Ja som kedysi plánovala. Chcela som ísť na gympel, na výšku, šla som. Vyštudovala som, to čo som chcela, robila som to, čo som chcela.
Keď som šla na vysokú školu, predstavovala som si to takto:
Nájdem si chlapa, skončím školu, založím si rodinu, budem mať dve deti.
Skončila som školu, chlapa nebolo, takže som to zmenila na:
Nájdem si chlapa, kúpime si byt, založíme rodinu.
Chlapa, s ktorým by som kúpila ten byt nebolo, takže som to zas aktualizovala na:
Kúpim si byt, nájdem chlapa, založím rodinu.
Kúpila som si byt, teraz je aj chlap, rodina zatiaľ v nedohľadne.
Takže vlastne plánujem a plány mením tak, ako ide život. Čiže moje plány unáša prúd? Či ako?:))
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Predposledná veta sa mi veľmi páči. 
Inak dva protipóly, ak porovnám tie naše prúdy. 
neplánovane. Druhý syn sa našťastie prišiel na svet zakrátko po tom 
.
. Plánujem len činnosti, ktoré sa mi nahromadia na krátke obdobie . Inak by mi množstvo vecí prerástlo cez hlavu. Ale samotný život beriem zväčša ako ide, keď vidím príležitosť, chopím sa jej, niekedy mi unikne z rúk, inokedy som z nej sklamaná a sama ju pustím preč 
Na nadherny uvod tvojho krasneho vztahu, ktorý si tu raz opísala, sa neda len tak zabudnut. 
Dnes som si prečítala článok Tlačite na pílu? Je aj o tom ako a či si plánujeme svoju existenciu, stanovujeme ciele a skalopevne sa ich držíme, občas za neprimeranú cenu.
V článku ma zaujala veta psychologičky, ktorú som už dávnejšie rozoberala s elin: Život je ako rieka,“ dodáva Elena Tomková. „Môžeme sa nechať unášať prúdom a užívať si alebo plávať proti prúdu a vyčerpať sa.“ Niektorí ľudia majú v sebe tak zakorenenú potrebu všetko stále kontrolovať, že je pre nich veľmi ťažké uvoľniť sa a prijímať udalosti z okolitého sveta tak, ako k nim prichádzajú.
Zamýšľam sa kus nad svojim bytím. Ja a voľajaké plánovanie, no ešte tak po škole bolo. Plánovala som dve deti, 5 rokov materskej.
Skončila som pri štyroch a doma som cez 20 rokov aj keď už sa aj paptrične zabávam. Ďalšie plány sa už nekonajú. Osobne si myslím, že sa nechávam unášať prúdom, len si to neviem vychutnávať a stále, skúšam voľajaký nový plavecký štýl, pri ktorom sa dosť vytrápim. 
Dievčatá, ako ste na tom vy so svojim životom? Plánujete, kam by ste sa chceli posunúť v najbližšom období? V práci, osobnom živote .... Životným zmenám, ktoré sa dejú nezávisle od vás, sa prispôsobujete s noblesou dámy, alebo občas trucovitosťou malého dieťaťa? Nemusí ísť ani o dlhodobé plány. Minule sme s mamamaťou preberali krásnu tému Diárov. Obdivujem všetky dámy, čo majú ten svoj vždy poruke s presne poznačenými termínmi ... U mňa nehrozí, čo nemám v hlave to sa nekoná. Aj moje nákupy podľa toho vyzerajú, veľmi spontánne.