No, Jarka, sama si si odpovedala - dokonca dvakrát a zakaždým inak 
- ale plne chápem, čo si tým chcela povedať.
Pravda je taká, že si ju berieš - a to sa s nimi nemusíš vôbec, ale vôbec stretávať. Ale on v tej rodine vyrastal roky predtým, než ste sa poznali, tá rodina ho ovplyvnila v tom, ako koná, čo si myslí o tom či onom (a je vlastne v podstate úplne jedno, či tým či oným smerom - teda či sa plne stotožňuje so "vzorom" svojej rodiny a chce to mať za každú cenu rovnako aj v tejto vašej, alebo či to bolo také hrozné, že o tom nechce ani počuť a chce to mať za každú cenu úplne opačne; alebo je to niekde medzi týmito dvoma extrémami). To je ale len jedna stránka toho celého.
To čo ale opisuješ už nie je len o JEHO rodine, niečo rovnaké by ťa mohlo čakať od tvojej rodiny (a v tom prípade by to zase z jeho pohľadu bola "jej rodina") - takže tu ani nejde tak o to, či a čia rodina to je, ale o to, že jednoducho si niekto, kto nie je členom vašej rodiny myslí, že má čo hovoriť do jej chodu.
No a potom - to s tými darmi - to je asi dôvod, pre ktorý napr. MM tvrdí, že on darčeky nemá rád a žiadne nechce. Lebo nechce prebrať na seba "povinnosť" nakladať s darom tak, ako by si to želal darca. To čo opisuješ, poznám veľmi dobre aj z osobnej skúsenosti - moja svokra ma dokonca dokázala zvoziť za to, že som s Luciou skákala po posteli, ktorú som si priniesla do novej domácnosti (bola teda síce v jej dome ) ešte od mojich rodičov .... Tam skutočne nepomôže nič, len hrošia koža alebo neprijímať žiadne dary. Po tej spomínanej udalosti som pochopila, čo myslel MM, keď mi hovoril, aby som od jeho mamy nikdy nič neprijímala, že ak by mi aj niečo chcela nanútiť, mám ju poslať za ním ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Zatiaľ to celkom funguje, vždy pochopili a rešpektovali obe strany. Tak ako my rešpektujeme ich. Možno by pomohlo pozrieť sa na daný problém aj očami Havranovej rodiny. Držím päste 
to si vystihla
(chápem, že je to rozdiel, ale psík je súčasť ich domácnosti ale aj tak myslím, že na žiadosť aby ho dali do inej miestnosti by sa ich dotkla)
Máme, mnohé. Väčšina od mojich rodičov. A oni nezasahujú, nikdy a nijak
Pochopili, že aj tak si to všetko urobíme podľa seba a snáď aj to, že máme úspechy- čisté, spokojné, usmiate, slušné dieťa
, alebo sme išli do bazéna, malá spinkala, tak sme ju nechali so svokrovcami na deke... keď sme sa vrátili, zistili sme, že sa zobudila a tak išli aj oni k vode (do iného bazéna ako my). O chvíľu ju doniesli s revom jak hrom, nevymenili jej klasickú "pampersku" za tú do vody, ona vylila hektolitre vody a kým ju priniesli, tie súché zipsy na kraji kombinované 10 kilovou plienkou malej vydrali celé bedierka až do krvi.... Takže dôvodov som malaaaa... A určila som pravidlá, ktoré boli sväté... proste. A zachovala som si zdravú hlavu, dovču prežla, rodinu nerozhádala,... len som nebola "najvďačnejšia nevesta pod slnkom"... ale s tým dokážem žiť
To som počula veľakrát. A mám pocit, že to nie je pravda. Tak, či onak - s ním/s ňou si tú rodinu berieme. A čo je ešte väčšie prekvapenie, treba sa naučiť vzájomne vychádzať. Ak už nie sú vzájomné vzťahy príjemné a láskavé, tak nech sú aspoň v medziach slušnosti. Inak sa na sporoch o rodinách môže vzťah ľahko rozpadnúť.
Takže áno, berieme si s ním aj rodinu (a k tomu stačí aj spoločné žitie). To mám ujasnené. Môže však rodina zasahovať do chodu domácnosti ? Jasné, že nie. Však. Ale ako to slušne naznačiť rodine.
Príklad. Máme psa. Špinavého psa z útulku, ktorý si dovolí spať na gauči (ktorý kúpila Havranova mama, a ide ju rozdrapiť od jedu, že pes spí na gauči, na "jej" gauči) Nám to nevadí. Je to náš pes, je čistý. Staráme sa oň.
Neraz som počula, ako ju zastavuje "celé" mesto, lebo my máme nebytového psa v byte (aký je to bytový pes, všetky čo sú po kolená ?). Vraj je špinavý, a neviem čo.
Tak som sa slušne spýtala či ide o ľudí z nášho vchodu. Nie. Z vedľajšieho domu. Pýtala som sa, či sa k nám chodia pozerať pred dvere - keď tvrdia, že máme kade tade špinu. Ticho. Tak som povedala, že keby prišli, uvidia aj handru pre psa (na špinavé packy...). No, len ona to musí počúvať. Tak som povedala, že nech dotyčné osoby pošle za nami. Ja im rada, slušne ukážem, že náš pes okrem toho, že nie je špinavý, je aj vychovaný. Zbytočne nešteká, a aj poslúcha na základné povely a nie je agresívny. OK. Tu sa proste nezhodneme, lebo pravá príčina leží inde. Keďže máme nášho psíka, nemôže svokra kedykoľvek strčiť k nám svojho psa. Môže, nikto jej to nezakázal, ale ona svojho psíka k nášmu "špinavému psovi z útulku" jednoducho nedá. A čo viac, nepríde k nám na návštevu, a čo viac neprídu ani švagrovci. Kameňom úrazu je fakt, že sme si bez súhlasu dotyčných dovolili zobrať domov psa, ale nie len tak hocijakého, ale z útulku a navyše veľkého, a od pani, ktorú nemajú v láske (vždy mi vyletí v hlave otázka, a čo s tým mám ja/my ?).
Nerozumiem. Naozaj nerozumiem. Pozerám na to z hora z dola, a nechápem prečo si zafixovali, že nemôžu prísť ? Každého sme vždy milo a láskavo privítali. Posedeli, pohostili. Vždy slušne. Vieme, že našu psicu nemajú radi, tak ju preventívne dáme do druhej izby (rešpektujeme ich pocity). No aj tak je zle. Mám silný pocit, že tu sú hranice. Je to naša voľba a mali by (akože nemusia) ju rešpektovať. Nezdá sa mi fér, ak vydierajú spôsobom buď my, alebo pes. Prečo ? Ja tiež neriešim ich súkromie. Ani by som si nedovolila. Nuž, ale ak chce byť niekto kvôli hocičomu odutý čo mám s tým ja/my ? Ja/my asi nič. Idem na to dobre ? Či som lietadlo ?
Ozaj a fakt niekedy žasnem. Niekto vám niečo dá, a potom vám povie, že ak s tým darom naložíte inak, tak si myslí, že má právo vám rozprávať ako s darom máte nakladať. Ja som nevychádzala z úžasu. Keď raz niekomu niečo dám, tak s tým hádam môže dotyčný čo len chce (chápem to snáď zle ?). Keď niekomu niečo požičiam, to už je iná. No, ale ak už dám nie je to to isté, ako keď požičiam. Tak a teraz čo, keď vám osobne dáva svokra po kvapkách ? Ignorovať, neriešiť, povedať svoje ? Sťažuje sa, že nechodíme. Popravde, ak mám podobné veci počúvať, ani sa mi tam nechce chodiť. Prečo ? Aby som zas a znovu počula to isté a Havran tiež ? Popravde mňa (a po rozhovore s Havranom, ani jeho) to teda nebaví, a robiť niekomu po vôli, len preto, aby on bol spokojný ? A prečo ?
Tak som sa pre zmenu, po dlhom čase aj ja vykecala
