Ten pravý

Ahoj.Vymyslela si peknú tému,tak toto zaujíma aj mňa,tiež sem tam nad tým rozmýšľam.Či je to ten pravý,či je to všetko,ako má byť,aké to bude o niekoľko rokov?Ja sa k tomu veľmi vyjadriť nemôžem s absolútnou istotou,lebo jedno manželstvo sa mi rozpadlo a s terajším priateľom som štyri roky-no a myslím,že je to dosť málo na to,aby som sa s istotou vyjadrila.V podstate cítim,že je to ten pravý,aj keď niekedy ma tak zarazí,že sa pýtam,či je možné,že sme ešte spolu...no to je len také chvíľkové zaváhanie.Aha a ešte nad tým rozmýšľam,či je to ako má byť,keď ma nejaká náhoda zas istým spôsobom spojí s jedným dotyčným(ale o tom som tu už písala)Veľmi rada si prečítam ďalšie príspevky,ďakujem za tému

Pozerala si Večný príbeh, český dabing bol fantastický a celkom pekný dialóg sa viedol práve na túto tému.

Ahojte.Zaujímavá téma.Nemôzem a ani si netrúfam povedat,ze "on je ten pravý".Pre mna je dôlezitá prítomnost,lúbime sa,máme rodinku.Neviem,co sa udeje v naších zivotoch o rok,o desat rokov alebo o mesiac.Stací jeden jediný moment...Nemôzem sa dušovat.Myslím,ze je to ciastocne zvyk a tolerancia,uprimnost,dôvera a hlavne je to všetko o láske.Mozno so mnou nebudete súhlasit.Tak sa teším co z tejto témy bude.

Tak nad týmto som sa neraz zamýšľala. Jeden čas som dokonca váhala, či láska nie len zvyk.
Pri mojom terajšom miláškovi som ale zistila, že rozhodne nie!
Myslím si, že som konečne natrafila na toho pravého. Neskutočne sa mi páčil už prvý raz, čo som ho videla. dávali sme sa dokopy takmer pol roka, ale stálo to za to. Odvtedy sme spolu takmer každý deň, a čo je zvláštne, vôbec si nejdeme na nervy. A to sme spolu už štyri roky...
Je to človek, s ktorým sa cítim neuveriteľne dobre. Pôsobí na mňa ako antidepresívum, dodáva mi energiu. Krásne sa o mňa stará. Z času na čas z neho vypadne aj krásne vyznanie lásky. Nedávno mi povedal, že aj keď sa neplánoval nikdy viazať oficiálnym zväzkom, so mnou by si to vedel predstaviť. Dokonca by bol rád. Vraj sa s nikým nedokáže tak dobre porozprávať o všetkom, dávam na neho pozor, starám sa o neho, robím, čo mu na očiach vidím... A presne toto všetko dáva aj on mne.
Rozumieme si vo všetkom, dodávame si navzájom energiu. Mám ho radšej ako seba... Myslím, že ak toto nie je láska a ten pravý partner, tak potom už naozaj neviem...
Veľmi rada si prečítam aj Vaše názory...

pre mňa je môj muž ten pravý.ked ma zlostí,alebo ja jeho,tak si spomeniem na naše začiatky(19rokov dozadu(,že hned som vedela,že s ním chcem prežiť celý život.mala som len 18,ale pri žiadnom inom som nemala ten pocit,ani že s ním chcem deti.Ktovie,čo život prinesie,s dnešnými skúsenosťami už nehovorím s takou istotou,že je to na veky,hoci si to želám,ale okolo mňa sa toľko párov rozvádza a podvádza,že som radšej vo vyjadreniach opatrná.žijeme teraz a teraz je to fajn.

Či je to ten pravý neviem ani dnes a zrejme nebudem vedieť ani v posledný deň svojho života - lebo veď na svete je toľko iných - ako môžem z istotou povedať, že by sa medzi nimi nenašiel iný, ktorý by "zapasoval" lepšie.
Že je to ale dobré, viem dnes podľa toho, že si to (momentálne - nehovorím, že sa to do smrti nemôže zmeniť) inak ani neviem predstaviť. Keď som sa vydávala, sama som často dumala nad tým, či aj v mojom vzťahu to raz bude tak ako u mojich rodičov (ako som ich vnímala ja), že to už neboli otec a mama - to bola vlastne jedna osoba, zhodou okolností rozdelená do dvoch fyzických tiel. Svojho manžela som tak (celkom pochopiteľne) na začiatku nevedela takto vnímať - ale dnes je tomu veru tak. Vnímam ho ako svoju súčasť, ako niečo čo ku mne neoddeliteľne patrí a bez čoho by som to nebola ja. Takže - asi to bude ten pravý

Mojho manžela v samej podstate neznášam.....Vôbec si nemyslím, že je ten PRAVÝ...a ja pravá pre neho...
Sme každý z ineho "cesta" , máme iné zvyky, máme iné priority....Máme iné nazory na svet, a aj na chod vecí...
Ale od momentu, ked som ho prvý krát videla, nechcela som už iného...je to ten najväčší sebec, a v momente sa premení na najsrdečnejšieho chlapa pod slnkom...
Tie škaredé momenty sa vymažú za jeden bláznivý rehot pri kávičke...
A ked ho vidím s akou vervou sa učí s dcerou matiku....( a to nieje jeho biologická dcera...a je tupá po mne, a ex-manželovi)...a pri vysvetlovaní ju presviedča o tom, že jeho dcera dostane jednotku....lebo na to má...a ona ju dostane ...Tak si neviem predstaviť iného...
A ani si vlastne nepredstavujem

Zrovna nedávno som sa na môjho muža vyrútila aby sa neopovážil skôr zomrieť ako ja.Lebo on je taký protivný vždy mi niečo urobí naschváľ aby ma vytočil a potom sa s toho smeje keď sa ja rozčulujem.Žijeme spolu už 34rokov a neviem si predstaviť život bez neho.Milujem keď mu poviem magor keď spraví niečo nedôstojné, milujem keď ho pošlem do čerta keď kýchne,lebo to sú také decibeli že ma nadhodímeter vysoko na stoličke jak sa zlaknem.A keď miesto ahoj Danka ako sa máš čo si dneska robila,počujem od dverí čo je k jedlu tak ma ide rozhodiť od jedu, ale som šťastná že mám komu to jedlo nabrať a môžem počúvať to jeho príšerné mlaskanie a prevracať očami ako to je.On sa na mňa podíva povie čo zas je a chvílku dokonca nemlaská Určite je ten pravý Kto druhý by ma miloval za tie moje krásne nádavky.

TEn pravý alebo tá npravá NEEXISTUJE. Sú len ľudia, s ktorými vieš žiť a s ktorími nie.

Nikdy som sa takým niečím nezapodievala. Láska je proste Láska a nedáva nám návod, ako spolu žiť.
A či je ten môj ten pravý? Zatiaľ to vyzerá, že áno! Ale myslím, že k tomu prispievam aj ja-chodí na týždňovky, desaťdňovky a niekedy nie je doma aj mesiac a vychádzame spolu perfektne! Bolo by nefér namýšlať si-bože, ani neviem čo by som si mala namýšlať?! Náš Miláčik a Tatinko zároveň, keď príde domov, tak sa snaží, ako len najsam vie-takže pre nás je ten pravý-aspoň zatiaľ. Je pravda, že nemôžme vedieť, ako budeme spolu vychádzať a nažívať si neskôr, ale teraz je prítomnosť a je nám spolu fantasticky!!! Takže takéto témy neriešim-toť môj názor.

Toto naozaj nie je ľahká otázka, mne osobne sa k tomu vyjadruje ťažko, ja som manžela spoznala ako čerstvulinká 17 , on mal len o pol roka viac, preskočila iskra a napriek 50 kilometrom sa rýchlo riadne rozhorela, bol milý, inteligentný, zábavný a páčil sa mi jeho typ humoru, navyše sa nápadne podobal na môj vtedajší televízny idol/Filipa Renča /.O pár mesiacov som sa spoznala aj s jeho rodinou, zistila som, že je taký, aký je vďaka úžasnému rodinnému zázemiu a že na rozdiel od mojej rodiny, nemá problém prejaviť city a emócie. Prešli sme si obdobím randenia, kedy sa len pri bozku podlamovali nohy , naše telesné zbližovanie trvalo pomerne dlho, ale bolo neskutočne krásne, po 4 rokoch sme sa ako vysokoškoláci zobrali, dva roky strávili na manželských internátoch a spojili tak študentský bezstarostný život so sladkými starosťami mladomanželov. Dnes máme za sebou "plnoleté" manželstvo, dve úžasné deti a vzťah plný dôvery, lásky, ale aj humoru. Myslím,že som pred tými 22 rokmi mala nesmierne šťastie a náš vzťah šancu premeny od pubertálneho poblúznenia k plnohodnotnému spolužitiu. Teda, je to ten pravý , ja si ale občas manžela doberám, že všetkých ďalších predbehol, zopár čakateľov na náš rozchod by sa našlo a jeden z nich je dodnes našim rodinným priateľom. Ktovie, čo by bolo keby.......