Smutná prosba

Zdravím všetky mamy, mám pre vás prosbu. Stalo sa niečo s čím sa neviem vyrovnať nielen ja ale aj celá moja rodina a predovšetkým dcéra.
Moja dcéra mala kamaráta skôr prvú lásku(ona má takmer 14 a on by mal o mesiac 16).Jeho rodičia žijú v Holandsku a tu na Slovensku má rodinu,krstnú mamu. Stretávali sa ani sa nemuseli moc snažiť. Narazili na seba úplne náhodou v meste, na odchode z doučka a z času na čas prišiel k nám ju pozrieť. Prežívala veľmi pekné obdobie prvej zamilovanosti. Až do augusta. Cez leto bol u krstnej a s kamarátom sa dohodli že pôjdu na týždeň k jeho rodičom do Holandska. Odlietali v sobotu a mojej dcére sa niekoľko nocí pred odletom sníval sen. Videla v ňom postavu ktorú zrazí auto. V tej postave spoznala tohoto chlapca. Takto to išlo noc čo noc. Ubehol takmer týždeň a sen sa opakoval ale už nebol v ňom len on ale boli dvaja. Ale znovu auto a že bol ťaživý smutný a nemohla sa z neho spamätať celé dni. Nevedela čo má robiť mne sa nechcela vtedy zdôveriť tak to povedala mojej kamarátke. Povedala jej že nech sa večer pred spaním pomodlí. Kedže sme aj rodina a má pekný vzťah k nej zdôverila sa mi pod podmienkou že ju dcére neprezradím. Bola som ticho a čakala som či mi niečo povie sama. Až v sobotu sa vozila s kamarátkou a stretla ďalšiu moju kamarátku. Je to silne veriaca žena a podľa viery aj žije. Zdôverila sa jej. Tá jej povedala že niekedy duša človeka sa pokúša nadviazať spojenie počas spánku a že sa má za túto dušu v ohrození pomodliť. Spravili tak hneď! A bohužiaľ bol najvyšší čas. O odlete vedela, chalanom o tom sne aj hovorila a oni ju upokojovali že si na seba dajú pozor a že po prílete sa jej ozvú. Čo aj spravili. Tak sa potešila že je všetko už v poriadku a už bude pokoj. No a večer sedeli sme všetci traja pri telke a bavili sme sa. Zazvonil mobil a ten jeho kamarát jej povedal že mala pravdu a že toho chlapca zrazilo auto. Hneď sa pýtala čo má zlomené čo mu je a on musel povedať pravdu že to neprežil... Asi si viete predstaviť čo nasledovalo. Plakali sme všetci mne docvaklo že moje malé už nieje malé ale že je zamilovaná a že on je mŕtvy. Toto sa stalo v auguste 21. v sobotu. Ten jeho kamarát to všetko videl a prežil si to s jeho rodičmi bol na pohrebe a až potom sa vrátil na Slovensko. Keď sa stretli dal jej od neho dopis krásny zamilovaný trochu neohrabaný. Písal ho pár hodín pred smrťou... Kúpil jej farebné náramky ktoré jej ten chlapec priniesol na Slovensko už po jeho smrti. Takže po prvej láske jej ostalo: list, náramky, krásne spomienky a bolesť zo straty. Medzičasom sme si to všetko vysvetlili. Vyrozprávala sa mi, hlavne to pekné. Ale do dnešného dňa nevie jeho priezvisko ani adresu. Ako sa objavil tak náhle aj zmizol z jej života. Ja sa s tým tiež nemôžem zmieriť mám len ju. Plačem nad stratou jeho rodičov čo za bolesť a smútok prežívajú...jediný syn. Muž je kamionista chodí do Holandska. Dokonca tam na začiatku prázdnin bola s ním. Chcel by mu zaniesť aspoň kvety na hrob aj jeho to zasiahlo. A to naše dieťa nevie nič. Zľahla sa zem ostali len slzy. Píšem to preto že sa blížia dušičky a čas jeho narodenín 10.11. ale aj dcérine narodeniny 9.11. Hovorili si že sú spriaznené duše... Neviete mi prosím poradiť ako sa dopátrať k informáciám ale tak taktne aby som nikoho neranila. Budem vďačná za akúkoľvek radu.