no vidis to ... ja som uplne ina.
nedovolim si prejst po mestskej zeleni - len v pripade, ze je v meste nieco a zelene plochy sa vyuzivaju na sedenie alebo ucelovo, alebo treba prckovi cikat . kompenzujem si to inak - chodim tak casto do prirody alebo po zeleni na sidlisku ako je to len mozne - to su plochy na relax, to je ich ucel. chodniky na sidlisku vyuzivam len ked je velmi mokro. obcas aj bosa, je to super ked leje poriadne tak si to nikto ani nevsiomne a ja si to uzivam
na cervenu? neexistuje. sama stojim na prechode pre chodcov a cakam zelenu. deti, dospeli i cyklisti okolo mna chodia hore dolu a ja tam trcim ako taka sirota ... no nech. pre mna je to trochu o kulture. i ked bezim celym mestom a ponahlam sa, na cervenu nejdem. a dodrzujem dopravne predpisy - som matka, chodec i cyklista, bola by som rada, keby boli i ostatny taki taktni.
to s tym upratovanim ... ked so bola na private, mala som neprijemnosti, lebo som v sobotu neupratovala. proste som sa zbalila a hajde von. ked som mala "rajony" upratala som si cez tyzden. odchadzala som do prace hodinu neskor ako ostatne, tak som i vysavala, vanu som si umyla ked som sa vecer okupala a zrkadlo som v chodbe prelestila, i chladnicku umyla. tak kde je problem? to si fakt ludia myslia, ze zabijem vikend takym sprostym sposobom? aaale, no
prezili to. cistotu mi vycitat nemohli. a to ostatne bol ich problem.
neskutocne rada si vykladam nohy na stol a nejedavam za stolom ale v tureckom sede, ci na gauci alebo s tanierom na kolenach na zemi pred tv ... takisto rada zijem
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Po viacerých debatách na tému "dodržiavanie pravidiel" sa vám ja chcem priznať, že nie som veľmi "pravidlový" človek... Anarchiu nemusím, ale som za slobodné dýchanie. Možno to vyplýva z toho, že som vzdušné znamenie-a manžel tiež... Pravidlá ma zväzujú a obmedzujú, utínajú mi ruky, okliešťujú mozog, ničia fantáziu. Čo robíte, dievčatá, rady len tak? Ako vy porušujete "nepísané" alebo aj písané pravidlá? Odvážite sa? Neznášam napr. sobotné upratovania (lebo sme doma každú sobotu doobeda vysávali a utierali prach a mamina dupotala nervózna hore-dole po byte). Nerada robím stereotypné veci-varím pravidelne nové recepty-ale zvyčajne len raz
Manžel mi vraví-uvar to, čo minule, také to bolo dobré-a ja neviem, čo to bolo, lebo som si to nezapísala, len som niečo skúšala... Nerada čakám na semafore pre chodcov, tak prebieham na červenú
, nerada čakám v radoch na pošte, tak sa vyhováram na malú a slušne prosím predo mnou čakajúcich, či ma pustia dopredu. Zatiaľ stále pustili:-. Keď vyrastie, na poštu bude chodiť asi už len muž
Krátim si cestu krížom cez trávnik-po vyšľapanom chodníčku (fajn, že nie som sama), neznášam, keď manžel ide dookola po chodníku-šiel by so mnou, ale vie, že sa to nepatrí
... A keď nie je nikto doma, púšťam si strašne nahlas-na celý dom (bývame v rodinnom, ale suseda má tenké uši) hudbu (napr. Remedios-sú supeeeer, poznáte?, Cher... a tancujem...). Ale keď mne je takto tak dobre, ja tak strašne rada žijem!!!