Štvorlístok...

To je fajn, ten príma pocit nech ťa sprevádza v ťažkých dňoch. Tá pochybnosť syna voči matke je dosť zarážajúca. Ja som zažila niečo podobné. S dcérou, vtedy asi 9 ročnou sme v zime nazbierali vetvičky zlatého dažďa. Zvykli sme si takto priblížiť jar. Týždeň vo vode a máme peknú žiarivú kytku. Dcéru napadlo, že polovičku vetičiek vezme pani učiteľke. Tá nelenila a pred celou triedou vetvičky hodila do koša... "načo vraj také konáre". Ľutujem ju. Tak ako tú matku, ktorá by asi štvorlístok od syna možno nechcela.

u nas pri fabrike vylievali chemikalie nacierno k plotu. na druhej strane v trave potom rastli patlistky, sestlistky az osemlistky. a cele trsy. neviem, kolko stastia to nosilo, ale s kamoskou sme si vzdy nazbierali za hrst. skoda ze ma nenapadlo dat si ich na pamiatku ususit.
s tym (mozno) nechcenym stvorlistkom a zlatym dazdom to mate tak, ako ked najdes v niecej pozostalosti skatulku pokladov. a v nej styri kamienky, polku predneho zuba, nepisucu prepisku, zazltnuty na trud uschnuty kvietok, co sa uz rozsypa... mozno ta zaujme emailova brosna a prstienok z falosneho zlata s ockom pre deti. a zvysok ide nemilosrdne do kosa. pre toho niekoho to boli poklady a zivot v spomienkach. tebe nic nehovoria.
nie vsetko, co niekomu pride vynimocne, musi byt vynimocne aj pre nas. ide len o to, pochopit tu vynimocnost a patricne si ju uctit. alebo vhodne vysvetlit, ze nemame zaujem. tiez si od syna nenechavam vsetky krasne aj "krasne" kamienky a drobnosti, co najde. a uz vobec nie vsetky travickove kyticky (za hrst utrhnutej travy), hoci mi ich nosi z lasky. vzdy sa potesim (fakt potesim), ale potom sa ich nenapadne zbavim.
ucitelka urcite urobila chybu a chlapcekova mama tiez asi nepostrehla nejaku pre syna vynimocnost a zdegradovala ju svojim pristupom. pre nu malichernost, pre syna zapamatanie si, ze o taketo vynimocnosti mama zaujem nema.