Film som videla, je pekný. Na väčšiu lásku k vareniu ma zatial neukecal, na také mi chýba energia. Varenie počas pracovnej doby celý týždeň ma ozaj nebaví, inprovizujem so zasobami z marznicky a rychlovkami. V sobotu pomedzi upratovanie a motanie sa po dome si tiež až tak veľmi nevychutnavam varenie. Nedeľa kus lepšie ... Tažko sa mi varí, je nás veľa stravníkov, málokedy sa zhodnú na všetkom čo navarím, tak hľadám rýchle alternatívy a ..., k tomu moja bezlepková dieta, ta občas varím dve polievky, dva druhé chody ... Rada by som varila zdravšie jedlá, ale tie mi dvaja zaručene nezjedia, zatial som rada, ze zvladnem uvarit jednoduché tradicne jedla mamky, babky relativne chutne. Rada by som sa naucila pouzivat bylinky v kuchyni a hlavne chutne pripravovat zeleninu, salaty. Trosilinku som pokrocila, draheho volaco naucila jest, tak ked budem velka a kopne ma kus energie ...
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Včera som pozerala zas
svoj obľúbený film: Julia a Julie s Meryl Streep v hlavnej úlohe. Kto ste ho nevideli, tak len stručne priblížim dej: Film je o Julii Childovej, ktorá bola manželkou amerického veľvyslanca a na nejaký čas bol vyslaný do Paríža, dej sa odohráva v 50 -60 rokoch. Jeho žena ho všade nasledovala a kým on bol v práci a ona doma, zvažovala, že namiesto toho, aby si najala kuchárku, naučí sa variť /francúzsku/ kuchyňu. Manžel jej na začiatok kúpil kuchársku knihu vo francúzštine a ona sa zapísala na kurz varenia, kde ju na začiatok začali učiť variť vajce, čo určite ju nenapĺňalo a tak sa zapísala na vyšší level kurzu pre profesionálov a potom to už šlo... a varila každé jedlo s takou láskou a vervou, každé jedlo zanalyzovala, čo by bolo lepšie, aká chemická reakcia vznikla a nakoniec sa jej podarilo napísať aj kuchársku knihu. Po pol storočí jej kniha inšpiruje mladú ženu, ktorá je jej obdivovateľkou, ale k vareniu nemala dosiaľ až tak blízko...Varí, píše o tom blog a celý film je tak krásne podaný, že som mala chuť aj ja niečo fajné o desiatej večer ukuchtiť
.
, čas - nerada robím čokoľvek v strese a v chvate, nie to ešte variť. A na záver musím vedieť čo chcem variť - niekedy ma kopne múza, inokedy hľadám v knižkách alebo v nazbieraných receptoch...ale najviac ma vie nakopnúť relácia o varení a tých je v poslednej dobe neúrekom
. Vidieť variť Jamie Olivera, či Nigellu Lawson...vidieť Gordona Ramsay/ho/ v akcii, či Jaroslava Žideka a Vojtecha Artza ako z jednoduchých surovín vyčaria lahôdku...jednoducho som si varenie obľúbila.
.
A na to nadväzovala ďalšia úvaha, ktorá mi sem-tam blúdi hlavou...kto ma vlastne naučil variť? Samozrejme, že základy mi dala moja mamina. Boli to jedlá, ktoré sa v našej rodine varili /a to isté varila aj moja babka, moja krstná a moja teta...všetky sa to naučili tak isto/. Potom mi do repertoáru zasiahla moja svokra, od ktorej som sa tiež pár jedál naučila variť. A to bol môj základ. Ale keďže ja som Váha a tie majú rady kreativitu, nestačilo mi dokolečka točiť to "naše a tradičné" a pomaly som opúšťala známe recepty a skúšala aj tie pre mňa neznáme /od kamarátok, z časopisov, z internetu/...niektoré úžasné a sú súčasťou mojej zbierky receptov, iné končili v koši alebo som ich vyskúšala len raz a dosť
Dospela som k záveru, že varím vlastne rada...ale musia byť splnené základné náležitosti: musím mať chuť variť - občas príde i také , že sa mi veru nič nechce, ani nasýtiť vlastnú rodinku
Niekedy variť je len povinnosť...ale niekedy aj moja výsada, korunovaná otázkou mojich detí, čo si dnes varila? A po mojej odpovedi ich spokojnosť
A čo vy, ako ste na trom s varením?