Šťastie, Ja žena, Diskusie

Tak toto je ozaj ťažká otázka. Myslím si, že to musí byť v niekom "zakódované", že táto otázka nevznikne, alebo teda, keď aj vznikne, tak ju "hneď" zavrhne a povie si, že nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie. Pokiaľ niekto nemá v sebe to pozitívum, tak tú otázku aj uskutoční. Viem, že človek. ktorý toto aj spraví musí byť vo velmi zlej situácii-či už finančnej, psychyckej, alebo ja neviem akej. Dúfam, že nikdy nebudem musieť riešiť túto otázku a ak aj áno, tak budem mať dosť síl nato, aby som ju nikdy nezrealizovala Musím síce podotknúť, že už mi táto otázka "rezonovala" v hlave(ešte kedysi, keď som na tom bola velmi zle zo zdravím -ale tá otázla naozaj len "preletela" mojou myslou

Ja odpoviem len nato,že Prečo sa nezabiť?No a čo sa tým vyrieši-nič.Na svete sme vždy pre niekoho,aj ked si to nemyslíme.Ja som to zažila nedávno,ked ma čakala operacia a veľmi som sa trápila preto ako to dopadne,a najviac ma mrzelo,čo bude s deťmi,manželom,rodičmi...ak by to skončilo najhoršie.A ked to dopadlo najlepšie ako mohlo,obklopovali ma super ľudia a rozprávali,ako sa to mohlo stať práve mne,že to som si vôbec nezaslúžila,koľkým som vraj pomohla...a vtedy som si uvedomila,že som ešte pre niekoho dôležita.Pomoc ľudom som brala ako samozrejmosť.Takže oplatí sa žiť.A suhlasim aj s liou,že to je v nejakej zlej stuacii a nie pri plnom vedomi.Je to len moj názor a skusenosť

zabranit tomu..ja neviem..niekto ta musi zastavit...priznam sa ze par krat som nad tym aj rozmyslala..nie som na to pysna..ale bolo to uz aj v detstve...vlastne som sa nechcela zabit..ale nechcelo sa mi zit..bola som hrozne nestastna..potom to bolo v nestastnom prvom manzelstve...neviem ako by to dopadlo..ci by som to naozaj urobila..ale uz som mala na stole kopu liekov a v tom amoku som si nalievala vodu na zapitie ..a v tom zaplakal moj syn..mal asi rok...malo kedy sa budil...bolo to neskoro v noci...to moje prebudenie bolo okamzite..a ani nechci vediet..ake som mala vycitky..sama zo seba..moj milovany syncek a dcerka...co by bolo s nimi..?tak velmi na mne vyseli...odvtedy chapem ludi..ked sa dostanu do amoku..nerozmyslas...chces rychlo odist...skoncit so vsetkym...brrrr..ale to je uz davno za mnou...teraz by ma to uz ani nenapadlo...to zlo uz pominulo...uz som sa naucila riesit problemy a prehodnocovat si zivot a ludi okolo seba...da sa to..aj ked to niekedy dlho trva...

Jajuška áno, nič sa tým nevyrieši-iba ak urobí ten človek(ktorý to spraví)nešťastných ostatných ľudí. Ale, je tam to ale-ten, ktorý toto koná v tej chvíli na to nemyslí, resp. nemá "odozvu" od ostatných, že je pre niekoho dôležitý, žeby niekomu chýbal, žeby urobil niekoho nešťastným, žeby....... Alebo sú potom taký, že to nechcú pochopiť, alebo nevedia-ale to sú podľa mňa chorý ľudia. A tí druhý to nepostrehli, nechcú postrehnúť(že niekto vysiela signál), alebo nechcú postrehnúť, že niekto ich blízky je chorý. Je to smutné, ale ako písala Vinci, bohužiaľ existuje
Akosi filozofujem , dúfam, že ste ma pochopili

Ved preto si myslím,že o tom je potrebne veľa rozprávať,lebo ten kto to chce urobiť,ako už bolo písane to robí zo zúfalstva.Neuvedomuje si to a ani za to nemôže.Niededy sa takýto odsudzovali,dnes mi je každeho človeka veľmi.No ťažká téma.

Jajuška máš pravdu , malo by sa o tom rozprávať

Jáááj.Neskutočne velakrat som sa tužila zabiť.Hovorila som si,že budem mať klud,nebudem nič riešiť,bude mi konečne dobre.V duchu som sa so všetkými lučila a prívaly slz nemali konca.Ked som sa zahladela na moje detičky,ktore vtedy už vždy spali,začala som premýšlať nad tým,čo bude s nimi,ked ja tu nebudem.Kto im pofuka udrete kolienko,zahojí bolave srdiečko po hadke s najlepšou kamaratkou...Ci ocko zvladne starostlivosť o ne a oni sa neocitnu razom v decaku.Vtedy som začala vytriezvovať z myšlienky sa zabiť.Ja by som mala klud.Lenže čo moje dietky,čo moja rodina,znami.Povedala som si -musíš sa vschopiť,čeliť osudu.Musíš,musíš už koli vlastnej rodine.Ved kolkí su na tom ešte horšie a musia bojovať.človek musí mať velku davku odvahy,ked niečo take spraví.Možnožeje v tej chvíli sám a kona v skrate,ihned a potom je už neskoro,lebo je to nahle.Neviem.Ja som to naštastie nikdy nedokazala.A teraz,ked si myslim,že to už dalej nezvladnem,snažím sa byť s rodinou,znamimi,hladať riešenie.Ked človek ostane v beznadeji opustený,osamotený,vtedy urobí to,čo by za iných okolností nikdy nezrobil. (brokenheart)

akalenka...znie to nejak smutne...dufam ze si v pohode...ze to vsetko je minulost..ako u mna...ak nie posielam ti slniecka..aby si dostala energiu a silu zabojovat s osudom...bude dobre..uvidis

tyjamy.Maš pravdu.Ked som to písala,nbola som v pohode.Nie som ani teraz.Slzy mi stekaju dolu tvarou,Všetci spia...je to moja doba na vyplakanie sa.Bude znova rano a ja musím vyzerať opať silna a plna energie.Cervene opuchnute oči dovodím,že to len z prievanu.Celý rok mam same problemy.Už ked som myslela,že bude lepšie,zase sa všetko zvrtlo k zlemu.Moja rodina nenašla pokoj ani v tomto bývaní.V bytovke žiju skoro same stare ženy.Vačšinu z nich nenavštevuju ani ich vlastne deti.Po pol roku už aj viem prečo.Už na druhý den po prisťahovaní sa do tejto bytovky sa nas pýtali,či sme podnajomníci.Vraj oni si to podnajomníkov nepraju,že chcu aby tu žili len samí slušní ludia.Takmer na dennom poriadku odpratavam odpadky spred vlastných dverí,ukradlo nam bicykel,z pivnice sa stracaju žiarovky...Nevšímala som si to.Zakaždým som si to potichu upratala a tvarila som sa,že sa nič nestalo.Dnes rano bol za nami majitel,lebo mu z bytovky cele dni vyvolavaju a sťažuju sa na nas.Tentokrat prišiel so sťažnosťou adresovanou na nas,v ktorej boli popísane same nehoraznosti typu,že obyvatelov bytovky obťažujeme,mame po bytoch napožičiavane potraviny,že chodia k nam na navštevy same kriminalne živly,no proste 3 strany nezmyslou.Miesto podpisou tam bolo napisane,že podpísaní 14 majitelia bytovky.Majitelovi som navrhla spolocne stretnutie,že si to povieme z očí do očí.Odmietli,vraj sa nas boja.Dnes som mala službu v suterene.Poupratovala som to a nasledne som odišla na nakup do Tesca.Po navrate boli počarbane schranky,popísane steny.Na dverach sme si našli odkaz,že spísali s pravnikom príkaz ktorí daju v pondelok na urad o okamžite ukončenie najmu.Ze sme boli opakovane upozornení a nerešpektujeme to.Ja už naozaj nemam síl bojovať proti týmto SLUSNYM OBCANOM.Nemam už žiadnu energiu.Ako može byť niekto taký krutý?Deti mam mile,nie su s nimi problemy,ale...No robí to jedna osoba a ta buri celu bytovku.Podpis na udani býva len že všetci najomníci.A všetko písane na stroji.Ja už nevladzem.Platím najom 400€mesačne a žijem v strachu,čo bude zajtra.Prepač,vie,že to tu nepatrí,ale snad mi niekto poradí,ako dalej.Mna už naozaj nič nebaví.Ved od januara žijem ako v zlom sne.Najskor okradnuta,potom centrum pre týrane matky a ked som myslela,že konečne bude dobre,musím bojovať proti nezmyslom SLUSNYCH LUDI.Kým dostaneme nejaký trvalý byt,dovtedy asi skončím v blazinci,alebo ako samovrah,ak mi z toho preskočí.Je to nenormalne.Prečo prave ja?Ved nikomu som nikdy nič zle nezrobila.

akalenka..ty mas viac tych deti vsak ?myslim ze som to niekde tu citala...je mi ta velmi luto..to co prezivas musi ist dobre na nervy..ti stari ludia dokazu narobit ozajstne peklo cloveku hlavne ked sa spoja...nemas moznost si najst iny podnajom ?..obavam sa totiz ze s tymi ludmi uz nenajdes porozumenie a budu ti robit zo zivota peklo..a aj tvojim detom..co je velmi smutne..iste sa citia ukrivdene ...boooze...tak malo by stacilo..byt k sebe ludsky..mat pochopenie...co su to len za ludia co ziju medzi nami..tolko zbytocneho trapenia dokazu narobit..ako keby toho clovek nemal aj tak dost v tejto dobe...a hlavne v tvojej situacii...este raz ti prajem pevne nervy aby si dokazala najst najlepsie riesenie...aj tak mas to..co nema mnoho ludi..mas lasku deti a to nech ta drzi nad vodou ...raz ..ked sa ti postavia na nohy..budete spominat..ake tazke obdobie ste si presli...vies tazka cesta..ale verim ze dojdete do stastneho konca...si silna zena..zvladnes to..este raz ti posielam ..na energiu

akalenka...este chcem dodat...ja by som isla za starostom a poziadala by som ho o taku ludsku pomoc..ved mu snad zalezi na dobrom spoluziti obcanov...vsetko by som mu podrobne vysvetlila...taktiez ..ked vravis ze tam byvaju stari ludia...predpokladam ze chodia do kostola co sa musim takto pousmiat..dufam ze to chapes...isla by som aj za fararom..aj ked ja do kostola nechodim..neviem ako ty..ale ja si myslim ze fararovi by to malo byt jedno..lebo pomahat ludom by malo byt pre neho samozrejmostou..hlavne ludom ako si ty...inac by som sa cudovala...co to je za farara..tiez by som mu porozpravala svoj smutny pribeh a poprosila o pomoc...aby si s tymi ludmi nejakym sposobom pohovoril..ked aj v kazni..by vas ako taky pripad dal za priklad..ako sa k takym ludom spravat a ako im pomoct...ked uz su taki barani...ono vies...stari ludia uz chcu mat vetsinou pokoj a klud okolo seba...ak tvoje deti nerobia hurhaj a zbytocny krik na chodbe...tak by sa mohli po prihovoreni sa starostu alebo farara zmenit...mozno o vas a o vasej situacii vela nevedia...takto by som to asi ja riesila...

prečo sa nezabiť? A prečo sa zabiť??? Čo stojí za to? Rozplakať tých, ktorých milujeme. Urobiť im do srdca obrovskú dieru. Zničiť im sny a nádeje. Zničiť seba...
ČO za toto stojí??? Šťastie je iba sínusoida- každé ráno vstávam s tým, že dnešok bude krásny. Ak nie je? NO A? Bude krásny zajtra. Alebo pozajtra.

Samovražda je chrapúňstvo najhrubšieho zrna- je to prehra na plnej čiare. Neovplyvní život toho, kto sa zabije- pretože bude mŕtvy. Jeho problémy nezmiznú, to on... Zničí životy ľudí naokolo- detí čo uvidia mŕtve telo ležať pod balkónom, mamu ktorá nájde dcéru vo vani s podrezanými žilami. Manželku ktorá z práce bude niesť plné igelitky jedla a keď horko ťažko otvorí dvere, rozsype sa jej... celý svet. A on- bude si visieť obesený- ale viete čo? Vôbec mu nebude ľahšie na duši... Alebo šoférovi, ktorému skočí ktosi pod kolesá auta. Celý život bude mať strašné sny. Celý život vždy keď zavrie oči, uvidí, ako mu ktosi umiera na palubovej doske.

Amok je strašný, to ja viem. Ale sebazničenie nie je riešenie. NIKDY.
Viete, ako rozpadá život matke, ktorej syn si v obývačke pichol nôž do srdca? Jeden si pomyslí, že prebolí. Alebo aspoň to najhoršie prejde. Nie, neprejde. Večer sedí v obývačke a pozerá televízor. V okne horí sviečka a ona hľadí na zem- hoci koberec na ktorom bol krvavý fľak už dávno nie je na svojom mieste, a aj podlaha je už vydrhnutá dobiela, ona ho tam vidí. Kráča po ulici a zrazu ho zahliadne v dave. Uteká za ním, ale odrazu sa jej stratí z očí. Všetko jej ho pripomína- susedova ročná dcérka, ktorá chodí po špičkách ako...on. Červené trenírky v obchode, ktoré majú strih aký má... on rád. To dievča čo práve tlačí kočík pred nami- bola jeho prvá láska zo škôlky. Manžel- akoby ho teraz videla, keď mu do rúk prvý raz podávala batôžtek v perinke. Dcéry, ktoré sa neho vôbec nepodobajú, ale pritom majú toľko spoločného. Je to šťastie? Tieto veci, čo jej pripomínajú ako veľmi ho ľúbi? Nikdy nezabudne. Je to prekliatie. Pretože stále vidí tie jamky na lícach, keď jej hovoril "ale mamíííí", ale stále vidí aj ten koberec- bol svadobný dar od starých rodičov- aj ten krvavý fľak, ktorý na kolenách drhla do noci, kým ju neuspali lieky.
Toto je samovražda... chrapúňstvo...
Miro, tvoja rodina ťa stále MILUJE a myslí na teba. Škoda, že si to takto zbabelo vzdal, mal si pred sebou krásny život... a škoda, lebo si robil mnohých ľudí šťastnými... navždy v našich spomienkach...

akira...mas velku pravdu...ale nehnevaj sa uz na toho Mira..co o nom pises...urcite bol v amoku tak ako kazdy sebevrah...vies..na to staci sekunda..dve...ta bolest co ostava...musi byt strasna..to ti skutocne verim...a milion krat otazka..preco ??..ziadna odpoved...musi to velmi boliet...

nie, nehnevám sa. Len mám veľmi rada ľudí, ktorý to prežívajú, a trápi ma, že to prežívať musia. Hoci je to už "pár rôčkov", takáto bolesť neprebolí nikdy. A ja by som im dopriala, aby ju už prežívať nemuseli

nesudme, lebo budeme sudene....a naucme sa odpustat...sudit sme mali cas, kym ti ludia zili a nerobili sme to....je neskoro! my sme tu, oni tam....vybrali sme si kazdy.
ivet

Život je niekedy veľmi ťažký...no asi prvá vec je o tom rozprávať - ak má kto počúvať.Myslím, že najhorší je pocit osamotenia,zbytočnosti - alebo už úplnej ľahostajnosti k všetkému.Na všetko je vraj riešenie, tak iste aj na takéto stavy...Je to ale veľmi smutné a ešte raz smutné...Chorému sa môže zdať, že je iba na príťaž a tak vlastne pomôže aj iným, aby ho nemali "na krku".Možno mu to dávajú aj najavo...aj také existuje.Súvisí to - všetko so všetkým...

vinci...je to tak...niektori sa citia ako pritaz...ale su aj taki..co navonok posobia ako bezproblemovi...zabavni ludia...a potom bum...samovrazda...jednu taku babu som poznala..zabavala cely autobus co sme boli niekde na zajazde...par dni na to...samovrazda...ano...su velmi dolezity ludia okolo nas...clovek by sa mal otvorit nebat sa o sebe hovorit...a zas ti druhi by sa mali naucit pocuvat ...ak nevedia radit...aspon vypocut..povzbudit ...ludom sa ulavi

Tyjamy, máš pravdu,nebáť sa otvoriť...a človeku sa uľaví,keď sa podelí o starosti.No zlí ľudia vedia vysmiať,znevážiť a potom je už len krok k uzatvoreniu sa aj pred tými, čo majú dobré srdce...ako máš Ty, tyjamy.Mám rada Tvoje komentáre.Ty nesúdiš, si zhovievavá a čo povieš, to sedí.Som rada, že si tu.A iste nielen ja. pre Teba.
Text piesne Pokoj v duši - súvisí s témou.
Čo je dobré na povzbudenie, keď človek padá...sa zosúva a niet nikoho, kto by počúval? Sama neviem.

dakujem ti vinci za krasne slova...pokoj v dusi..ano to je piesen sita nie len pre mna...ale aj pre mnoho ludi...co zo srdca pajem aj ja... kazdemu..aj tomu co porobil v zivote vela chyb...ale porobil ich preto...lebo nimi musel prejst..aby nieco pochopil..a potom ten pokoj mohol prenasat na druhych ludi...pretoze bez toho pokoja sa tazko zije ..a ta tvoja posledna otazka....poznam to velmi dobre..tiez som velakrat v zivote padala...nebolo to komu povedat..a ako keby toho nebolo dost..mala si niekedy pocit...ako keby sa v tom niekto az vyzival...a daval ti pocitovat..ako je jemu dobre a este sa nad tebou povysoval...ale co uz ..aj taki su ludia..zli..nechapavi..treba si len vytriedit ludi okolo seba...stretavat sa iba s tymi..co ta pocuvaju..ako tak podrzia..a citis sa s nimi dobre....naco ti ostatni..ja ich do zivota nepotrebujem a prestala som sa s nimi stretavat...naco sa davat niekym poucovat..kto ta nemoze nic naucit..citis sa pri nich neprijemne nemate spolocnu rec...pretoze oni si nepresli ani podobnou cestou ako ty...naco s nimi stracat cas...da sa lepsie vyuzit..ist niekam do prirody..alebo si len tak pocuvat krasnu hudbu...vinci..zdas sa mi tiez smutna...skus si najst nejaky konicek co ta bude naplnat...ja keby som nehackovala tie ciapocky..ja neviem..bolo by to asi ovela tazsie..je to pre mna neskutocny relax..tiez zijem sama aj ked dcera byva kusok pri mne a vnucku tu mam pomali denne...ale ta samota ma pre mna svoje caro...doterajsi zivot bol prilis rusny..ale aj tak krasny aj s tym trapenim ..pretoze o to viac si teraz vazim kazdu peknu chvilku..kazde mile slovo co mi kto povie...ale to zle..cim som si presla..urobilo zo mna silnu zenu...nebojim sa hovorit na rovinu co si myslim..a ked mi niekto krivdi..nemam problem si to s nim vyriesit..uuuf...ale som sa rozpisala...drz sa vinci..do zivota patri aj dobro aj zlo..vsetko raz prejde a posuvas sa dalej..su tu aj dobri ludia..tych sa treba drzat.. dopln si troska energiu ..neboj..bude dobre