naše - spolu s nevestami už 9ks.
A môžem konečne zase čítať, vyšívať a "byť" viac na nanič mame.....
Avšak, hlavne sa teším, že i keď nie každý deň je len fajn-----som rada, že žijem, že som, a vedľa mňa moji milí - kamaráti- priatelia - známi a príroda.

Niekedy sa človek len bojí nahlas pomenovať konkrétne ako sa má dobre, lebo vzápätí, ako si poviem "ako mi je fajn" určite sa niečo pototo (napr. len blbý splachovač - tak som si minule pomyslela, ako dobre že prestal tiecť a ten akoby to začul - do rána napúšťal a pretekal a robil mláčky....).

Ale zato sa zas snažím nesťažovať, lebo neznášam ako niekto aj keď mu je dobre radšej hrá nešťastného, aby mu nebodaj niekto nezávidel, alebo aby ho mohli poľutovať. A na otázku "ako sa mám" zo zásady tvrdím, že VÝBORNE!! (a to veru ani moc neklamem)

Pritom pokorne ďakujem, že mi bolo dopriaté mať dobrú prácu, spokojné bývanie, môjho manžela, krásnu šikovnú dcéru, možnosť ísť trebárs lyžovať a tešiť sa z čerstvého vzduchu a vrátiť sa domov v poriadku, ísť večer na prechádzku s mamou, cez víkend sa vyblázniť s našou malou psačou potvorou, či dokonca ísť občas na kone a zažiť neuveriteľný pocit pri cválaní hore lúkou. A že mi za dvermi nestojí exekútor, že sa môžem slobodne rozhodovať, že dokážem plniť svoje záväzky, že mám obe ruky zdravé, že som schudla jedno kilo, že mám čo jesť, že mám novú kvetinku, že ... každý deň sa dá nájsť niečo, čo poteší. Aj keď len to, že sa mi podarí zaparkovať

A opäť sa radujem. O 17,30 som ešte behala po obchodoch a o 19,00 som už sedela v divadle na premiére QUEEN . Super krásne predstavenie. Dcéra na poslednú chvíľu oznámila, že má pre nás lístky. Dobre padne občas vypadnúť z toho stereotypu

dnes som mala prijemny den, bola som v Bratislave, som velmi hrda na svoju uzasnu dceru , preukazala svoje kvality, ide za svojim snom
Eva