to už neni normálne

ja mam podobny problem s mojou rodinou...vydala som sa 19 a som stastna! pre mna sa po svadbe zacala ozajstna sloboda a mala som konecen pocit ze mozem kludne dychat,ze ma nikto nonstop nekontroluje,a tym mylsim doslova kontrolu typu: co ams na sebe,s kym si,nedaj boze aby si s niekym spala,po skole domov a to som chodila na VS,a mopjich peniazoch co som si zarobila sa rozhodovalo akoby o spolocnych atd....
mojho manzela milujem a milujeme sa navzajom hoci nasi stale nieco vymyslali len aby nas oddelili,same klamstva a podvody.Ked sa malinka narodila,chceli silou mocou aby som prisla domov byvat!!! a ked som domietla tak satle nas volali na navstevu samozrejme ze osm neprisla,ved ako mam isat s 3 mesacnym dietatom niekde??? no a samozrejme ze sa urazili a takto to islo dokola...ani halier pomaly sme nevideli od nich ani len naznak pomoci ale ani to nechcem aby to enskor nevyhodili na oci...mam svoju rodinu,dom,zahradku ako aj ty a som spokojna a stastna,vychadzam so svojimi svokrovcami akokeby boli moji vlastni...
preto aj Tebe len tolko,ze venuj sa rodine,syncekovi a nemylsi nato co je zle,lebo oni si uvedomia neskor o co prichadzaju!!!
papa

Silvinka aj Giginka, gratulujem Vam k stastnemu manzelstvu a k uzasnym svokrovcom... nechapem a nechcem pochopit, ako sa mozu takto spravat vlastni rodicia, ked by im malo na srdci lezat stastie ich deti... nechapem, a nemam slov takze ani poradit neviem, co v takom pripade.. snad len odmlcat sa

silvika nemôže byť problém v tom že tvoja mama jednoducho žiarli?možno si nikdy nemyslela že by si sa mohla mať niekde tak dobre ako doma(aj keď podľa teba to nebolo také ružové ona to tak nemusela vnímať), ešte k tomu tak ďaleko od domova? skús jej raz povedať že ti chýba napriek tomu ako dobre sa teraz máš, možno práve toto jej ako mame chýba. Mama možno neprehryzne to že si so svokrou rozumieš lepšie ako s ňou a nemysli si že sa bude tomu tešiť, aspoň nie každá

Ahoj ,
prečítala som si aj tvoj blog "strach z rodičov". Zrejme ta to nepoteší, ale mám ten istý problém, ktorý trvá už 12 rokov, čiže presne tolko kolko moje manželstvo. Moja matka zo mna urobila ukážkového, priam knižného neurotika. Nestýkame sa spolu asi tri roky - už to nerátam. Nechápem, že ju to neťahá vidieť vnúčatá, že ju srdce nebolí. čo ho má z kameňa? Chcela by som mať normálnu matku. A chcem to hned. Už aj. Arabela prííííííííííííííííííííííď!!!!! Chcem niekoho, kto by prišiel a povedal, aký je moj synček múdry a šikovný, že to má určite po dedkovi alebo ,že moja dcérka má tie krásne čierne oči po babke. Chcem niekoho kto mi poradí , čo robit ked dietatu rastú zúbky alebo ako sa pečie štrúdla. Chcem jednoducho také obyčajné ženské zdielanie. Chcem tak vela? Neviem ako iným,, ale mne aj napriek tomu, že rozumiem (alebo si to aspon myslím), prečo to robí, je to prd platné. Moje pochopenie mi matku a detom babku nenahradí. PO dokladnom zvážení aj iných okolností sme sa z manželom prestahovali do iného okresu, aby sme mali od nej pokoj.Pretože kounikácia s nou mi požierala tolko energie ,že mi už neostávalo na deti a manžela. Nepomohlo. To čo mi vyvádza je zbytočné tu aj písat, lebo mi vačšinou aj tak nikto neverí a myslí si , že si vymýšlam. Dopriala by som každemu takému neveriacemu Tomášovi takú milujúcu mamičku. Dúfam, že rovnako ako sa snažím dat mojím detom hlboké korene ,budem schopná im da t aj velké krídla. Ved aj v kostole , pri sobáši knaz hovorí, že žena vydajom opúšta svojich rodičov a získava novú rodinu (taknejak neviem presne, lebo nie som veriaca). Na tvojom mieste by som navštívila psychologa, naučí ta zvládat tie fyzické prejavy neurozy(napr. relaxáciou alebo dychaním) a ako sa "hádat", ako zachovat chladnú hlavu, Mne to čiastočne pomohlo. Ak som k nej išla, mala som také nervy, že ma oblieval studený pot, triasli sa mi ruky, chytala ma panika, bolel ma žalúok. Mala som to fixované na jej dom, ked som ho uvidela prišlo to na mna. Dole , na prízemí som pol hodinu relaxovala a predýchavala , kým som vobec nastupila do výtahu. niekedy som sa aj vo výtahu povracala. Stálo ma to hrozne vela síl a satisfakcia žiadna, jednoducho mi to za to nestálo. Tak som to vzdala. Viem, že niekto može povedat, že som ušla pred riešením problému, lenže ten niekto zrejme nikdy nebol v m ojej/tvojej koži. úprimne ti želám aby sa ti to podarilo vyriešit, hoci tomu neverím. Lebo nie ty máš problém, ale oni, a kým si to nepripustia tak sa nič ani riešit nedá. Zameraj sana to čo máš. Máš také neuveritelné štastie. Manžela ,dietatko, pravidelný príjem, bývanie na obzore. Rob niečo kreatívne, zájdi na artmamku a inšpiruj sa.

Aj ja si myslím , že je to závisť a žiarlivosť. Že má výborné manželstvo , že si rozumie so svokrou, hlavne že má zdravé krásne dieťa.A rodičia?? vážne by sa mali nad sebou zamyslieť.Chcieť od dcéry, aby cestovala s malinkým 2 týždňovým bábätkom ?? No o tom sa radšej pomlčím. Nedaj sa nimi nijak manipulovať.Časom možno prídu na to že chybili a aj k tebe, sa budú správať ináč. Možno...

Danajka, je mi ťažko pri čítaní... ani neviem ako to opísať. Bože, to nie je možné.Ale viem , že aj také ženy existujú.Aj môj manžel,jeho ex, bola niečo podobné.Nikdy milé slovo, úsmev?? Chladná ako skala.Neviem si predstaviť, aby som ja, svoje vnúčatká nemohla vystískať, pohladkať,Mám ich 5. Skoro dospelé 2 a tri baby ukecané. A nevidieť svoje deti?? Sú môj život, moje všetko.Mám ich rada, také aké sú. Lebo... sú moje

silvika, danajka je mi veľmi ľúto, ani nie tak Vás ako Vaše mami. Vedia vlastne o čo prichádzajú? O dcéry, vnúčikov? Myslím si, že raz na to prídu len aby už potom nebolo neskoro.
Silvika z tvojho ďalšieho príspevku som sa ešte viac utvrdila že nevedia prehltnúť že je ti s niekým lepšie ako s nimi, veľmi asi utrpela ich pýcha a nevedia ti to odpudtiť tak očierňujú teba aby to nepadlo všetko na nich
Danajka pri tvojom príspevku je mi až do plaču a na to fakt nemám slov. A čo tvoja svokra? aký máte vzťah? viem že mamu nenahradí ale môže to byť aspoň taká náplasť na rany

silvika,je to strašné mať takých rodičov.ale ty ich nezmeníš,musíš sa naučiť brať ich takých,akí sú a snažiť sa povzniesť sa.Vypočuť a myslieť si svoje.A ked začne mama v telefone riešiť,čo ťa vytáča,tak povedz,že malý plače a zlož.Naši sú úžasní,ale tiež majú tendenciu sa miešať a to idem už k štyridsiatke.Dokonca ma chce otec vrátiť,aby som sa prezliekla,ak sa mu dačo nepáči.Mama mi do nemocnice napísala sms-sku,že sadila s otcom zemiaky a nemal jej kto pomôcť,že ich budeme chcieť jesť a bla,bla,bla.a ja som sa zvíjala od bolesti a ona riešila zemiaky.Ale ja si myslím,že niektorí ľudia nevedia prejavyť lásku,lebo ich to nikto nenaučil.Svojim spôsobom ťa milujú.ale nedokážu to inak ukázať.Skús sa na to pozrieť aj z tejto stránky a vždy si to pripomeň,ked budeš s nich zúfalá.Držím palce.Danajka,išiel mi mráz po chrbte,ked som čítala tvoj príspevok,neviem,čo ti mama urobila,ale taký stres z nej mať,to asi ani týrané a zneužívané deti nemajú.Je mi z toho smutno.si predstavujem svoje deti,žeby im toto niekto robil a ešte vlastná mama.Držte sa,dievčatá!

Dievcatá,ja vás obidve chápem,lebo taká je moja svokra.ku svojim detom,mne je len svokra ,ale môjho manžela to bolí,aj jeho súrodencov,že je taká.býva od nás na dva domy,ale nepríde,ani za detmi,ani za svojím synom.neodišla ani k vlastnej dcére,aj ked bola v susednom meste na východe na návšteve,svoje vnúčatá nešla pozrieť.nikdy sa o ne nestarala ako babka,a ked vyrástli,volala ich ked trebalo na záhrade sadiť.Danajka,ja viem,čo to je čo cítiš,ja som už nebola u svokry od oktobra,a ani nejdem,lebo sa trasiem,už ked na nu myslím.a aj môj muž,jej syn povie často že k nej radšej nejde lebo sa aj tak len pohádajú.majte sa .

silvika, drzim ti palce velmi moc. ani moji rodicia sa nevedia doteraz zmierit s tym, ze som si vybrala zivot 300 km od bydliska a s muzom, ktoreho milujem, s ktorym sa milujeme, ale ktoreho oni neschvaluju pretoze je rozvedeny a ma dieta. a samozrejme mi to nezabudnu dat pri kazdej prilezitosti najavo. tiez sme si s partnerom kupili vytuzeny domcek, ktory si teraz prerabame a dufam ze na jesen sa don aj prestahujeme. ale moja mama mi nedavno napisala, ze mam "predat celu tu barabiznu" a vratit sa do rodicovskeho domu. no, nevadi. otec sa zase do krvi urazil, ked som mu nedovolila na dialku organizovat prestavbu domceka, pretoze on teraz nemoze vsade vyhlasovat, ze to on sa o to vsetko zasluzil. tiez ma to mrzi, alebo napriklad aj to, ze kym mojej sestre, ktora je v rodnom meste, nasi kupili byt, ja som sa aj s partnerom musela zadlzit, aby som si nieco vlastne vobec mohla zadovazit. cesta domov stoji nemale peniaze a stane sa ze mi niekedy nevyjde na to, aby som ich prisla cez vikend navstivit, ako som planovala, a potom je ohen na streche, ani neviete aky, moj otec je schopny sa so mnou vtedy cely tyzden vobec nebavit. planujeme dieta, dufam len, ze ked bude na svete ich vnuk, alebo vnucka, ze sa to troska zmeni k lepsiemu a zacnu konecne akceptovat aj svojho zata.

Silvika, Danajka, ako velmi vam rozumiem. S tym rozdielom, ze ja s rodicmi musim docasne byvat. Ale aj ked sme boli od seba nebolo to o moc lepsie. A u nas to nie je ziarlivost. Je to egoizmus a sebeckost. Moja mama nikdy nechcela deti. A ked tak jedno. A otec chcel syna. Takze ja som bola navyse. Robit sa s tym neda nic. Na konci roka odideme a bude relativny pokoj. Ale ta bolest, ze ste nechcenym a nemilovanym dietatom svojich rodicov, bude vo mne stale.

Ahojte dievčatá.
Prvý krát v živote píšem odpoveď na nejaký komentár, ale nedá mi nereagovať. Hovorí sa, že priateľov si vybrať môžeme, ale rodinu nie. Ja som vydatá 17 rokov a od začiatku som mala problémy aj s mamou, aj so svokrou. Dlho ma to trápilo, keďže som z každej strany počúvala, aká som neschopná starať sa o manžela, vychovávať deti a podobné hlúposti. Dosť sme sa s mužom kôli našim rodinám hádali. Raz som si povedala dosť. Posadila svokru, mamu a na rovinu som im obom povedala, čo si myslím a hlavne, že si neprajem aby sa nám montovali do života. Ešte to pár krát skúsili, ale stačilo aby som im ukázala kde je východ a bolo po starosti. Niektorý rodičia sa nevedia zmieriť s tým, že deti sú dospelé a samostatné a myslia si, že bez nich neprežijú. Vy im nemusíte nič dokazovať. Máte milujúcich manželov, nádherné deti. Musíte sa psychicky pozbierať a postaviť sa na odpor. Ak to nepochopia, bude to pre nich škoda. Vy máte svoj život pred sebou. Trápiť sa pre niečo čo nie je vo vašich silách zmeniť je vyčerpávajúce. Pokiaľ nebudete v pohode, nebude ani vaša rodinka. Takže hlavy hore

Ahoj Silvika ! Ja som mala podobny problem ked som sa vydala a to som byvala od mojich rodicov iba 12 km a teda hlavne mame sa moj manzel nepacil - nebol to jej ideal smiesne nie? jej ideal. Ale moj je aj ked nie je 100% - co nieje ziaden chlap, a tiez sa milujeme ..... no chcela som Ti povedat aby si svojich rodicov ignorovala a nedala si nimi kazit svoj stastny zivot nevolaj im nechod tam na navstevu, proste kasli a nich ved ked nevedia mat pre Teba a Tvojho syna pekne slovo tak preco by si mala pocuvat nadavky??? na to predsa nie si zvedava a podla mna robis chybu ak sa ich zastavas pred svokrovcami nechcem povedat aby si na nich nadavala to nie ale ja na tvojom mieste by som sa o nich nerozpravala a uplne by som ich ignorovala, ved co horsie Ti este okrem psych. teroru mozu urobit?????
Drzim palce, inac moja mama to pochopila a uz je to celkom ok Tak drzim palce