ono je to vzdy tazke ..isto to prejde ..hlavne velku davku trpezlivosti..viem o com hovorim moja je 12 r. a mala som s nou cosi podobne ...na moju zabralo ked som povedala ze ak je jej so mnou tak zle ze to mozme vymenit a ku mne bude chodit len na prazdniny a zit s nim 
neboj oni velmi dobre vedia kde chcu byt...
jaj moja neviem ti poradiť
len VYDRŽÁÁÁÁŤ 
Nezabera:(((( Pred prazdninami som ju vyhodila u otca, aj s kufrom.
Po tyzdni sa vratila, a moj ex mi doteraz vycita, aka som mrcha matka, lebo som dceru vyhdila v takom psychickom stave na ulicu.
NO.. je to na dlhe lakte
Na ulicu? Otec sám seba považuje za ulicu? Je rodič ako aj ty. Nech sa tiež postará, keď to už mladá preháňa. Neodbudlo ani z jedného z nich. Možno jej chvíľku tá šoková terapia aj zabrala. Prečo by mal tatík len lízať smotanu, byť večne dobrý, všetko dovoliaci rodič na príjemné oddychové chvíľky a ty tá zodpovedná (a "zlá"), keď ju treba aj pohnať do učenia a zapojiť do domácich prác. Tiež s tým bojujeme, ale so synom. Poradiť neviem, raz zaberie to, raz ono. Ale neustupovať v zásadných veciach, trvať na splnení povinností, ale všetko s láskou. Tú mieru ti udá materinský cit. Držím NÁM, rodičom aj pubertálnym deťom palce, nech je to čím skôr za nami. Veď raz ten rozum dostanú, či?:)))
hmm..skusila si si s nou sadnut a hovorit o tom??zobrat ju napr.na nejaky babsky film do kina a byt s nou..ja viem ze to nieje lahke a tiez si niekedy hovorim ze cim viac sa ja snazim tym je ona protivnejsia ale verim ze raz sa to vrati...
Ja sa uz vlastne pytam, cim to je?? pubertou? rozvodom? Uzasnym vplyvom otca?
Uz som vo faze, ze premyslam, ci som tym nieco dosiahla, ze som sa rozviedla.
vie niekto vysledok tejto rovnice?
Moj ex.... ma pracu, slobodu, volny cas, deti ho zboznuju,nema rodinu, nema all inclusiv
Ja .... nemam pracu, mam dve deti, pocit zodpovednosti, kazdodenne starosti, kazdodenny boj o priazen mojich vlastnych deti, o ktore sa staram sama
Nepoznate nejakeho rodinneho poradcu v okoli ba, alebo v ba?
...áno, je to aj pubertou, aj rozvodom, aj vplyvom otca...
...ak vytrváš, tak v dospelosti ti poďakujú, najmä ak budú mať svoje deti...
...chce to trošku nadhľadu(aj keď je to ťažké), nechať im životný priestor a zároveň si vyhradiť aj spoločný čas, veľa sa rozprávať...
...a v prvom rade si musíš ty vybudovať sebavedomie, ak uvidia na tebe pozitívnu zmenu-budeš pre nich vzor...
Prestan "bojovat" o priazen svojich deti.....podla mna tam robis chybu.
Bud sama sebou.
Ja som tiez rozvedena s tromi detmi, s poslednym na materskej.....a nikdy ma uz ani nenapadne bojovat o niekoho priazen.....
Nemas pracu?....tak s tym nieco urob....nieco robit hadam vies!
Mas zaujmy???....venuj sa im, alebo si nejake najdi....napr. preluskaj tunajsiu artmamu, teraz mas dokonca aj cas.....Zacni si niekym pisat.....povedz niekomu, co vsetko Ta trapi a dostan to zo seba von.Raz a dost.....nevracaj sa k tomu, co bolo. Je to za Tebou a nijak to nezmenis.
A nezavid svojmu ex.....on si to tak zariadil, tak to tak ma!Aj Ty mas moznost si zariadit svoj zivot, ako sa Ti paci......
A neodvolavaj sa na spravodlivost! Vsetko je tak, ako my byt....cize je to asi aj spravodlive.
ivet
Vyborne
nemam co dodat
Ja vychovávam deti spolu s manželom,ale tá zlá som ja.On im prepáči,odpustí čo sa dá.Snaží sa im splniť čo im na očiach vidí.Ja požadujem plnenie povinností,tak som tá horšia.A ked mám všetkého plné zuby a ujde sa kriku aj manželovi,dievčatá sa postavia samozrejme na stranu otca.Vraj.Ved nekrič po nom.
lENžE SI ZASE VšETCI UVEDOMIA,žE SOM MALA PRAVDU A sekajú dobrotu.Tak raz tak,raz onak.
Ten,čo vyžaduje plnenie povinností,bude horší vždy.aLE TO NEZNAMENá,žE NáS NEMAJú RADI.
Puberta dieťaťa je normálny bilogický proces, len pre rodiča je to niekedy ťažké vydržať.
Nauč sa aj o sebe rozmýšľať pozitívne, prečítaj si motýlikin príspevok :
http://www.nanicmama.sk/zrela-dama/tajomstvo-uspechu-alebo-z-biedy-do-b…
Držím palce, všetko sa to utrasie. S deťmi sa rozprávaj ako so seberovnými kamarátkami o veciach, ktoré Ťa trápia, o živote, škole, láskach.....a spýtaj sa na ich názor, budeš prekvapená aké trefné odpovede od nich dostaneš. 
No môžem ti povedať, že raz deti budú vedieť čo si pre nich všetko urobila, len musiš počkať. Ja som bola samá so svojimi dcérami a puberta bola hrozná, až som to tak isto vyriešila a povedala, že sa môže zbaliť a isť ku otcovi a aj išla a aké otrasné sklamanie to bolo pre ňu, otec ju ani nevpustil s kufrom do bytu a doviedol ju hned ku mne s tým, že on sa nemôže starať o 15 ročné dieťa a musí chodiť do práce a tak ďalej. Ja predsa podľa neho zrejme som nič nerobila a iba si lebedila. No bolo mi mojej mladšej veľmi ľúto, ale pravda je, že som jej to aj dopriala, lebo som už dva roky márne s ňou bojovala.
Moje dcéry sú už dospelé a majú svoje rodiny a ja som hrdá, že som ich vychovala tak ako som ich vychovala a som rada, že som to nevzdala aj ked som bola v určitým obdobiach pre ne ta najhoršia matka. Hlavu hore a ver, že robiš všetko čo urobiť môžeš a ver, že nakoniec to pochopia aj tvoje deti.
Prajem veľa trpezlivosti
fu no nemas to lahke 
ja som mladá, prvy krát tehotná, mňa to všetko este len čaká... 
ale ak mám povedat nieco za seba tak: mam 20 rokov a svojich rodicov si oboch velmi vazim a trapi ma, ze som sa k nim niekedy chovala nie mnoc dobre, tvarila som sa ako majster sveta a samozrejme, ze nik nemal vacsiu pravdu ako ja. A viem ze moja mama sa trapila... 
ale to hrozne obdobie uz preslo a prejde aj u Vás doma! urcite si tvoje dcery uvedomia, ze si bola ta najlepsia mama pre nich a budu si ta vazit oto viac, ze ich vychovavas sama, a uvedomia si aj to ako si to ich otecko cele ulahcil!
a to co povedal, ze si dceru vyhodila na ULICU a pritom si ju priviezla k nemu noo tak to by si odo mna vypocul teda !!!
mila b.johnsova, nemáš to určite ľahké.A tvoju snahu poradiť sa s odborníkom schvaľujem Tiež si však myslím, že tvoje dcéry vašim rozvodom tiež trpia.Možno to nedávajú najavo zreteľne, no trpia vnútri.Aj pre mladé slečny je ťažké spracovať rozvrátenie rodiny a vyrovnávajú sa s tým po svojom.Rebelantsvom a tak .Skús si ich správanie viac"prečítať".Rozhodne ti ale bude treba veeeeľa trpezlivosti a pevné nervy.A to, že ich otec je pre nich hrdina je bežné.On nezakazuje, je s nimi menej, tak je im vzácnejší.Nevzdávaj to, drž sa, bude lepšie.Držím palce
Asi ma premkla sebaľútosť......
Ďakujem za všetky povzbudzujúce odpovede:)
Už som si začínala myslieť, že všetko čo sa dalo som pokazila....
ahojte, listujem si na internete, obhanam stranky psychologov,lebo uz si zacinam mysliet, ze ozaj nieco nie je v poriadku. So mnou.
som rok a pol po rozvode, mam dve baby 15 r. a 12 r.,vychovavam ich sama.
Puberta velkaaa, prevelikaaa.
Co ma vsak trapi najviac je, nech sa staram hocijak, nech robim hocico, vzdy z toho vyjdem ako ta zla.
Myslim pre moje deti.
Ich otec je tzv. vikendovy otecko, vysmiaty, skvely, uzasny.Vsetky "slasti" realneho zivota si "vyzeriem! sama.
Kde je spravodlivost???