Rodinné financie

Mame s manzelom kazdy svoj ucet z ktoreho sa plati co treba a kedy treba, velke splatky idu z lepsieho prijmu, drobnosti z mensieho.
Kedze momentalne investujeme vela do byvania, treba skoro vsetky peniaze, ale aj odkladame na sporiaci ucet.

http://www.nanicmama.sk/manzel-na-odstrel/rozpocet#comment-339289
tu sa toho dosť popísalo.... MM zo svojho platu neprispieva , pretože máme spoločný účet a sú to naše spoločné peniaze. Nebolo by fér, keby ja som sa musela uskromnovať, pretože dostávam iba rodičovský príspevok a on vyššiu výplatu... Kto čo potrebuje, to si kúpi. Nebudem predsa chodiť v deravých topánkach len preto, že tento mesiac mi nezvýšilo a MM si kúpi troje? To nedáva zmysel

my mame kazdy svoj ucet a mame k nim pristup.
Vsetky ucty plati moj manzel z jeho uctu.
Bezne nakupy robime z oboch uctov, striedavo.
Ked kupujeme nieco vacsie, tak sa na tom dohodneme, mensie polozky neriesime, spoliehame sa na zdravy usudok toho druheho.
Ked som bola na materskej, manzel mi posielal na moj ucet nejaku sumu a pouzivala som aj svoju kartu k jeho uctu.
Eva

my m8me od zaciatku iba jeden ucet. me jedna domavnost a jedna rodina. ked si nieco potrebuje niekto kupit, tak si to kupi. vzhladom na to, ze dom a zahrada su hltaci penazi, vsetko vrazame tam - teda manzel - kosacka, pila, sekery a pod. ja na to nepoviem ani pol slova, pretoze to treba a ja zas potrebujem viac penazi ako on na auto - cesty do skoly. obaja dufame, ze co investujeme sa nam raz vrati.ked si chceme nieco kupit na seba zalezi od stavu na ucte. ak sa da, kupime, ked nie, nechame na inokedy. ale detom kupujem , co potrebuju.

mne MM dáva všetko čo zarobí,je živnostník a platia ho na ruku...ja sa starám o zaplatenie účtov,domácnosť,dietko....

kedysi na začiatku nášho spolužitia som zvykla žartom hovoriť, že my dvaja nemáme spoločné nič, iba bankový účet - z organizačných dôvodov sme totiž pár mesiacov bývali každý u svojich rodičov
pri tom sme vydržali, kým som po 9 rokoch na materskej nenastúpila znova do zamestnania, kde už požadovali, aby som mala účet (nechceli vyplácať na ruku) - tak som si založila vlastný a odvtedy už nemáme spoločné nič okrem adresy
MM platí účty, ja platím "nákupy"; keď náhodou nevychádza mne popýtam jeho a opačne. Veľké veci - po dohode spoločne.

máme každy svoj účet, ale peniaze spoločne.. Je mi divne to vyjadrenie, to su moje peniaze...Niečo platí manžel, niečo ja, na seba si kupime, ked potrebujeme, nikto nemína zbytočne na "seba". Jediné, čo stále omielam je" vieš čo stoja cigarety mesačne, čo by za to mohlo byt?"...

My máme jeden spoločný účet ,napísaný na oboch. Väčšinu účtov hradíme cez IB,ak sa dá, platíme v obchodoch kartou. Veľké nákupy robíme spoločne, bežné výdavky medzi sebou neriešime . Manžel berie inak nakupovanie ako nutné zlo, okrem nafty a potravín by najradšej nekupoval nič . Mne tento systém vyhovuje , neviem si predstaviť, ako by sme sa inak dohadovali. Môj príjem je podstatne nižší ako jeho a všetky peniaze považujeme za spoločné, z nich si bez problémov kúpim aj veci "milo zbytočné".

My máme tiež spoločný účet.A dcérka,ktorá je slobodná mamina,nám prispieva zo svojho účtu,kedže žije s nami.Ved účty mám na starosti ja.A na nákupy chodíme spolu,lebo z mesta takmer do lesa sa mi nákupy vláčiť nechce.Tak chodím spolu s MM.A čo zarobí z podnikania,to tiež skončí u mna.MM nikdy nekontroloval,na čo som minula a či nie zbytočne.Nechal to na mne,že som šetrnejšia a viem aj čo kto potrebuje obliecť.

Ja som mala založený účet ešte ako slobodná a ako som sa vydala nechali sme si ho.Je napísaný iba na mna,výdavky riadim cez IB a s manželom sa na všetkom dohodneme.manžel hovorí že jemu stačí iba na cigarety a mať navarené.aj kartu mám vždy pri sebe iba já.hovorí že najlepšie čo nám chýba viem iba já.

napriklad auto mame každý svoje,každý si ho kupil zvlašt. ale čo sa tyka nákladov na domacnost, tak to mame cca na polovicu. To iste aj byvanie.