reklama

Strašidlá v skrini

Kamila , 19. 01. 2015 - 11:45

reklama

Možno to poznáte aj vy. Máte zopár restov, ktoré odkladáte na neurčito, lebo teraz nie je na to čas, lebo to bude možno bolieť, stáť veľa peňazí, bude to nepríjemné ....?

A tak sa nám "strašidlá" kopia v skrini. V podvedomí sa nám hromadí napätie. So strachom čakáme, kedy sa ta skriňa rozletí, alebo z nej poniektorý strašiak riadne napálený vyskočí a my budeme musieť riešiť možno oveľa vážnejší problém.

Tiež mám zopár takýchto "radostí" v zálohe. Jedného bubáka som sa však na moju veľkú radosť práve zbavila. Ta úľava stojí za to. Najlepšie na tom je, že sa zďaleka nekonal katastrofický scenár aký som predpokladala.

Už pred rokom i kus som sa na preventívke u zubára dozvedela, že mi treba vymeniť mostík, lebo mám pod ním kaz. Predbežnú sumu som sa dozvedela Prekvapenie , k tomu predstava ako dlho budem chodiť štrebavá, a bude to bolieť ..., jasné, že som sa na to vykašľala. Na preventívke o rok, k tomu pribudlal od zubára ďalšia nepríjemná verzia, možno bude treba ďalší zub vytiahnúť ...
Ale to som si povedala, už kašlem na to, nejak to prežijem zo dva mesiace bez poniektorých zubov a pre istotu si dohodla termín na január.

Už to skrátim, odsedela som si síce skoro dve celé hodiny na zubárskom kresle s otvorenými ústami, bolelo len kus, aj ma to voľačo stálo, ale nakoniec sa dal použiť starý mostík a ja sa už po štyroch dňoch môžem smelo rehliť od ucha k uchu. Chichocem sa

Občas to ozaj funguje tak, že keď sa človek zrovná s najhoršou možnou verziou, tak sa problém dá zvládnúť s menšími stresmi a možno aj prekvapivo jednoduchšie, ako sme očakávali.
Takže hor sa do ďalšich nevybavených záležitosti. Úsmev

Ďievčatá, ako je to s vami a restami odloženými na obdobie "keď naprší a uschne?" Máte také, či vždy s odvahou hodnou rytiera, riešite všetky záležitosti, hneď ako nastanú?


reklama


reklama

adus, Po, 19. 01. 2015 - 11:56

Psssst, Kami, tíško, takéto nerado čo i lem spomenúť, ja by som pomaly aj pristaviť k domu musela, toľko ich mám Hambím sa Mlčím

Kamila, Po, 19. 01. 2015 - 12:10

Objímam Objímam Objímam Ta po jednom, najmenšom ....

adus, Po, 19. 01. 2015 - 13:13

... sa mi nechce, kým na mňa nevypadnú ... Hambím sa Pohoda

Kamila, Po, 19. 01. 2015 - 13:39

I tak še da, poznám dôverne. Pohoda

lienka, Ut, 20. 01. 2015 - 09:33

hned po prvých slovach, ked som este nevedela o com konkretne pises, pi hlavou preletela myslienka, že mam resty u zubara Prekvapenie
Tak som dočítala Áno Bozkávam
vzala telefón a zavolala
tak prvý krok mám za sebou, vďaka tebe Kami Mrkám

aramana, Ut, 20. 01. 2015 - 09:35

Myslím že tri roky sú tomu čo som od našej Georginy (zdravím ťa Anka ak na toto natrafíš náhodou), počula prvýkrát niečo ako - "kostlivci v skrini".Až po tom ako mi okolo toho porozprávala som si uvedomila ako veľmi mi ťažia a že bez ich vybratia z tej skrine, sa nepohnem ďalej a už vôbec nie s ľahšou dušou...a tak som musela veruže všetko zo skrine vytiahnuť...bolelo to prenáramne...
...od vtedy takú skriňu nemám Úsmev čo môžem vyriešiť, vyriešim, čo vyriešiť nemôžem, to nie je problém, ak to problém je, len to musí chvíľku povisieť vo vzduchu nech to riadne vyhnije a počká si na správny čas Áno

Kamila, Ut, 20. 01. 2015 - 09:57

Veru, tie naše strašidlá, môžu mať rôzne podoby, tie schované hlboko v našej duši sú asi najboľavejšie.

anjeli, St, 21. 01. 2015 - 10:00

Veru boli aj kostlivci v skrini svojho času a strach z nich šiel tiež Prekvapenie ... po narodení dcérky nastal zlom a som začala s tým strachom bojovať a kostlivcov likvidovať, kým sa skriňa nevyčistila. Najhoršie bolo pozrieť sa pravde do očí a prijať zodpovednosť za chybné kroky, splatiť účty a pohnúť sa ďalej. Teraz snáď už môžem s pokojom na duši povedať, že resty neodkladám a ak aj nejaké sú... nie sú tak podstatné, žeby chvíľu nepočkali, kým sa "rozhýbem" a poriešim ich Úsmev.

Kamila, St, 21. 01. 2015 - 10:10

Je fajn, ze sa ti dari riesit dolezite priebezne a ostane neutecie. Úsmev

anjeli, St, 21. 01. 2015 - 10:18

Musela som sa naučiť disciplíne Hambím sa ... ja som od prírody bohém, ktorý sa nechá unášať snívaním a tak nebolo pre mňa ľahké udržať pod kontrolou všetky záväzky a povinnosti... našťastie mám v sebe aj poriadkumilovné "ja" tak ho občas pustím z reťaze Veľký úsmev nech sa činí Váľam sa od smiechu po podlahe

Kamila, St, 21. 01. 2015 - 10:30

Dobrá si, vo mne je tiež zasnívaný bohém, ale žiadne poriadkumilovné ja neexistuje Hambím sa

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama