Čakáš bábätko a možno si len precitlivelá a vidíš problémy aj tam kde nie sú . Píšeš, že manžel prehnane pomáha svojej mame. Skús mu naznačiť , ale bez hnevu, že potrebuješ aby trávil viac času s tebou a dcérkou. Vieš nie je taktické a dva krát múdre staviať sa proti jeho mamke. Je to jeho mama, má ju rád. Určite nemôže zasahovať do vášho života a manipulovať tvojho muža, ale pokiaľ potrebuje naozaj pomoc ... neviem, niekedy to je ťažké . Nemusíš mať svoju svokru rada, ale musíš ju akceptovať. Je to mama tvojho muža a babka tvojej dcéry. Tvoj muž vás má určite obe rád a neviem čítať medzi riadkami, ale vytušila som , že je asi ako medzi dvoma mlynskými kameňmi a to mu nezávidím. Netráp ho výčitkami ale skúste sa o tom normálne / nie v strese , aby ste sa nepohádali/ porozprávať. Ale skús byť aj ty chápavá. Predpokladám, že keď sa správa tvoj muž starostlivo k svojej mamke, správa sa tak isto i k tebe a vašej dcérke.
Vieš , u nás je to zase naopak. Moja mama potrebuje často pomoc a kdečo a väčšinou všetko zariaďujem ja, vidím , že mužovi to už vadí, že je toho moc, ale nemôžem sa na ňu vykašlať. Tak s snažim to mužovi vysvetliť, že mi to je ľúto a viem, že mu to lezie na nervy ale ho prosím, nech to pochopí. Skús sa na to pozrieť z druhej strany.
Snaž sa v sebe neživiť nevraživosť a averziu voči svojej svokre, skús sa k nej správať normálne, mať rada ju nemusíš, ale ber ju takú aká je a hlavne nedovoľ týmto pocitom aby ti zničili manželstvo, to by bola škoda . Veď čakáte už druhé bábätko, skús sa na všetko dívať trošku inými očami, byť viac empatická a láskavá.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Uz tu bolo viac podobnych prispevkov,ale nestihla som vcas zareagovat.
Sklamanie v rodine,konfliktne situacie.....vsade radia,nic s tym neurobis,zmier sa s tym,ak ti rodina ukaze chrbat,tymto ti vlastne ukazuje spravny smer.....
Uz by som to chcela mat za sebou,nechcem sa viac trapit,naozaj ublizujem len a len sebe,manzel ma pred svojou rodinou neobhaji,nikdy.Jeho laskavostiam nebude nikdy koniec,to som pochopila a nevladzem uz robit ani ustupky.Strasne ma to nici,vsetko prezivam dvojnasobne,lebo som momentalne bez prace a cakame druhe babatko.Pamatam,ako som na to prve bola sama.Lebo mamine policky,lebo sestrine vstupne brany k domu,lebo sestrine mokre drevo,lebo brata treba odviest na letisko,lebo mamka sa synovi vyhraza,vydiera ho,sklada a nedviha mu telefon,lebo ja som najhorsia nevesta na svete,lebo som sa ho zastala.
Keby bol doktor a akurat operoval,on snad tu operaciu ani nedokonci,lebo mamka vola.Styri deti,z toho traja chlapi a predsa nema kto robit.
Nasu dceru nevidi,falos a pretvarka sa dostavi v momente,ked sa svokra zahra na matku Terezu pred nevestami,ktore prisli do rodiny po mne.
Nikto nam nikdy nepomohol a hoci sme dali jasne vsetkym najavo,ze si pomozeme,predsa by som len cakala,ze to pochopia tak,ze aj ked pomoc nechceme,chceme urcite svoj klud,zit si svoj zivot a nezit podla matky-diktatora,ktora mi nevie prist na meno.
Viete.co je najtahsie? Ked svojmu "uz" manzelovi musite polozit otazku-a ty si uz povedal svojej rodine,ze si sa ozenil?
Viem,co mi odpoviete,ale je mi lahsie,ked to dam von.....