Viete

čožeeeeeeeee???? PRečoooooooo??? Yayuš, to nám neroooooob!

... už nechápem. Čo to vzniklo za módu proste zahlásiť "už nebudem prispievať" "končím na túto tému" alebo dokonca celkom odísť z NM? Nechápem. Nie žeby som chcela.
Babyyyyyyyy, halóóóó!!

Nemyslim si, ze to bolo pisane ako definitivne rozhodnutie, ja som sa jej za svoju ostrejsiu reakciu opsravedlnila.

kamila,nemyslím,že teraz,keď sa mne niečo nepáči,alebo niekomu sa nemusia páčiť moje reakcie,to sa tu budeme jedna druhej ospravedlňovať?Nesúhlasím a čo?Veď sto ľudí sto názorov.nepochopila som a nechápem doteraz prečo sa to Yayi tak dotklo,vážne.Veď sa tu veľa krát preberali témy kde boli úplne extrémne názory,nie raz si aj ty zasahovala,búrka prešla a nikto sa neurážal.takže :ešte raz nechápem Yayu,ale je to jej slobodná vôľa a slobodné rozhodnutie.Ja len,to sa všetkým v živote otočí chrbtom,lebo nesúhlasia s ňou,alebo neurobia tak,ako ona chce?Predsa tu je dosť báb,ktorým na nej záleží,vrátane Teba / zháňaš pre ňu peniaze / o čom svedčí aj tento blok,ale ako píšem,je to jej rozhodnutie,Ale Ty si v zásade nemáš prečo robiť výčitky.

ja som napísala maila
Verím, že sa Yayuš čoskoro ukáže a dúfam, že táto móda prehrmí. V každej kontroverznej téme sa v poslednom období objavujú tie vety, väčšinou nie sú dodržané Tak načo?
PS: Yaya, chýbaš nám, počuješ?
PSS: Kami, myslím, že sa nemáš za čo ospravedľňovať, mám pocit, že si sa v tom dala strhúť davovou psychózou. A fakt asi jedna z mála si skutočne "išla" po pravde a nie po pomste. To je môj skromný názor. Iní ľudia napísali veci, nad ktorými by sa mali každopádne zamyslieť, pretože... si srali do huby Nenapíšem kto ani čo, nech sa v tom nájde dotyčný sám

...vyvyka nie je to tak..ťažko sa niečo vysvetľuje ...nie som urážlivá a neodišla som preto, že by som sa urazila..len som mala pocit, že sa nevládzem obhajovať, že niečo neviem vysvetliť, a že ja vlastným postojom ničím, čo sa tu za roky vybudovalo....a ostatným...ja nie že nemám slov....ale proste...neskutočne plačem....ja som to nečakala...od vás...a už vôbec nie to, že budem niekomu chýbať...takže práve plačem...detinské?....možno, ale nehambím sa za to...veľakrát ste mi pomohli a priznám sa, potajme si sem chodím čítať, ako sa máte...a práve dnes som mala potrebu sa prihlásiť, lebo som chcela pomôcť lusy a našla som toto.....ďakujem

chudnem, vraj to na mne vidno.....ale váha ukázala nulovú mínusovú hodnotu...a cca po troch týždňoch som ju prerušila na tieto tri dni, lebo som bola s mojimi postihnutými deťmi vystupovať na benefičnom koncerte v senici a tam sa proste nedalo, normálne ma to mrzí, lebo som sa cítila už skvele....tak ak mi to chudnutie len zabrzdí, tak v pohode, ale ak za porušenie troch dní priberiem, tak to ma naštve....ste veľmi zlaté....mám za sebou tri veľmi emocionálne dni, pretože sa dívať na veľkú kopu postihnutých detí, ako tancujú, spievajú, bubnujú na afrických bubnoch a neskutočne sa tešia z potlesku, ktorí je neskutočne silný...jednoducho som tam nechala potoky sĺz a kus srdiečka a teraz do toho vy...asi niekto tam hore ma predsa len má rád...ďakujem, veľmi...dnes je toho na mňa naozaj veľa....

...a ešte k tomu môjmu rozhodnutiu...je veľa vecí, ktoré zle pochopím....je veľa vecí, ktoré neviem vysvetliť...je veľa vecí, ktoré neviem vrátiť zpäť...a napriek tomu, že si stojím za tím, čo som napísala a viem, že som si len obhajovala svoj uhoľ pohľadu a viem, že som nikoho neurazila a nikdy ani nechcela...riešim pre mňa emocionálne silné situácie, a je ich veľa, lebo som veľmi emocionálna osôbka, proste takéto situácie riešim odchodom "zo situácie"...teda zo zdroja...pretože ich pre seba potrebujem vo svojej hlave vyriešiť, prebrať, vysvetliť si a nechať prejsť poza mňa s tým, že už strácajú na hodnote, sú minulosťou....a minulosť už bola...musela som na čas odísť, aby som venovala svoju veľmi slabú energiu na niečo iné....upjala som sa na nacvičovanie programu s deťmi a keď som napísala, že sem neprídem, v tej chvíli som nevedela, o akom čase píšem...len som musela odísť....a teraz viem, že som sa sem potrebovala vrátiť...preto som mu...

lydusha...raz do roka organizuje DSS Rohov- celoročný ústav pre postihnuté deti pri Senici benefičný koncert, na ktorom sa stretnú postihnuté deti z ústavov z celého Slovenska, tentoraz ich bolo 9 a vystúpia s programom, ktorí poctivo a zanietene nacvičovali niekoľko mesiacov...jedny tancovali kankán...iný parodovali BONY M, ďalší domorodí kmeň, iný už pán postihnutý recitoval modlitbu telesne postihnutého.....a celý koncert bol otvorený skupinovým bubnovaním cca 30 detí a vychošov, ktorý vyvrcholil bubnovaním v sprievode piesne od safri duo...moje predstavenie bolo o ceste čarovného vlaku cez krajiny ako afrika, amerika, rusko....tancovali ich tradičné tance a nakoniec cez playbek(neviem ako sa to píše), docestvali na slovensko a spievali od Desmodu- zober ma domov...je dôležité vedieť, aké dispozície majú deti, s ktorými tvoríš program, ak nekomunikujú, tak vypichneš v čom sú najlepší a s tým pracuješ....moje deti sú pohybovo na tom lepšie ako v zapamätaní si slov a viet...a veľmi dobre vnímajú hudbu...sú to pre nich veľmi silné zážitky a pravidelne pred vystúpením mi končia decká na vecku...dokonca mi na tomto koncerte jedno dievča plakalo....jednoducho emócie...silné, prežívanie citlivé...ale dokážu sa odviazať, uvoľniť, prežiť každý tón, radosť sa na nich dívať...ináč, mal tam prísť aj Alan Mikušek, ale vlani prišiel o deň neskôr ....a tento rok ho bolelo hrdlo...myslím, že veľa ľuďom robí problém sa pozerať na takéto deti...ale neodsudzujem, nie je to ľahké....

...ďakujem, práve pre takýchto ľudí, ako ste vy sa sem oplatí prísť...veľmi veľa ma tie deti naučili, veľa ste ma naučili vy...a znovu sa mi potvrdila vec, o ktorej som písala, keď nechápem, prečo sa mi stávajú tie a oné veci a situácie....tak by som fakt nevedela, že si ma pamätáte..naozaj som si doteraz myslela, že ma tu síce registrujete, teda že sem nejaká yaya píše, ale že by si niekto všímal, aká som, čo sem píšem, čo ma trápi,.... tak veľmi ako vy....naozaj som nevedela, že keď napíšem vetu v zmysle, že sem už neprídem...tak to niekto zaregistruje tak silno...ale dosť už o mne, naozaj...ja nie som zvyknutá na takú pozornosť...a to čo robím, budem sentimentálna, ale každý predsa robí niečo, čo je potrebné, každý z nás je niečím dôležitý...veľa ľudí mi povedalo, že by nemohlo robiť prácu, ktorú robím ja....ale ani ja by som nerobila všetko, určite by som nezvládla robiť nočné v pekárni, a bez chleba by som bola stratená, nemohla by som robiť ako moja kamarátka v elektrotechnickom závode so šroubičkami...bez nej by som nemohla sedieť za týmto počítačom a písať vám...nie som dokonalá, ani výnimočná....ale spolu sme fakt riadna banda