Čo už keď už,takže moja hlavu hore a teš sa z bábätka,najskôr to povedz priateľovi a potom vašim nemboj to dáš potom sa budeš tešiť aká si mladá mamina,jasné bude to ťažké ale ve dvou se to lépe táhne. 
Strach Ti teraz už nepomôže a nič nevyrieši... pozeraj sa nato pozitívne - máš strechu nad hlavou, aj keď málo miesta /my sme bývali istý čas 4 v jednoizbovom byte, dvaja dospelí a dve deti potom pribudlo ešte jedno dieťa a prežili sme v pohode 
/.
A na strednej som mala dve kamarátky, ktoré v maturitnom ročníku už boli maminami. Mali obe individuálny štúdijný plán, chodievali na preskúšanie a zmaturovali...takže nič nerieš horúcou hlavou. Bude tak, ako má byť 
...
Najskôr daj pokec s priateľom, nech nie je rovnako vyplašený ako Ty, taktiež by si mala hodiť reč s rodičmi, možno budú ochotní viac pomáhať... 
Ahojte, potrebujem pomoc. Mám ani nie 18 a zrejme pekne dopitá som počala s mojím priateľom potomka. Pravdu povediac, nepriečim sa tomu, ale celkom ma zdrvujú myšlienky na to ako ja aj on dokončíme školu, či ju vôbec dokončíme, ako sa zabezpečíme a tak podobne. Bývať traja s malým bábätkom v garzónke, v ktorej bývam teraz sama, nieje nič moc... Lenže na viac nemám a priateľ nieje z môjho mesta. Do školy chodíme spolu, maturovať budeme spolu. Všetko naraz. On o tom ešte nevie a ani nikto z rodiny. Neviem ani ako im to mám povedať .. Bijú sa vo mne dva pocity, prvý že som šťastná z toho, že budeme mať mimčo, druhý ale taký, že neviem ako to zvládneme. Proste v tomto veku sme to naozaj dohnojili, mohlo to byť neskôr. Ale čo už, potrat u mna neprichádza do úvahy. Prosím pomoc!