Útulkáčka Sárka

Este na strednej skole sa mi splnila moja velka tuzba mat psa. Sarka mala byt povodne cau-cau. Ta ich hriva a modry jazyk ma fascinovali. No nakoniec som sa rozhodla pre utulkaca teda pre utulkacku. Chcela som fenku. Ked sme sa vybrali do utulku prvykrat nikto tam nebol. Prisli sme neskoro. Len som pozerala cez plot na koterce pocuvala stekot a vravela si ze zajtra jeden z vas bude moj. Tak sme sa tam vybrali hned na druhy den. Bola to krasna tepla slnecna aprilova Biela sobota. Ked sme prisli do utulku tentokrat uz v navstevnych hodinach jeden dobrovolnik sa mi zacal venovat. Vysvelila som mu co ocakavam ake mam podmienky a potom siel so mnou ku kotercom. Zbadala som tam jedneho strasne pojaseneho psa co sa nevedel vpratat do koze. Povedala som ze toho chcem. Dobrovolnik ze toho mi nedaju pretoze sa nehodi do bytu ale potrebuje velku zahradu. Byt by zdemoloval. Tak som sa presla popri kotercoch este raz. A vtedy som ju zbadala. Prvykrat ked som sla okolo bola asi zalezena v bude a preto som si ju nevsimla. Proste tam teraz lezala a pozerala na mna. Zistila som ako sa vola kolko ma rokov ako dlho tam je vsetko to bolo napisane na koterci. Bola som opatrnejsia a neistejsia ako pri prvom vybere. Pozerali sme na seba aj som ju pohladkala. Potom sa tam hrala so svojim kamaratom co mala v koterci. Po chvili dosiel dobrovolnik a spytal sa: Chcete ju? Ja som plna neistoty po prvom nie velmi dobrom vybere na neho pozrela. Potom som pozrela na Sarku a este raz na neho a vyslovila slovo ktore mi zmenilo cely doterajsi svet: ANO. Vybral ju z koterca trosku sme sa pred nim pomojkali a nasledovali papierovacky. Po papierovackach nam ju dali a slo sa domov. Celu cestu lezala v aute a bola vyplasena. Este sme sa zastavili v obchode vymenit obojok za mensi a kupit flexi voditko pretoze to nam poradili ze by bolo najlepsie. Dodnes ine voditko ani nechce. Tie kratke hryzie a taha mi z ruky. Ked sme prisli domov bola vystrasena a velmi ustrachane sa pohybovala po byte. Vsetko som jej ukazala vsetko onuchala vsade sa pozrela. Potom som jej ukazala teraz uz nasu izbu a taku ustrachanu som ju len mojkala a ona ma neustale olizovala a to robi dodnes. Pomalicky ziskavala istotu. Ked sme sli von bola zlaknuta k ludom sa nechcela ani priblizit len sa skryvala za mna. Nikto sa jej nemohol ani dotknut. Dokonca aj dnes ma s tym este male problemy ked ju chcu pohladkat uplne cudzi ludia. Dni plynuli a bola smelsia a smelsia. Dnes provokuje vsetky psy na sidlisku spi v posteli je drza pojasena rozmaznana... Ale moja I love Sarka