Trapasy

..tak to nemalo chybu.!

moja mama sa ponáhľala do roboty(ako každé ráno)obliekla si blúzku, vestu a začala sa malovať...naraz budík ohlásil veľa hodín, tak na seba hodila kabát a trielila do práce...ako tak ide na zastávku, tak sa čuduje, čo sa to na mňa tí ľudia dívajú? keď prišla do práce, tak zistila...zobliekla si kabát(toto tí ľudia vonku nevideli) a kolegovia rehot...zistila, že na kabáte ostal zavesený vešiak...dala ho dole, ale kolegov rehot neutíchal...pýta sa:čo sa vám stalo? tak jej poradili, aby sa pozrela do zrkadla na dverách-bolo cez celé dvere...mama sa pozrela a skoro skolabovala...prišla do práce v blúzke, veste, gačkách a silónkach...pri tom rannom zhone zabola na sukňu ešči že mala kabát

to sa stalo aj jednej mojej kolegyni ráno sa pnáhlala, v robote dala dolu kabát a mi sme išli puknúť od smiechu, sukňa nikde, ale mala taký dlhý pulover, požičala si od dalšej kolegyni opasok a mala to ako šaty, no rehoceme sa ešte aj teraz na tom,

ja som raz zase zabudla že mám masku na tvári a išla som do obchodu lebo som niečo súrne potrebovala, všetci po mne čudne pozerali a až doma som prišla na to že prečo

no, moja kolegynka,staršia to pani ,si v rýchlosti išla urobiť očné linky a zlomola si ceruzku.mala totiž nasadené okuliare... a tiež som videla staršiu moletnú pani ,ako sa pechorí z malého fiata zadkom napred...a sukňa šikovne zakasaná vzadu v silónkach...a ja som bola v robote v piatok prezlečená za čerta. rohy som si dala neskôr dole a skontrolovala som si účes, či mi z nich nestoja vlasy.s dobrým pocitom dokonalého účesu som sa promenádovala po pracovisku...a nikto mi nepovedal,že mám na zadku zabudnutý chvost.aspoň som stretávala samých usmiatych ľudí

A ja som sa poriadne dlho vyhýbala jednemu znamemu,lebo som sa prepadala od hamby,zakaždým,ked som ho stretla.Sli sme z koleginami po autobusovom nastupišti.Fukal silný vietor,tak sme museli mať hlavy poriadne sklonene a nevideli sme poriadne pred seba.Dvakrat som vrazila do zastavky a slušne sa jej ospravedlnila.Poriadny smiech kamošky spustili po tom,ked som opať vrazila.Ja som kopla a zahrešila,že ako tí somari rozmiestnili zastavky.Kamošky sa dlho rehotali a robili si švandu.Pardon,zastavka,pardon.A ked vrazím do pana,tak ho ešte aj nakopnem.Hambila som sa a vždy som odbočila,ked som mala dotyčneho pana stretnuť. ešte aj teraz.

Aj ja som zažila jeden taký trapas že som si teraz naň spomenula.V práci som robila zo skladníkom inventúru v sklade materialu.Ja som sedela celý deň na stoličke pod zadok som si dala nejakú starú bielu posteľnú plachtu aby som si neušpilnila moju sukienku on rátal súčiastky a ja som zapisovala.Až sme si povedali že si dáme prestávku,ja som mala zrovna svoje dni a také tie lepiace vložky čo sa snaď dneská už ani nepoužívaju no a jak som sa postavila tak na tej bielej plachte zostal krásny červený flak nezabudnem na ten jeho pohľad dodnes,tak som tú plachtu schmatla zo stoličky a utekala sa domov prezliecť ale cítila som sa pred ním trapne ešte veľmi dlho.

A ešte jeden trapas.Mala som jedného zákaznika s ktorým som sa nemohla dohovoriť a tak som telefonovala môjmu mužovi asi takto:príď prosím ťa na chvíľku sem lebo je tu pán zo Šampiona a ja sa s ním neviem dohovoriť,v kancelárni výbuch smiechu lebo pán zo Šampiona zahlásil ja sa volám pán XY to len koko... ma tak volajú (a ja som si myslela,že to jeho firma sa tak volá )Červená som bola ani neviem ako,chlapi s toho mali totálnu srandu a aj keď som sa pánu XY ospravedlnila cítila som sa stále horzne trapne keď som s ním jednala.

Keď sme boli v lete so segrami na dovolenke, podchvíľou som si od jednej požičiavala balzam na pery (som na ňom takmer závislá a zabudla som si zobrať svoj)

Sestru to po čase prestala baviť, tak mi darovala jeden zo svojich "mazadiel". Mala ich viac a niekoľko druhov.

Odvtedy som ho nepoužila.
Až v lietadle,cestou domov - pred štartom som si uvedomila, aká silná je klíma a ako môj ksichtík trpí...
Po ruke som mala akurát onen podarúnok.
Pekne som si pusu natrela, aj priľahlé okolie, aj dierky na nose, aj štipkajúci fliačik pod okom...
Pani sediaca vedľa mňa (nesympatická semtrika) si ma dosť čudne premerala, ale vyhodnotila som to akože mi závidí moju mladosť a krásu a neriešila ju.
Pohodlne som sa ulebedila, neter na druhej strane už driemala, tak som sa pridala k nej.

Keď som po čase precitla, dolámaná z nepohodlného sedenia, kukám, čom mám také ružovo-trblietavé plece...

Prosím pekne, myslela som, že ten "blištek" je číročistý, maximálne lesk.
A on bol ružový s tými divokými trblietkami.

Ja ako indián s bojovým znkami na tvári, už rozmazanými kade tade ...

Ešte na Schwechate mi sestra z čela trblietku utierala

Moj znamy si rad požičiaval cudzie spreje.Kamaratka sa na to hnevala,tak si na zrkadlo položila biolit na muchy.Tesne pred odchodom autobusu sa dotyčný zase nedovolene v rýchlosti poriadne nasprejoval,vybehol z domu a vbehol za nami do autobusu.Na zabave riadne smrdel,žiadne dievča s ním nechcelo tancovať.My sme mali z toho super zabavu a pn poučenie,že prestal brať iným veci bez dovolenia.Jej humor ale nechýba dodnes,lebo jej manžel si nedavno na tvar naniesol farbu na bycikle,miesto peny na holenie.U nas dlho lamentoval,že manželka ho raz znesie zo sveta,ked dava veci vždy inde,ako patria.

Moja kamoška bola v obchode, pozerala si tovar a rozprávala sa s predavačkou keď naraz zvreskla " kde je malý?" Pradavačka na ňu divne pozrela, kamoška v nehoráznom strese a predavačka jej hovorí, pani, máte ho na rukách.

mám bohovskú švagrinku...skoro celý život robila na tri smeny..ráno vstávala už o pol piatej do roboty...a ked došla unavená,stiahla si silonky aj so spodnými gaťkami a nohavicami naraz..šak viete,robili sme to aj my dakedy..na čo po jednom a tak ráno ked šla do roboty schytila gate,natiahla a bežala na bus...bolo jej divné,že mladý kolega furt od autobusu podskakuje za ňou,ako keby ju chcel dobehnúť,sem tam podskočil...až na vrátnici ked si "štikala štikačku" ju dobehol a pristúpil jej tie silonky s gaťkami,čo jej trčali z jednej z nohavíc... no čo už..

sa tu ja