reklama

Vie mi niekto vysvetliť...

aleg , 08. 11. 2011 - 13:43

reklama

...alebo odpovedať na otázku: "Kam sa niektorí šoféri tak veľmi ponáhľajú?"
Vodičák mám už nejaký ten rok, ale asi pred 1 a pol rokom som začala jazdiť pravidelne. Spravila som si pár rekondičných jázd. A celkom sebakriticky myslím, že už jazdím tak normálne. Už žiadne zdochýnanie na križovatke a 60-ka a smrť v očiach Úsmev A snažím sa podľa predpisov Mrkám

A niekedy zostávam s ústami dokorán, keď na úseku so zákrutou, kde môžete ísť tých 60 a ani Sybila by si netrúfla odhadnúť, či v protismere nepôjde auto, ma obieha nejaký "frajer" Prekvapenie Alebo na úseku mimo obce idem 90, oproti auto a ešte ma niekto stihne obehnúť a spraviť mi myšičku. A to len preto, aby o pár km stál v zápche o 2 autá predo mnou, ktoré tiež frajersky predbeholMlčím atď. atď.

Často mám v aute moje 3 deti alebo idem autom pre ne a stále si lámem hlavu nad tým, kam sa takíto ľudia ponáhľajú? Až tak súrne musia niekde byť, že idú hlava- nehlava? Alebo sa cítia takí nesmrteľní a nedotknuteľní?
Snažím sa na veci pozerať pozitívne a preto vždy poďakujem, keď šťastlivo zaparkujem doma a správy už radšej ani nepozerám, lebo je mi strašne smutno, keď tam vidím všetky tie havárie, ktoré zavinili rôzni netrpezliví a "nesmrteľní" vodiči Plačem

Želám všetkým len samé šťastné kilometre Slnko


reklama


reklama

eniXelka, Ut, 08. 11. 2011 - 13:58

Ahoj aleg,
viem ako sa citis za volantom. Manzel ma pred par rokmi prinutil jazdit pravidelne a dobre urobil, aj ked som nadsena nebola. Teraz som za volantom ovela istejsia. Pokial sadnem do auta sama. Ale ked mam v aute deti a vidim tie ine "deti" za volantom, bez smerovky, rychlost prekrocena o 20km/h. a podobne nezmysly.
Taktiez v tej chvili nechapem kam sa ti vodici ponahlaju. Snazia sa chytit smrt? No v podstate by to bola cisto ich vec, pokial by neohrozovali ostatnych.

Prajem vzdy bezpecnu cestu do ciela.

Evka1223, Ut, 08. 11. 2011 - 14:46

Nevedia to ani tí, čo sa ponáhľajú,...tak neviem ako by sme to mali vedieť my ostatní.
Je to o človeku ako takom. Spravidla kto je ohľaduplný v živote, je ohľaduplný aj na ceste...Úsmev Úsmev Úsmev

SYLVUSH, Ut, 08. 11. 2011 - 16:28

Puf, tak nad týmto problémom dumám každý deň, keď sedím v aute veziem svojho postihnutého syna do školy a seba do práce, tiež sa snažím jazdiť podľa vyhlášky, ale niekedy sa to fakt nedá, lebo rad idúcich áut Ti dýcha priamo na krk a tzv. Ťa tlačí pred sebou a šplhá sa Ti na chrbát, stačí sprudka zabrzdiť a máš dotyčného v kufri. Nechápem to, nemajú títo ľudia deti? Alebo nemôžu vstať o tých desať minút skôr? Pchajú sa pred Teba aj za cenu, že by Ti oškreli lak... Ak o sekundu zaspíš na zelenej, vytrubujú ako o život, lebo ešte včera bolo neskoro. Mne je jedno, ak sa ponáhľajú hrobárovi na lopatu, nech, ale prečo ohrozujú aj tých, čo chcú ešte žiť? Kvietok

sylvimama, Ut, 08. 11. 2011 - 18:36

Ahojte, môj manžel hovorieva, že sa ponáhľajú, ale keď sa stane nešťastie, zrazu majú všetci čas. Všetko sa zastaví, len tá sanitka sa ponáhľa. Potom už majú čas čakať na políciu, vybavovať. Je to des a hrúza.

Tiež mám strach sadať za volant, nielen so svojimi deťmi, ale aj s deťmi, čo si navzájom vozíme so spriatelenou rodinou na krúžky. Radšej vyrazím o polhodinu skôr, alebo budeme meškať, ale ponáhľať sa za volantom nestojí za to. Minule som hovorila s jedným policajtom, povedal, že nemá zmysel snažiť sa niekam prísť načas, keď kvôli tomu ohrozuješ sám seba alebo iných.

Evka1223, Ut, 08. 11. 2011 - 19:00

RADŠEJ O POLHODINU NESKOR DOMA AKO O 5 MINÚT SKOR V MÁRNICI...

sonia, Ut, 08. 11. 2011 - 19:36

Alebo:Radšej stratit minútu v živote ako život v minúte...Mlčím Tiež jazdím takmer každý den do práce /teda ak náhodou nezoberie auto manžel/ a stáva sa mi že ak náhodou niektorého nechtiac pribrzdím,ked vojdem na hlavnú cestu z vedlajšej,trúbi na mna ako o dušu a čo mi ukazuje už radšej ani nepozerám - úbožiak,ktorého tá minúta neskutočne žerie Vyplazený jazyk ...

mnnaaauuu, Ut, 08. 11. 2011 - 22:05

Práve preto teraz ( v tomto období )nejazdím. Jazdila som vyše roka, hned, ako som si urobila vodičák, bez strachu, zo sebavodomím :) a ž kým som sa párkrát nepresvedčila o "šikovnosti" niektorých "šoférov"... kým som šla sama, tak ma to až tak netrápilo, lenže s bábom v bruchu,a neskôr v autsedačke, si už takto netrúfam. Okrem toho, priznávam, nevedela by som sa sústrediť na cestu a detičky naraz :)

aleg, St, 09. 11. 2011 - 08:33

ja som vlastne tiež prestala šoférovať, keď som bola 1. krát tehotná a potom nie a nie nabrať odvahu znovu sadnúť za volant. ale teraz už sú deti väčšie, treba stále niekoho niekde voziť a aj kvôli mojej práci potrebujem auto viac ako predtým.
dokážem sa vžiť do šoféra, ktorý sa predo mnou "prdká" 60, aj keď mohol ísť 90, aj keď niekto zaspí na zelenej a ja kvôli tomu zelenú nestihnem, aj keď niekto dáva prednosť autu, ktoré je ešte ďaaaleko, alebo nepredbieha, keď je voľná cesta a pred ním ide trebárs traktor. občas to ofrflem- priznávam Hambím sa , ale chápem to. no ale na tie prípady hore spomínané, mi moje chápanie nefunguje.

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama