Kami,
čudovala by si sa - permanentne riešim "cintorínske" spory, aj teraz, cez sviatky - máme takých skvelých susedov, čo sa im furt niečo nepáči, ale paradoxne, sťažnosťami otravjú takmer stále ľudí, ktorých "načapú" na našom hrobe, ale buď je to iba nejaká vzdialenejšia rodina, alebo dokonca iba známi ... a to vieš, nie je príjemné sa dozvedieť od známych, že susedia cintrínsky sa na vás sťažovali ... lebo vyzeráme potom my ako nejakí neogabanci ...
Pritom, o náš hrob sa staráme vzorne, dávam si skutočne pozor, aby som nijako nezasahovala ničím do susedných hrobov a aj tak nikdy nie je dobre. Úcta k starším sem, úcta tam - ak tú babu od susedov niekedy stretnem ja, tak jej poviem pekne od pľúc, čo si o nej myslím!
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Počas sviatkov sme boli doma, v mojom pôvodnom domove. Tradične sme zašli na cintorín, pozrieť mamku, starých rodičov, aj "kešku" sme boli hľadať pri kaplnke,
ale to už je na iný príbeh.
Babka s dedkom majú hrob na kopci, v druhom rade zhora. Prístup k nemu bol stále pomedzi iné hroby, len zhora. Iný nie je. Maximálne by sme si mohli vybrať ešte strmší kopec, pomedzí iné hroby, ale ten je vhodnejší skôr pre vysokohorskú turistiku, ako na zapálenie sviečky raz do mesiaca.
No voľakto si asi myslí, že poniektorým narástli krídla a tak sa snaží silou mocou zatarasiť prechod medzi dvoma hrobmi. Nasadil tam kríčky, pridal zatiaľ provizórne oplotenie ... Aby náhodou niekto, neprešiel povedľa, po vybetónovanom 40 cm širokom chodníčku, raz za čas?
Nerozumiem tomu. Kde už by mal byť priestor pre kus pokory, porozumenia, vzájomnej tolerancie, ak nie na cintoríne... pripomienke našej malosti, pominuteľnosti, nepodstatných malicherností ... Kus som sa rozčúlila, podobne dopadol aj otec, ten asi viac, je tam častejšie. Kým tam nie je niečo úplne nepriechodné, tak či tak len tamadiaľ pôjdeme, ak nie budeme riešiť so správcom cintorína, ale kvôli čomu je toto, komu potrebné, nechápem.