Sťahujem sa ...

Podla toho, ako to mas s bytom alebo domom, z kt. odchadzas.
Ak ho nemsuite opustit hned, najlepsie je vytriedit veci, ktore najnutnejdsie potrebujes - denna potreba, tie vziat vprvej faze a usidlit sa v novom akoby si prisla na vikend.
Potom odnasat postupne veci, ktore ti zacinaju chybat.
Veci, ktore chces vyhodit, mozes pred stahovanim, alebo po nom, ktore tam zostali, nepotrebujes ich, nespomenula si si na ne rok a viac.
Takzo radit, ked nepoznam situaciu

my sme sa sťahovali ked mala dcérka niečo vyše roka, z bytu do bytu, nábytok sme zložili u rodiny, lebo sme potreovali porobiť čiastočné úpravy, ale predpokladám, že vy už máte všetko porobené, tak by som postupne - veci ktoré už viem že nebudem potrebovať pobalila a ak to nie je daleko odniesla tam, ak sa dá aj nejaký nábytok a postupne to tam ukladala, na záver by som nechala iba veľké kusy nábytku, potraviny, to čo vojde do sťahovacieho auta
záleží to aj od toho či a aký nábytok beriete, ak tam už máte linku, zbalila by som potraviny okrem základných a odniesla do linky, ak máte nejaké vstavané skrine, pobalila by som tam aj veci , proste to čo nenosíme hned by som to odniesla tam a dala do skríň, ak beriete nábytok so sebou tak aspoň veci by som vo vreciach už nechala na novom, potom naraz preniesla zvyšok - nábytok a pomaly už na novom ukladala do skríň, dá sa to zvládnuť, horšie by asi bolo z domu do bytu,
držím palce, mimochodom mi sme sa sťahovali 3 dni pred vianocami už ked boli úpravy porobené, komplet celý nábytok, veci a deň pred vianocami som stihla aj susedov vytopiť, určite boli radi že sme prišli , aspoň sme sa hneď zoznámili

tak tie navody si rada precitam, hoci sa nestahujem, ale zaujima ma, ak niekedy v buducnosti...

Neviem, či ťa poteším, ale neviem si predstaviť sťahovanie bez nerváčenia. Sťahovala som sa raz v živote, a keˇˇd som si prvý večer líhala do novej postele, tak som s humorom povedala mojjej polovičke: "vieš čo, mňa sa už nebavíš. Či ma budeš biť, či mi budeš nadávať, ja už neodídem, viac sa sťahovať nebudem, potom si zbaľ veci ty a odíd" Bola som unavená a totálne KO, najprv som si tie najsúrnejšie veci poprenášala a poukladala do skriniek, to zvyšné, bez čoho sa dá pár ndí prežiť, som v krabiciach a v takškách nahádala na jedno miesto a potom som úž "iba" vybaľovala avybaľovala. Ešte mesiac potom, keď som videla krabicu, mala som z nej traumu Ale teraz na to spomínam už iba s úsmevom

Nás to čaká o rok.A celkom sa na to teším,že už konečne vypadnem z bytu do domčeka.Neboj, nejako to zvládnete, ale predstav si potom ten božský kľud a ten pocit, že je to tvoje.Ja Ti táákk závidím, ale v dobrom samozrejme.

Erkočka, my sme boli " prevezení" na jedenkrát. Všetko rozbitné som balila do novín a škatul, oblečenie, paplony, proste všetko handerné som popchala do velkých igel. sáčkov. Všade som si napisala, čo krabica obsahuje, aby som vedela, čo otvoriť ako prve, a čo netreba otvárať..Auto sme mali no, niečo väčšie od avie, majitel -prepravca vedel uložiť nábytok do auta tak perfiš, že by sme naložili aj susedov...Mali sme ešte vozik k našmu autu, takže aj tam šlo volačo. Chladničku sme prelepili, veci pravdaže von, ale obsah mrazaku sme nechali, ani sme neodmrazovali, len tiež prelepili dvierka.pre istotu. Veci som balila asi tyžden pred odchodom, ver mi horšie je to vybalovanie, ked som nevedela, kde čo dať. Niečo zostalo len tak : a co ta piksle? Ta se vstřebááá

My sme sa sťahovali prvý krát naraz.Strašné.Ani po pol roku sme ešte nevedeli,kde čo máme.Teraz v máji sme to robili postupne.Bol to lepší systém.Ale aj tak to dá zabrať.Vrecia s prádlom,to mi dalo zabrať asi najviac.Podarilo sa nám dokonca kompletne rozbiť taniere.Asi aj preto by sa mal človek sťahovať na viackrát.
A prajem príjemné bývanie na dedine.Je to iné ako v meste.

Erkocka,
my sme sa stahovali vlani a veru sme to zvladli bez nervacenia. tiez sme isli z 3 izboveho bytu do domu.
Objednali sme si stahovaciu sluzbu. Oni nam poskytli velke krabice, do ktorych sme to behom vikendu zbalili - priprav si aj velke vrecia, ver tomu, ze veeela veci aj vytriedis - posunies dalej, alebo vyhodis.
Na krabice som si popisala, co kde je.
Rano prisli stahovaci - styria sikovni chlapi, nalozili vsetko do obrovskeho auta. Nabytok, ktory sme si prenasali, nam sdali rovno na miesto - do izieb, kam sme chceli. Krabice a vrecia - vsetko dali do garaze a odisli. No a my sme postupne zacali vybalovat. Na druhy den prisli tri moje kolegyne - kamosky a behom jedneho dna bolo skoro vsetko na svojom mieste.
Eva

Ja som sa tiež sťahovala len raz (z jednoizbového bytu do trojizbového s dvoma malými deťmi), ale ešte po roku v novom byte som mala v jednej izbe skôr sklad ako spálňu. Nevybalené škatule (hlavne knihy a sezónne oblečenie) sme mali v škatuliach ešte ďalšie dva roky, lebo sme nemali poriadny nábytok..
Ak sa ja budem niekedy sťahovať sa z bytu do domu tak to urobím tak, že si tam vezmem už len to čo naozaj chcem, teda vytriedim veci ešte v starom, nie až v novom pôsobisku.
P.S.: Osvedčilo sa mi písať na škatule z každej strany, čo sa v nich nachádza - keď boli založené v kope - pyramíde, vedela som čo a kde.

no, ja mam za sebou "cezkontinentalne" stahovanie - Anglicko, smer Francuzsko a potom chalupa, smer vedlajsia dedina a potom znova, chalupa, smer "prva" dedina, teda naspat do domu a nastastie, muz ma uz prax v baleni a "nakladani" do auta, ten ako to dokaze nasackovat , on sa asi minul v povolani len to vybalovanie nam nejak ani jednemu nejde, asi to bude tym, ze sme sa stahovali 3 krat za pat rokov a teraz nas caka ministahovka, teda veci, ktore nemam kde dat, tak ich nastahujem naspat do "susednej" dediny ale to su nastastie len velke kusy nabytku, inak krabice s oznacenim kde co mam a hned nosit do izieb podla toho, co v nich je, teda veci do detskej izby isli hned od detskej izby a tam sa vybalovali atd. inak neviem poradit, dievcata ti uz popisali vsetko, tak zdar stahovaniu a prajem vam, aby ste sa dobre zabyvali
bigmama

Ja som sa najprv šťahovala z Košic do čiech, potom do Blavy,z Bratislavy, kde som pracovala, sťahovala do Košic.(To som bola ešte slobodná, nemala som toľko vecí, málo nábytku.)V Blave sme nevedeli vyniesť chladničku z bytu, nepamätám si už prečo, tak sme ju spustili dole oknom, prežila to. Potom na vzdialenejší východ, to už som sa vydala a nakoniec späť. Na posledné šťahovanie nezabudnem nikdy v živote. Môjho manžela, teraz už bývalého, chytila migréna, ktorá trvala 2 dni. Pretože ma sťahoval bratranec, tak som s ním vláčila všetko do auta a nakladala ako jeho závozník. Ten rok som ešte stihla naložiť cca 300 fliaš rôznych zaváranín (mala som sto chuti ich všetky vyhodiť, také boli ťažké).A to som ešte odskakovala stále mazať vietnamskú mastičku na čielko môjho mužíčka....proste hrozné. Svaly mi nabehli ako Rockymu. Zvládla som to. Vtedy som si pomyslela, že už viem, prečo niektorí hovoria: "Radšej raz vyhorieť, ako sa sťahovať".
Nie, neberiem Ti ilúzie. Žiadne rady neexistujú, proste to musíš prežiť. Všetky veci budeš mať na jednej kope, budeš všetko hľadať. Po rokoch budeš mať na čo spomínať. Teraz mi je až smiešne, keď som si na to spomenula. Najviac som zostala prekvapená, keď som zistila, že môj manžel vytrhal aj elektrické káble z pivnice, ktorú mal v prenájme. Aké bolo moje prekvapenie po 18 rokoch keď som ich v našej pivnici našla zbalené v jednej igelitke.
Prajem Ti veľa zdaru, sily.
Proste krásne sťahovanie bez nervov, pohodu.

Erkočka ...vela zdaru!
Ja mám ešte v kuchyni dve krabice, a neviem, čo s nimi
Ešte šťastie, že mám velkú kuchynu a nezavadzajú.
Naše stahovanie prebehlo asi takto...svokra mala cca asi tri mesiace na to, že sa predá náš byt, a my pôjdeme do jej štvor-izbového...a ked nám víťazoslavne odkázala, že sa môžme stahovat, tak to bolo presne 18.jula
Ja som mala na 19-teho objednaných oknárov do 4-izb. , a 23.júla som musela náš byt-už predaný odovzdat novemu majitelovi!!
Takže, ked si to zrataš, mala som na to 5 dní
Bol to exklúzivny horor, ked mi bolo úplne jedno, či svetre mám uložene na kôpky, alebo či MN košele su pokrčene
Jedine, že mi jedna pacientka dala asi 20 krabíc-banánových, a tam som dávala všetko, čo sa mohlo rozbit, alebo som si ešte zohnala plné krabice, kde som vysypávala šuplíky...tak, ako čítaš- otočila som šuplík, a vysypala...v novom byte, kde som nielen sťahovala, ale ešte aj malovala, umyvala, a opravovala s manželom, som ešte po večeroch triedila, čo chcem, a čo nie.
Nebolo kedy...svokra predala náš byt z týždna na týžden, a sama nám neumožnila, aby sa pomaly ona odstahovala, a my sa mohli stahovat do jej.
Ale už to mám za sebou, už sa aj usmievam
Stále sme v stave búracom, a včera sme práve sedeli rozčapený na gauči, a že, podme navrtať garniže...kukli sme sa na seba, a sedeli sme dalej...absolutne nevládzeme...bolo toho tak vela, že garniže ešte den-dva počkaju
Ale je to potom pekný pocit, ked si všetko pravíš podla seba, peknučke, novučke.
Prajem vela pekného v novom dome.

...svokre to trvalo tak dlho, lebo po 30-tich rokoch čo ponachádzala v skriniach, v šuplíkoch ...tak so svokrom sedeli, čítali, smiali sa, plakali...a potom brutálne vyhadzovali...to sa nazbiera!
Erkočka, uvidíš, že budú nervy...aj plač, ale vyhrá ten pocit pekného noveho domova

My sme sa stahovali za spoluprace nasich vtedy 2,5 a 1- rocnych junakov Co sa dalo stahovali sme take 2 tyzdne pred dnom "D" - boli to knihy z kniznice (tie treba balit do malych krabic, lebo su tazke), moje krabice s "tvorenim", sezonne veci (napr. vianocne ozdoby), CD a DVD, vsetky sanony s dokumentami (toho bolo za 6! krabice od bananov), letne oblecenie, topanky. Potom som asi tyzden pred zacala balit vsetko oblecenie do krabic a vytahovali sme si co sme potrebovali. Tiez celu kuchynu, nechala som si len najnutnejsie, mladsiemu som mohla dat hotovu vyzivu a starsiemu sa celkom pacilo, ked sme mali pizzu alebo slivkove knedle Nabytku sme vela nemali lebo sme isli z 1-izbaku do 3-izboveho (chladnicka, 3 kniznice, matrac z postele, stol, 4 stolicky, sijaci stroj so skrinkou, pohovku, 2 kresla, 2 detske postielky, asi 4 male skrinky). Rano som zbalila periny do igelitovych vriec, rozobrali sme postielky a spolu s vecami z kuchyne sme nalozili do kamosovho auta a isiel prvy. Zvysok nalozili do velkeho stahovaku, trvalo to asi 4 hodiny a potom 2 hodiny vykladali. Zmontovali sme detom postielky, vyspali sme sa a dalsie 2 roky sme postupne upratovali a zariadovali Zostali nam nejake veci aj v starom byte a trvalo rok, kym sme to tam vypratali a dali do poriadku.
Nam sa osvedcilo (ved sme sa stahovali 5x) cislovat si krabice a pocas balenia bol na vchodovych dverach zoznam, kde sme zapisovali, co je v ktorej krabici. Potom v novom lahko najdes, ked budes nieco potrebovat. Pri vykladani sme zase vdaka tomu zoznamu vedeli, ktore krabice patria do kuchyne, ktore do obyvky alebo do detskej, a nemali sme jednu obrovsku kopu.
Bola som rada, ze sme vo vacsom, ale fakt trvalo 2 roky, kym sme kazdej veci nasli vhodne miesto a aj tak ich mame strasne vela a zacinam ich postupne triedit. Ak mozes nejake veci vytriedit, tak to urob este pred stahovanim, nech nemas depku z velkeho mnozstva krabic.

neboooj, moja. Všetko sa dá zvládnuť. Chce to len organizáciu-postupnosť krokov. Síce, keď som bola malá sme sa sťahovali z veľkého domu do ešte väčšieho, bolo kriku a nervozity dosť, lebo moja mama je hysterka, ale pred 12-timi rokmi som pomáhala pri sťahovačke sestre, nič zlé sa nestalo a ešte sme sa aj nasmiali. A moju firmu som sťahovala 4 krát za 15 rokov a ver, že to bolo oveľa horšie ako sťahovať byt. Treba len pozitívne myslieť. Urob, ako Ti radia dievčatá a všetko dobre dopadne. Maj pred sebou vidinu svojho domu a záhrady. Nech sa Ti to sťahovanie vydarí.

Erkocka, my sme sa stahovali 9-krat , aj medzikontinentalne (ked chlapik na letisku videl, co vsetko chapeme pod pojmom "prirucna batozina", onemel a zamrzol...a tak sme presli okolo neho, synator nanho este stihol zatrubit, usadlili sme sa v lietadle a stastne docestovali ), mna uz tusim ziadne stahovanie nevyvedie z rovnovahy.

Da sa to zvladnut, dolezite je oznacovat a pisat, co kde je. To je prvy, vysoko organizovany stupen, ked mas pocit, ze to mas vsetko pod kontrolou a si plna energie a viery v seba. Druhy stupen je, ked zacinas s fixkou v ruke vahat, ako nazvat to, co mas v danej krabici, lebo uz to prestava byt len take monotematicke... N akrabiciach sa ti hromadia aj 2-3 nazvy. Treti stupen - uz nemas fixku (beznadejne stratena ) a je ti to uplne jedno, pretoze stojis nad kopou veci, divis sa, kde sa to vsetko vzalo v tvojej domacnosti a rozmyslas, co vziat, co vyhodit a co zasa nakoniec lutostivo z kosa predsa len zachranit ("este sa to sem zmesti "). Stvrty stupen je bludenie po byte s polonepricetnym vyrazom v tvari, ked zbieras veci a bez akychkolvek zabran a uvah o ich uzitocnosti ich vyhadzujes. Alebo len tak chvilkami stojis a pozeras a pozeras....a aj na priame otazky iba pozeras a pozeras...

V konecnom dosledku po stahovani zistis, ze veci sa ti prijemne pretriedili a naozaj si sa kopca zbytocnosti zbavila. Aj niektorych uzitocnych, ale na to prides az ovela neskor.

P.S.1: Oznac si, kde si dala otvarak na flase a na konzervy, zidu sa ti ako prve .
P.S.2: Najhorsie je vybalit poslednu krabicu. Viem to, mam ju uz 4 roky v pivnici .