Známenu multioteckovi asi niekto v poslednom čase vysvetlil význam slova "normálny", lebo som si všimla, že u nás jeho bilboard s heslom o normálnosti pred niekoľkými dňami prelepili za iný: zmenilo sa heslo, niečo v tom zmysle - nie sme dokonalí, ale stále pomáhame. 
Aj my máme niečo v štýle: "Vieme pomáhať"
Pred časom som to už tu spomenula v nejakom príspevku,že to čo sme a čo sme sa považovali za normálne -bude(me)patriť do kategorie exot.
ako píše vyššie ľubica chlap ktorý kade chodí tade deti robí vykrikuje čo je normálne..tí čo prezliekli kabáty,tí čo si kúpili tituly,tí čo velebia východ ale žiť chcú na západe,vraj kresťania ale miluj blížneho svojho im nič nehovorí,tí čo kecajú o tom ako šetriť a domy majú na Floride..a teraz všade podsúvanej inakosti ani nehovorím-ak by sa všetci chceli zahrať na hada podla pesničky jede jede mašinka nikto by nechcel byť na konci lebo v by nemal v zadku nič!či už obrazne alebo reálne..
preto mám svoj svet lebo z tohto čo sa tu deje je mi na grc.
Ale no tak dievčenceee.
Začnem pánom Kollárom. Niekde na mňa vyskočil na internete skeč, kde sa ho pýtajú, ako bojuje so stresom. A on na to, že to sa nehodí pred 22tou druhou nejak rozmazávať, ale že však následkou jeho protistresového konania sú potom plné noviny. No. Niekto pije, niekto fajčí, niekto droguje, niekto sa prežiera a ... niekto robí deti. Povedzme si na plnú hubu, kým vie zabezpečiť nejaký ten štandard životný aj dieťaťu, aj mamičke ... kiežby by sa mali všetky deti a ženy s otcom, ktorý sa pobral inam tak dobre ako tie jeho. A v podstate - kto sme my, aby sme ho kritizovali? A tu sa dostávam k podstate slovu norma. Lebo normálny je od slova normál.
Slovník slovenského pravopisu nám hovorí o jeho význame ako o " miere, zvyčajnom stave, bežnej úrovni". 
No pome. Každá precvičí mozgové závity, či pozná niekoho, kto "kade chodil, tade deti robil". Len také dejiny - monarchovia, koľko ľavobočkov mali. Chudáci vystresovaní. Inak, pána Kollára neobdivujem ani nevolím.
Vieš čo mňa skôr desí ako stav politiky? Voliči. Si otvor facebook, MK, IG a nestíham sa čudovať. Alebo taký televízor, kde zneje názor nejaký bežného človeka. Ja keď čítam napr. znalosti anatómie a biológie nastávajúcich matiek, tak neviem, či by sme nemali požiadať, aby sa na ZŠke začal znovu robiť herbár, pitvanie žáb a dážďoviek a venovať sa viac tomuto predmetu. Zaviedli sa hodiny sexuálnej výchovy, my sa tu denne bavíme či dvaja muži môžu tvoriť rodinu s dieťaťom a potom sa ťa opýta niekde na nete žena, že je tehotná a má nechránený styk, že či môže opakovane otehotnieť. Jasné. Už len čakám ako do prvej triedy niekto dovedie 3 svoje vlastné deti, ktoré sa jej narodili počas jedného tehotenstva a neboli to trojčatá.
Fakt mám pocit, že politika je ešte absolúúúúútne v poriadku.
Ja som dosť tolerantný človek, ale Kollár je na mňa veľa. Ano vie si to so svojim šarmom odprezentovať. Ako nech mi nehovorí, že sex sa dá realizovať len s výsledkom ďalšie dieťa, toto je o inom.
To, že sú tie ženy a deti dobre zabezpečené neznamená, že sú šťastné. Pre ženy je to voľba, ale ako k tomu prídu deti. Koľko času si na ne nájde do týždňa a tie deti fungujú v detských kolektívoch .... a tie vedia byť zákerné. Len peniaze človeka šťastným nespravia. A jeho strana sa ide prezentovať konzervatívnou rodinou, jeden otec, jedna mama a dieťa, deti ...
Ale áno, voliči si volia týchto politikov .... Ale túto spoločnosť, teda aj ľudí formujú aj súčasní politici, to čom pracuje Fico, posledné 4 roky, a by si zachránil zadok sa inak ako šírením strachu a nenávisti nedá povedať...
Sexuálna výchova, áno, kapitola sama o seba. Keď sa do toho obujú kresťania, nebude žiadna.
Práva homosexuálných párov sú úplna katastrófa. Lebo oni sa tak nebijú o tie adopcie detí, ako predovšetkým o základné práva (na začiatok nebiť terčom nenávisti), ako sú registrované partnerstvá. Ak jeden z partnerov ochorie, aby sa druhý, druhá mohli dozvedieť jeho zdravotný stav. Ak ma žena dieťa, a čokoľvek by sa jej stalo, aby jej partnerka mohla to dieťa vychovávať ďalej. Aby mohli po sebe dediť, mohli mať priznané "vdovské" dôchodky ... , ono je s tým spojených viac záludností ...., ktoré si nevieme predstaviť. Na začiatok a čo je najdôležitejšie, aby neboli triednym nepriateľom, terčom politikov, na ktorej si postavia protiliberálnu kampaň. A potom sa k tej nenávisti pridáva národ, ale predsudkov tu bolo veľa a dlho. K téme tejto inakosti, reagujem aj na dancuľku vyššie je to zložité. Pre mňa sú tieto témy osobné, mladší syn je gej.
Ale no prr, prrrrrr - tie ženy, každá jedna vedela s kým sexuje. A áno, máš pravdu - netreba splodiť hneď dieťa, to súhlasím. Ale je to ich súkromie. Keď si pozrieš stránku Sme rodina (áno, až tak hlboko som klesla pre túto odpoveď, že som začala niečo také čítať ), tak píše, že SME RODINA vyjadruje myšlienku - na Slovensku sme všetci rodina. Ďalej mi už nedalo čítať, tiež mám len jedny nervy .
Add kresťanská sexuálna výchova. Ja by som to zas tak čierne nevidela. Ono tu pokrivkáva biológia, nech sexuálna výchova. Ja som sexuálnu výchovu v rámci školy nemala, vyrastená som na BravoGirl a veľa veľa kníh z odbornej literatúry, keď som niečomu nerozumela. Jasné, vedomosti mám tiež obmedzené, niečomu rozumiem, v niečom možno budem smiešna pre dnešné nástky. Ale zas viem, že keď zakričím, tak dieťa v maternici neohluchne. Ako sa niektoré nastávajúce maminky pýtajú na sociálnych sieťach.
Čo sa týka poslednej state ohľadom homosexuality - najviac pálčivé podľa mňa je to, čo si napísala v zátvorke. Nebiť terčom nenávisti. A to dosiahneš jedine výchovou a rozhľadenosťou človeka. Úlohou rodiny a vzdelaním. A to, žiaľ, pokrivkáva.
To čo píšeš vyššie - tie príklady ( o informovanosti ohľadom zdravotného stavu, možnosti prednostnej adopcie, či nejakého zaopatrenia v prípade úmrtia partnera) - to sa nedá nijak zabezpečiť? Nejakým prehlásením u notára a pod?
Ja len k tomu poslednému odstavcu - toto predsa je problém aj ostatných nezobratých párov, teda na 90%. Informovanie o zdravotnom stave, dedenie, vdovské dôchodky......
áno, tento problém je rozsiahlejší, a bude ho treba riešiť, lebo manželstiev ubúda a vzťahov bez nich pribúda. Ale pri takýchto partnerstvách muž, žena, deti, bez sobáša, je to ich rozhodnutie. Pri homosexuáloch, nemajú možnosť sobáša, registrovaného partnerstva aj keby chceli ..., v tom vidím rozdiel.
áno, nebyť terčom nenávisti. Lebo som tuším najvernejšou fanúšičkou FB profilu Košického dúhového pochodu - a sledujem všetky ich celoročné aktivity. Tuším ani jedna z nich nebola o registrovaných partnerstvách, a už vôbec nie o adopcii, celé je to na začiatok o sebaprijatí a snahe aby ich prijalo okolie, blízka rodina, takých ako sú. A sú to všetko veľmi zložité témy, a homosexualita, sa zdá byť ešte tou jednoduchšou, ako napríklad byť transrodovou osobou, mať takéto dieťa doma ....
Áno súhlasím je to o rodine, výchove, ale opäť zdôrazňujem, že ak sú terčom politikov, ozaj to nikomu nepomáha, skôr naopak...
Výborne - transrodová osoba. Na túto tému som sa chcela niekedy pobaviť, ale ani neviem, ako začať.
Kto to vlastne je?
Je to napr. žena, ktorá sa cíti byť mužom. Ako definuje pocit "byť mužom"? Sústreďuje sa v živote na ciele, rada rozhoduje, riadi. Zaťažuje ju svet emocií, snaží sa uniknúť pred povinnosťami sveta do smrti, nerada nadväzuje vzťahy - tie sú pre ňu neni prvoradé, radšej ide za svojím cieľom? To že má biologicky pohlavie ženy a aj k tomu nastavený organizmus ju obťažuje a mýli. Dobre to chápem?
Predpokladám, že asi to posledné na začiatok. Riešia to mladí ľudia, ktorí to zďaleka nevnímajú tak, že ženský svet, zaťažený emociami, mužský logikou ... Ešte tak možno prvé stereotypy bábiky, autíčka, ružová a čierna, gymnastika, futbal ale to sú tiež len moje dohady, že nejak to odmala nepasuje tomu dieťaťu ..., ale to sa vyvíja, mení ...
Skúsim sprostredkovanú skúsenosť, dcéra ma spolužia(čku) -ka, ktorá sa deckám predstavila chlapčenským menom, v chlapčenskom oblečení, s výzorom chlapca ... , učitelia ju oslovujú jej pôvodným menom, rodičia na rodičovskom o nej rozprávajú ako o dievčati ... a že často plače, školu často vynecháva, že rieši psychológa. Len mi z toho celého vychádza, že to čo decká v škole v pohode akceptujú, o tom rodičia nemajú ani páru? Toto je fakt náročné pre obe strany a ozaj do toho nevidím, len to musí byť fakt ťažké, spracovať to sám so sebou, s rodinou, okolím a už ani nehovorím o spoločnosti, ako takej.
Predpokladám, že sa aj vyskytnú prípady, keď je to ešte o nejakej vzbure, nezrelosti, neujasnenosti, hľadaní sa ..., ale to je podľa mňa len malá časť ...
Nechcelo sa mi do tejto témy zapájať, ani som to celé neprečítala. Len teda v posledné dni som došla k tomu, že nie je dôležité bojovať iba za vlastnú pravdu. Ale je dôležité nechať priestor aj pre pravdu tých iných. Lebo teda, objektívna pravda asi neexistuje. Vždy je to pravda s ohľadom na niečo. Na moje skúsenosti, vzdelanie, prežitie, peniaze, rodinu, národnosť...
Posledné roky ma proste naučili, že je super nemusieť mať vždy pravdu. A nechať priestor aj iným. A nebojím sa, že vďaka tomu neprežijem.
Politiku som vytesnila natoľko, že fakt netuším, čo je na bilbordoch. Skôr ma hnevajú bilbordy ako také. Ale rozumiem tomu, že pre reklamné agentúry je to aktuálne žatva.
Rovnako ako vytesňujem reklamu na internete....Vadí mi, že ma spomaľuje v čítaní, ale rozumiem, že je to o podnikaní. Takže nevnímam. A keď niečo chcem, tak si to pozriem cielene.
Gerd Altmann Pixabay.com
Dnes som čítala veľmi dobrý článok od slovenskej spisovateľky Evy Borušovičovej na tému predvolebného obdobia na Slovensku. Autorka je mojim nedostižným vzorom, tak to bude opäť po mojom. Ale dve myšlienky z jej článku si dovolím spomenúť, veľmi sa mi páčili. Ta prvá bola v štýle - Vďakabohu za dovolenkové fotky a ružové Barbie šialenstvo a tá druhá na tému predvolebných sľubov - „Nikto vám nevie dať toľko, ako vám my vieme sľúbiť“
Dnes to z mojej strany asi nebude zanietené rozčuľovanie sa nad tým, kam naša krajina, kam my Slováci smerujeme. Nedá mi - na východ k Putinovi?
Zlosti, zloby, nenávisti je všade toľko, že jej netreba pridávať, tak sa idem krotiť. Hlavne som rezignovala, tradične aspoň vedome.
Neviem či Jahodka alias Ľudmila raz spomínala, že ak sa zmieriš s najhoršou možnou verziou, už ťa nič neprekvapí .... Tak netuším či je to so mnou, s našou spoločnosťou až tak zlé ..., že sa začínam zmierovať s najhorším možným scenárom po 30. septembri?
Späť k predvolebnému letu. Takže okrem dovolenkových fotiek a ružového Barbie šialenstva tú máme prehliadku alfa samcov na veľkých a ešte väčších bilboardoch. Tí nám ponúkajú okrem poriadku, nemožné na počkanie a zázraky do troch dní. Snažím sa ich nesledovať, ale nejde to, som tvor zvedavý. A hlavne sú všade, teda u nás na dzedzine nie.
Okrem mojich naj "obľúbencov" ma dojal aj známy pán s balónikom a s heslom Sme rodina - Sme normálni. Pokilal viem, pôvodná myšlienka tohto sloganu bola asi iná, ale nijak mi toto spojenie normálnosti a rodiny nepasuje k multioteckovi a jeho háremu. Keď už toto sa považuje za normálnosť. A to ho väčšinou ženy volia, lebo on je v poriadku, to len tie zlatokopky ... Škoda reči.
By som aj položila otázku, kto je na Slovensku ešte normálny? Ja nie, určite si nerobím ilúzie.
Bývalí Kotlebovci, v nových kabátoch, silou mocou sa snažiaci dostať do Zväzu protifašistických bojovníkov, asi tiež nie. To je skoro taká absurdita ako normálna rodina Borisa Kollára. A ako sa Matovičovi podarilo znova oblbnúť Slovenský ľud po tom, čo tu navystrájal ... ? Alebo pán F ..., opäť a ešte stále chrlí oheň a síru v štýle - zlodej kričí chyťte zlodeja ... Nie tu je už málokto normálny.
Tak som si dnes radšej spratala prales na záhrade, pokúsila sa zredukovať neporiadok doma, komunikujem s rodinou, tou svojou ... a stále sa presviedčam, že normálnosť je pojem veľmi relatívny. Som toho svetlým príkladom.
No dobre ja som len veľmi divná. Tak rozmýšľam, že či už dozrel čas vybrať sa na Košický Pride, keď už sme doma taká normálna farebná rodinka a ja hrdá matka. 