Smútok v duši

Je moja a ešte dlho to bude, nikdy to nejde veľmi rýchlo, ale neboj sa to zvládneš

Ajka, každý si bolesť lieči svojim spôsobom. Ty sa trápiš a nepomôžeš si...on vyrazil klin klinom (prepáč za bezprostredný výraz...vyhrkol zo mna)....ale to neznamená že je šťastný a spokojný. Rieš seba, nie jeho...dopraj mu....čo praješ iným to sa ti vráti.... Vyraz aj ty klin klinom

Pred pár dňami Ján Kraus vo svojej relácii povedal jednu krásnu vetu, ktorá sa mi tak zapáčila "každá ďalšia manželka, je len kópiou tej prvej, nikdy nebude originálna", tak sa netráp.

no toto si musím zapamätať, pre prípad ......

Ajka , 6 mesiacov nie je veľa na to, aby si cítila, to čo cítiš. Čím dlhšie s niekým žiješ, tým dlhšie / teda väčšinou/ trvá doba, kým to prebolí , dokonca aj niekoľko rokov. Netráp sa, nebuď smutná, ubližuješ tým sama sebe. Situáciu už nezmeníš , tak sa snaž tešiť z toho čo máš - deti , maličká vnučka... Uži si aj to , že si sama a nemusíš sa starať o nikoho len sama o seba, ísť na kozmetiku, do kúpeľov , s kámoškami na kávičku , robiť veci , ktoré ťa potešia a predtým si ich nestíhala, alebo nechcela aby ti ich tvoj muž ofrfľal. Je veľa pekného , čo ešte môžeš zažiť a čo ty vieš možno sa aj tebe podarí stretnúť novú lásku. Nezamilovávajú sa len mladí, ja som napríklad stretla svojho muža v 40ke. Držím ti palce a nesmúť

ak sa ti da, skus mu to dopriat. tak uprimne, lebo ho mas rada. a na 100% ti zacne byt lepsie. ak to ale nejde, nasilu to nerob. budes sa citi len horsie.
ved on ta vobec nevymenil. ked si najdes raz noveho partnera, budes mat pocit, ze si toho stareho vymenila za noveho? myslim, ze ani nahodou takto nebudes rozmyslat. tak si to neber tak ani voci sebe. neporovnavaj sa s nimi. ty si ty a oni su oni. vidis ich iba zvonku, resp. iba o tom pocujes. neskusaj si pod tym nic predstavovat, ani aki su spolu stastni a ty stale sama a stale nevies zabudnut. a uz vobec nie svoje ponizenie.
a co vies, ako sa bude raz on tajne v duchu citit, ked sa dozvie, ze niekoho uz mas? je to take akesi ine, ked byvaly je stale sam, hoci nam uz na nom nezalezi a mame novy vztah. stale tam kdesi blika malicka ziarovcicka - asi nevie zabudnut, asi som pre neho stale dolezita/zaujmava/trapi sa po mne nenaplnitelnou tuzbou, zena dvoch muzov, ziadana na viacerych frontoch, ... proste prijemny pocit hodnoty. a potom bac - ma inu, aj on uz zabudol - a je po pocite. a nastupuje prekvapujuci maly trnik ziarlivosti a niekedy zmiesaneho pocitu, ze snad ho este aj zase chceme spat. ale to vacsinou velmi rychlo vyprcha a uz defintivne ziju zivoty kazdy ten svoj.
takze aj on moze zazit pocit, ze si trosku poziarli, az si ty niekoho najdes (aj ked sa to nikdy nedozvies a budes si mysliet, ze ho to ani na pate neskrabkalo, lebo ma inu a na teba davno zabudol).