tak takýto rebríček vzťahov vôbec nemám a priznám sa ani ma to ešte takto nenapadlo...![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
tak takýto rebríček vzťahov vôbec nemám a priznám sa ani ma to ešte takto nenapadlo...![]()
ani ja takyto rebricek nemam
podla mna sa to ani neda moc porovnavat... napr. manzel - dcera... obidvoch milujem rovnako aj ked uuuplne inac ![]()
laska, a dceru maš s manželom? alebo manžela s dcerou? a ked si odpovieš, hned budešš vedieť čo je prve a čo druhe... a tak ![]()
a kto si tento rebríček mýli, tak nech sa nediví že máva niekedy problémy v manželstve hned ako deti prídu na svet ![]()
Dceru mam s manzelom, ale ten s nami nie je, tak hadam nebude naveky na prvom mieste lebo splodil nase dieta.
Tiez si myslim, ze tieto dve "lasky" sa nedaju porovnavat alebo klast jedna pred druhu- teda pokial je ten vztah rodicov funkcny, samozrejme.
aaano,na veky je ten prvýýýýý.. on bol prvýýýý, až potom prišiel tvoj druhý manžel... a už nikdy nepredbehne tvojho prvého manžela... a keby ktokolvek na svete chcel totok zmeniť že tamto len preto že to nevyšlo akoby nebolo, alebo že by si na to chcela akosi pozabudnúť, tak sa ti to bude vytláčať v živote ako vred. ![]()
takže ak to máme takto brať, tak najprv si bola ty a tvoj prvý muž, potom bola vaša dcéra, potom je tvoj manžel a ked budete mať mimi, tak to ide do radu na koniec a tak, víte paninko? ![]()
ak by si chcela dávať svojho terazšieho manžela na uplne prvé miesto, tak ani jemu by sa v tých botičkách nešlapalo dobre. aj keby si ho chcela ako "MANŽELA" dať pred luciu, akože je to manžel... ani to by nemfungovalo...
je to ako adus píše, jeden je tu dlhšie, druhý kratšie.. a to krásne vystihuje to čo som chcela povedať ![]()
tých rebríčkov postupnosti v živote je viac. a záleží väčšinou od konkrétnej našej životnej situácie, podla ktorého sa môžeme zariadiť, aby sme neublížili ani sebe a ani blízkym... ![]()
kati, toto o com pises predsa nie je nijaky hodnotovy rebricek. Je to o HODNOTE a to je rozdiel. Ake HODNOTY mam na prvom druhom osmom mieste. To ze sme mali spolu dieta , ok, ale nevidim dovod, preco by ten clovek mal byt na prvom mieste v mojom hodnotovom rebricku, ked milion rokov nemame okrem lucie nic spolocne.
V tomto nemozem suhlasit, aby bol na prvom mieste, pretoze nie je. To by tam musel byt otec, on je dlhsie v mojom zivote ako ktokolkvek iny...Ale zomrel. Takze to o com pises su pekne rozpravky ale nerealne.
cicik, preto som písala o rebríčku postupnosti a nie o rebríčku hodnôt... to je úplne o niečom inom... a to má každý inak upratané...
ale rebríček postupnosti a o poradí istých vecí, ktoré boli v našich životoch ako prvé, neskôr sa menia životom a naším dospievaním je o inom.
a konkrétne v tom, ktorý ja opisujem, si bola ty s tvojou sestrou u vašich rodičov... potom ked si sa vydala.. to je tá zmena, ktorá ti doniesla dalšie zmeny tvojej postupnosti si začala byť ty a tvoj prvý manžel... zase do času, ked sa narodila vaša dcéra. takže ty si jedna, manžel dva, lucia tri.. a potom prišiel druhý manžel... alebo ešte vzťahy po prvom rozvode a pred druhým manželstvom... 4, 5, 6,... potom druhé manželstvo 7... a tak... takže toto je odpoved na katkinu otázku... komu má dávať trebars prednosť, ked je možno za nevestu a nevie kudy kam... a ked budeme písať o rebríčkoch hodnôt, to je uplne o inom... ale ja som písala o postupnosti ![]()
Ja som si myslela ze autorku zaujima hodntovy vztahovy rebricek, nie postupnost...aj ked o tom mat tiez svoj nazor.
aaano, ona to nevie inak vyjadriť čo myslela... dnes ma napadla taká pomocná vecička ako " časová os " ... a s tým si môžeže pomôcť kým to dostaneme do krvi aby sme vedeli čo a ako a aby aj keby vznikali v rodine citove alebo akekolvek ine vydieračky zo strany rodičov, alebo švagrov, alebo svokrovcov... že čo povie manžel-manželka je po našej svadbe to prvé a to na čom najviac v tom období záleží a tým aj dávame ukážku svojim potomkom čo a ako a aby vedeli volne letieť, ked odídu z hniezda...
a realne ked je tam terajší manžel, bude mať on prednosť, ale ked som mala predošlého manžela, a už ho momentálne nemám, tak je vhodné to len akceptovať a nezabudať na to, aj ked to vtedy nembolo pravé orechové. on už stále do môjho života patrí ![]()
takže terajšieho manžela milujem, bývalého akceptujem že bol v mojom živote... ![]()
problemy v manzelstve nemame
moja laska k manzelovi sa narodenim dcerky nijako nezmenila!!!!!!!! len som proste zacala lubit aj ju
mojho manzela milujem stasne velmi hrozne moc... strasne velmi hrozne moc milujem aj svoje dieta... nevedela by som si medzi nimi "vybrat" a povedat ze jedneho lubim viac ako druheho - asi preto ze su to take neporovnatelne lasky![]()
ano, chápem a časom pochopíš aj ty čo som týmto povedala. nebudem tu dávať ani príklady, ani poučky postupnosti. čas ti všetko ukáže ![]()
ja len dufam ze sa na tom nic nezmeni ani casom... takto som stastna![]()
myslím, že je nezmysel porovnávať lásku k dieťaťu s láskou k manželovi... oba sú veeeeeeeľmi silné lásky, no o dosť iné :)
A kde si ty? To je jediny vztah, o ktorom viem, ze je na prvom mieste- JA a JA. Ostatne je uplne nepodstatne.
naaaa...a ja ti terazky nerozumim?????!!!!!!....NEPODSTATNEEEE??? ![]()
Presne tak, pretoze bez teba nie je nic ani vztahy, takze je dolezite aby si bola v prvom rade v pohode ty sama so sebou, vedela zit sama so sebou a bola spokojna ty sama so sebou...ostatne je nepodstatne preto, lebo to netreba riesit, netreba si davat nejaky vztahovy rebricek, on je tu ci chceme ci nechceme a meni sa ...nie je rovnaky po cely nas zivot, meni sa s ludmi ktori odchadzaju a prichadzaju....ludia zbytocne dumaju nad vecami co tazko nejako ovplyvnia a potom bum, tlak dvesto ani nevies preco![]()
![]()
ale priority aby si vedela ked ti povie niečo tvoja mama a niečo iné manžel potrebuješ vedieť, aby si vedela ku koho názoru je vhodné sa pridať. s manželom zdielaš rozpočet, rôzne dohody a ked zrazu povie niečo mama a ty to všetko porušíš, lebo nevieš čo a ako, tak budeš musieť vzťah s manželom budovať uplne od piky, lebo to je akoby si zhodila dom... a toto mala myslím si katka na mysli, aby vedela čo a ako, pretože naši rodičia nám toto nikdy " česť výnimkám " nepovedia... oni by nás chceli mať na špagáte do ich smrti a radi nás posudzujú či sme zlé, alebo dobré deti podla toho čo pre nich teraz ked už máme svoje rodiny a svoj plný diár urobíme...
a ked niečo neurobíme, lebo vieme že to dokážu urobiť sami a druhý surodenec to pre nich urobí, pretože je práve tam a ma čas, tak pre nich je ten druhý ten lepší... a npreto je vhodné vedieť ako si určiť hranice v slušnosti, aby nedochádzalo citovému vydieraniu v štýle: a ty si taký-taká, "NIČ" pre mňa nevieš urobiť... aj ked si dva dni dozadu urobil čo chceli a tak... kapišš cicik? ![]()
o tomto to celé je, aby sme našli svoju silu, hlavu a aj patu a aby sme vedeli že nerobíme nič zlé, ked nám trebars večer rodičia zavolajú že niečo potrebujú a my máme právo im povedať že máte na ich potreby čas o dva či tri dni.. len vtedy to bude akceptácia toho druhého a aj úcta nie len nás k rodičom, ale aj ich úcta a akceptácia k našim denným povinnostiam k nám a k našej rodine. ![]()
až vtedy sa ukáže že to čo nás učili je naozaj tak ako to hovorili... inak je to o tom víne a o vode... ![]()
Ku koho nazoru je vhodne sa pridat? Nuz neviem, ci je toto zrovna moj pripad, ja robim tak, aby som si sama sebe nerobila dusevne a ni nijake prieky. Nepridavam sa na niciu stranu lebo manzel povedal, lebo mama povedala....aj ked su v tom financie city ci cokolvek ine.A to uz vobec neriesim, co by som pre mamu mohla urobit a aka som v jej ociach. Naucila som sa ze je to moja mama,mam ju rada, ina mama nebude, dovi a dopo. To je cele.
nemyslela som to úplne konkretne len na teba... bolo to mysleté všeobecne na každého... len viem čo katka chcela vedieť a to som sa snažila povedať a tebe som len chcela vysvetliť že ked píšeš že to je nepodstatné, tak to je dosť podstatné, lebo žijeme v systéme a nedá sa celkom a stále ísť v štýle ako ujo jack nikolson vo filme " najlepšie ako sa len dá " ked kludne povedal čašníčke že " aj tak všetci umrieme a aj váš syn umrie " ... alebo maliarovi umelcovi že je buzerant a cukríček... dá sa to takto, ale za chvílu nebude komu... kapišš? ![]()
ani ja nemam. je to vsetko jedna velka improvizacia a flexibilita.
raz sa treba prisposobit exovi, raz starym rodicom na zahradku pokopat, inokedy si presadim svoje a neriesim, ci idem nad ramec mojho "pridelu" a ked sa do toho zamiesa este nieco vazne - i keby to nebolo z rodiny, ale kamaratsky vztah, nemam problem poposuvat i rok dopredu planovane veci.
To sa hádam ani zoradiť nedá.Raz ich lúbim a ked ma nahnevajú,vtedy mám rada stejne seba.Ved ostatní mi predsa krivdia.
![]()
Asi som zadala nespravnu formuláciu otázky . Jednoducho ma zaujímajú vaše vzťahy v rodine. Či sú všade ideálné lebo v našej rodine sú niektoré aj na ostrie noža. Aj keď sa človek snaží dobre vychádzať jednoducho s určitými ľudmi to nejde.
Idealne? Co to je?
Aj ta najidealnejsia rodina navonok -nemusi byt najidealnejsia zvnutra. Rodinu si nevyberas (teda v tomto vedomi) ...na idealne vztahy mas priatelov ![]()
Takze pokoj, burky su celkom prirodzeny ukaz, aj skripanie zubov aj ostrie noza....skor si skus predstavit, ze toto vsetko nemas....nemas rodinu....nemas nikoho blizkeho...nemas na koho popindat, nemas si na kom "nacvicit" asertivitu, nemas sa za kym prist vyzalovat a nemas zazemie...ked ti toto nechyba, potom si klad otazku o idealnej rodine.
My sme sa vzdy v skole ucili, ze najskor musime mat radi sami seba, preto aby sme dokazali lubit niekoho ineho a spolu s nim vyjst na dalsi stupienok lasky - spolocna laska pre inych. Tato formulacia sa mi vzdy pacila, aj ked trvalo ovela dlhsie, nez som ju pochopila...Vztahy v mojej rodine? Svojich rodicov, brata a partnera milujem nadovsetko, ostatni clenovia sirsej rodiny (mojej a partnerovej) znamenaju pre mna mnoho, no vztahy medzi nami sa stale vyvijaju s tym, ako dozrievaju jednotlivi clenovia. Voci vsetkym prechovavam uctu a lasku, to vsak neznamena, ze vzdy s nimi suhlasim a ze vzdy musi svietit slnko
Aj tak vzdy pri oslavach, radostnych a aj tazkych udalostiach zasadneme pri jednom stole...
My sme sa vzdy v skole ucili, ze najskor musime mat radi sami seba, preto aby sme dokazali lubit niekoho ineho a spolu s nim vyjst na dalsi stupienok lasky - spolocna laska pre inych.
to je pravdivé a krásné.
takže:
najprv je to čo je väčšie ako ja a vďaka tomu som tu... čo si tam ty dáš je na tebe.
boh, universum...
.........potom som "JA"
......................manžel
............................deti
................................práca
.....................................peniaze
na tvoju otázku ti viaceré dievčatá odpovedali..., môj príspevok je taký, aký som tu už dávnejšie spomínala...
ked žiješ s mamou a otcom a súrodencami, tak tvoj hlavný zdroj je tvoja mama, potom otec a potom surodenci... preto píšem že tvoj, lebo ty si tá, čo tam je ako tá, ktorá ich má...
ked sa vydáš, priority sa menia takto:
novovytvorená rodina je tá, ktorá sa stáva ako nová bunka a teda sa stáva ako hlavná a nepodlieha rozhodnutiam ani mamy a ani svokry...
takže na vrch " novej " pyramídy ideš ty s manželom, pod vás idú vaše deti.
je ale vhodné nezabudnúť vdaka komu ste tu vy obaja... to znamená že rodičom vzdávam úctu a klaniam sa mi... čo však neznamená že ich musím poslúchať. už si dospelá, máš svoju hlavu, svoj rozpočet, svoje bývanie a hlavne svoje cítenie...
takže si ich môžeš kludne vypočuť, ale urobiť si môžeš podla seba. ked ti budú niečo vyčítať, nereaguj, nemusíš... a tak to zmizne, lebo kde nebude divák, ani herec sa nebude snažiť ![]()
a ked sa aj v niečom pomýliš, máš na to právo a máš aj právo sa znova opraviť a ísť dalej... presne tak isto ako to robia oni...
rodičov svojho partnera si vážim rovnako ako mojich rodičov, pretože mi dali môjho partnera a on je polovička každého z nich. teda ak by som potierala jedného z nich, tak potieram polovičku svojho partnera a tak aj príslušné časti svojich detí...
takže cca odpoveď?
ty, manžel, vaše deti,
úcta k predkom vás obidvoch, k vašim súrodencom... môže byť?
![]()
skôr by som očíslovala hodnoty v mojom živote ako vzťahy s jednotlivými ľuďmi....asi je to tým že v mojom rebríčku hodnôt sú medziľudské v vzťahy na desiatom mieste....na prvom mám pokoj, na druhom svoju rodinu, tretie partner, štvrté zdravie, piate domov, šieste práca, siedme peniaze, ôsme viera, deviate priatelia, desiate medziľudské vzťahy,...musím však povedať, že aj tento rebríček sa časom mení. pred pol rokom som to mala celkom ináč...
![]()
HM neviem, myslím, že v tomto som vždy akosi intuitívne mala jasno v približne takom zmysle, ako píše ribišška, ale spomenula som si, ako som vysvetľovala svojim deťom - keď sa pýtali, koho z nich mám radšej - že ja ich mám rada všetkých rovnako, iba niektorých z ich (podľa toho, v akom poradí sa narodili) mám rada dlhšie - hlavne u tej prvorodenej to zaberalo ![]()
Plne sa stotožňujem aj s názorom, že je treba nechať rodičov nech si urobia sami všetko to, čo ešte fyzicky zvládajú - udržiava ich to čulých a nestane sa, že by začali upadať.
Tento rebríček sa asi nedá popísať, alebo vyhodnotiť.
Samozrejme najviac ľúbim svoje deti, moje tri dcéry, manžela (v mojom prípade na šťastie)nemám, s jeho rodinou sa nestretávam (nebývajú v našom meste). Mailujem si len s jedným jeho strýkom, ktorý je v zahraničí - mala som ho a mám ho rada.
Rodičia mi už zomreli.
Mamka by bola na rovnakom mieste ako moje deti.
Najdôležitejší ľudia v mojom živote sú moje deti, moji súrodenci.
Je to moja rodina. Pomôžem a som tam, kde ma najviac potrebujú. Moja mamka bola úžasná žena, bola to Mamka s veľkým M.
Takže zhrnuté a spísané - mám veľmi rada svoju rodinu - celú (deti, súrodenci, švagrov, švagrinu,netere, synovcov.......Toto sú moji najbližší príbuzní a je ich dosť.
Možno je to chaoticky napísané, ale nikdy som sa nad touto vecou nezamýšľala. Proste ich milujem a hotovo.
Lásky má človek dosť a preto ju môže dávať celým svojim priehrštím.
Mám rada svoje kamošky, kamošou.
Mám tiež rada svoje kolegyne a kolegov. Rozumiem si s nimi.
Avšak neuprednostním ich pred svojou rodinou.
ja mam najprv seba (poradie dolezitosti si priebezne menim podla nalady, potreby a situacie).
a potom ostatnych. poradie sa tiez priebezne meni podla toho, kto momentalne zohrava dolezitejsiu ulohu v mojom zivote alebo naopak potrebuje moju pozornost.
takze kludne na istu dobu moze skocit pred rodinu a deti aj kamoska, ktora ma krizu a potrebuje urgentne pomoc.
a aj praca, ked treba nieco dolezite v nej urobit.
zvysok vtedy musi pockat.
a tak.
zaujimave...prave dnes rano, este pred precitanim tohto blogu, som na to myslela. Ako prve cloveka napadne, ze je to absurdne skladat nejaky rebrik, ale nie je. Priklanam sa k tomu, co pise Ribisska. Po zalozeni vlastnej rodiny sa miesta prehadzuju, na prvom mieste je manzel/ka a deti. Ak tomu tak nie je - problem (bolo tu kopec blogov o problemoch s rodicmi/svokrovcami a tie casto pochadza z tohto neujasnenia pozicii podla mna). Mimochodom - niekto tam vyssie pisal, ze otec je mrtvy - ale tym, ze je mrtvy, jeho miesto tiez neostalo prazdne.
Mily, ver tomu, ze to miesto prazdne ostalo....ono stale patri jemu aj ked umrel, skratka tuto osobu nikto nemoze nahradit....
Myslela som to tak isto, len asi zle napisala - ze on na tom mieste stale je a nemoze ho nikto nahradit.
Moja maminka tvrdí,že nás(deti)ľúbi inak a viac ako manžela...tak uvidím ako to bude u mňa![]()
Moja maminka tvrdí,že nás(deti)ľúbi inak a viac ako manžela...tak uvidím ako to bude u mňa![]()
Ja to nechapem ako "viac", ci "menej" lubit - to by som nevedela takto pozadelovat. Ten rebrik chapem skor ako postupnost priorit, nie intenzity citov. Lebo napisat, ze robim veci podla seba, podla toho, ako to citim ja, ked sa bavime o rodine, je nezmysel. To tak moze fungovat naozaj len chvilu. Stale sa robia rozhodnutia v ramci rodiny s prihliadnutim na jej jednotlivych clenov. Zakonite teda musi existovat nejaka hierarchia.
cca ano, hore u lydushi som to nazvala časová os, kde to čo sa deje teraz je zakrúžkované červeným a na tom najviac záleží, ale to čo v mojom živote bolo a už nemá tú intenzitu, to tam mám a to akceptujem že to malo niekedy v minulosti svoju intenzitu
jejda, nešibe mi? ale verím že vieš čo myslím ![]()
asi viem...![]()
Pred časom som v telke videla nejaký rozhovor so ženou, ktorá tvrdila, že pre ňu je prvoradý jej muž až potom deti. Čudovala som sa, ako môže dať prednosť niekomu, koho pred x-rokmi ani nepoznala a jej deti sú predsa jej krv. Ale, asi to človek vníma podľa momentálneho vnútorného prežívania. V predchádzajúcom vzťahu boli na 1. mieste deti a až potom partner - bývalý manžel(dôvody sú mne známe). Teraz je na 1. mieste súčasný partner.
Ale zároveň musím dodať, že som celý čas, ako som čítala príspevky rozmýšľala, ako to chápať. Ak by som to mala brať tak, že koho by som si zobrala na opustený ostrov, tak by to boli deti.
Súhlasím s tým, že je rozdiel "nejaký časový sled vzťahov" a "vzťahy ako hodnoty".
V akom poradí by ste zoradili svoje vzťahy. Manžel/ka, deti, otec , mama, svokor, svokra,babka , dedko, brat, sestra ,švagriná, švagor, kamarátky, ost.blízki ľudia.Asi som zadala nespravnu formuláciu otázky . Jednoducho ma zaujímajú vaše vzťahy v rodine.