sympaticky kolega

Ach jaj... vari si si nemyslela, že keď sa vydáš, nasadia sa Ti klapky na oči a žiadny iný muž okrem Tvojho manžela sa Ti už nebude páčiť .
Nuž, matka príroda v tomto ohľade sa dobre poistila a najlepšie je to vidieť na chlapoch - koľko krkov je vykrútených, keď prejde okolo atraktívna žena... a je jedno, či sú ženatí alebo voľní. Tak prečo si myslieť, že podobné pocity nezažívajú aj ženy?
Ako sa to v jednej pesničke spieva: "Chuti si naber kde chceš, ale večerať doma budeš"... pozeraj, obdivuj, fantazíruj, ale ruky preč od neho . Čím viac budeš vymýšľať rôzne spôsoby ako situáciu vyriešiť, vyhýbať sa mu, odvracať sa od neho, hanbiť sa za svoje pocity a pod., tým nervóznejšia z neho budeš. Funguj prirodzene, porozprávaj sa, povtipkuj, uvoľni sa a ber ho stále ako pohľadného kamaráta... raz tá "chémia" medzi Tebou a ním prestane fungovať a zas bude všetko O.K.

Ja som takto tiež nedávno dopadla. Ale keďže hlupaňu som zo seba robiť nechcela, šanca na vzťah žiadna, a môj milý kolega to tiež asi vycítil...život išiel pomaly okolo nás, a postupne, ale veľmi pomaly sa to dostalo do normálnych koľaji, sme viac menej dobrý kolegovia, a musím povedať, že takto mi je oveľa lepšie, nič horšie ako mimomanželský vzťah a to na pracovisku neexistuje, kolegovia sú uštipační, smejú sa, ale aj ohovárajú.....no ale na tu musí prísť každý sám. Veľmi držím palce.

Jooooooooj, aj mne sa to stalo, síce nie v práci, ale 5 rokov na materskej urobilo svoje :) :) no zadívala som sa do jedného chlapa, ktorý k nám občas chodieval (pracovne), ked mal prísť, som sa namalovala, učesala, trému som mala ako na prvé rande :) cítila som sa "strašne", občas som myslela, že ani slovka zo seba nevydám :D
Samozrejme, nechala som si to "pre seba" šak som šťastne vydatá, nepokúšala som sa o nič viac, snažila som sa odolávať jeho super zeleným očiam... priznám sa, držalo ma to skoro rok ale odolala som a uprimne, videla som ho po pár mesiacoch a zasa mi "šklblo" očkom.. :D šak MM neni jediný príťažlivý chlap na zemi hihi