Ahoj aleg,
viem ako sa citis za volantom. Manzel ma pred par rokmi prinutil jazdit pravidelne a dobre urobil, aj ked som nadsena nebola. Teraz som za volantom ovela istejsia. Pokial sadnem do auta sama. Ale ked mam v aute deti a vidim tie ine "deti" za volantom, bez smerovky, rychlost prekrocena o 20km/h. a podobne nezmysly.
Taktiez v tej chvili nechapem kam sa ti vodici ponahlaju. Snazia sa chytit smrt? No v podstate by to bola cisto ich vec, pokial by neohrozovali ostatnych.
Prajem vzdy bezpecnu cestu do ciela.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
...alebo odpovedať na otázku: "Kam sa niektorí šoféri tak veľmi ponáhľajú?"
A snažím sa podľa predpisov
Vodičák mám už nejaký ten rok, ale asi pred 1 a pol rokom som začala jazdiť pravidelne. Spravila som si pár rekondičných jázd. A celkom sebakriticky myslím, že už jazdím tak normálne. Už žiadne zdochýnanie na križovatke a 60-ka a smrť v očiach
A niekedy zostávam s ústami dokorán, keď na úseku so zákrutou, kde môžete ísť tých 60 a ani Sybila by si netrúfla odhadnúť, či v protismere nepôjde auto, ma obieha nejaký "frajer"
Alebo na úseku mimo obce idem 90, oproti auto a ešte ma niekto stihne obehnúť a spraviť mi myšičku. A to len preto, aby o pár km stál v zápche o 2 autá predo mnou, ktoré tiež frajersky predbehol
atď. atď.
Často mám v aute moje 3 deti alebo idem autom pre ne a stále si lámem hlavu nad tým, kam sa takíto ľudia ponáhľajú? Až tak súrne musia niekde byť, že idú hlava- nehlava? Alebo sa cítia takí nesmrteľní a nedotknuteľní?
Snažím sa na veci pozerať pozitívne a preto vždy poďakujem, keď šťastlivo zaparkujem doma a správy už radšej ani nepozerám, lebo je mi strašne smutno, keď tam vidím všetky tie havárie, ktoré zavinili rôzni netrpezliví a "nesmrteľní" vodiči
Želám všetkým len samé šťastné kilometre