Vodičák

droblinka ja som siice este len 29 rocnaa ale maam byyvaluu kolegynu co si vodicaak spravila v 50-ke..a mysliim ze ho zvlaadla bez probleemov..fakt ide podla mna len o to aby si si trocha doverovala,nikto ucenyy z neba nespadol ani tie mladsie rocniiky,vsetci sa sofeerovat ucia od zaakladov...podla mna sa na to kludne mozes dat..potom sa budes zapraxovaavat pomaly kazdyy den troska a ani nebudes vediet ako,zvyknes si a pojde ti to ako po masle...a nikomu to nejde najprv od ruky..moj instrukto sa po mojej prvej jazde drzal za hlavu ze prebohaa co to jeee??? a dnes uz maam vodicaak 5 rokov a milujem sofeerovanie...kazdou jazdou sa to proste zlepsovalo a dnes ked po rokoch stretaavam instruktora tak mi z daleka kyyve a zdravii a ked naahodou kecneme tak povie ze veru zaciatky boli taztee ale je pysnyy ako som to zvlaadla..juj uz som sa nejak rozpiisala takze dodaam len, ver si moja a drziim palce nech sa ti darii..

Droblinka moja kamoška si robila vodičák ako 45 ročná. Jazdí ako drak, dokonca sa sama vydala na nákupy do Maďarska na čo som si ja po 14 rokov s vodičákom netrúfla.
Na margo toho strachu ja verím na osud, ak sa ti má niečo stať v súvislosti s autom, tak ťa môže zraziť aj keď budeš prechádzať cez cestu.
Prajem veľa odvahy, tak šup na to .

Ahoj ,tak ja mám vodičák od 18-tich ale do 23 rokov som nešoférovala.Mala som malé bábo,manžela na cestách chodil s kamionom a auto na dvore.Všade som chodila peši ,lebo som sa bála šoférovať.Až moja kamoška ma nahovorila,aby som začala.Najprv som jazdila len mimo mesta/ona sedela vedla mna/ a potom som nabrala odvahu aj do mestskej džungle/a to prosím sama s malým bábom,museli sme k lekárke/ .A teraz som veľmi rada,že ma nahovorila,lebo život a hlavne presúvanie sa do a z práce by som časovo určite nezvládala.Ráno malá do školky,potom ja do práce a poobede to isté opačne.Auto mi veľmi uľahčuje život a a to že mám vodičák mi pomohlo aj k novej super práci,kde to bola jedna z podmienok prijatia.Teraz mám 33 a tiež mi niekedy rozum stojí nad tým ako niektorí jazdia,a najväčší strach s toho že budem mať nehodu,ale snažím sa chodiť tak aby som neohrozila iných ani seba a hlavne svoje deti,kedže ich vozím denno-denne.Ak nazbieraš odvahu radím skúsiť to/urobiť si vodičák/.

Ja mám 37 a vodičák asi 4 roky.Nemohla som sa k tomu nijak dokopať,ale teraz si neviem predstaviť,že by som ho nemala.Aj ja mám niekedy strach,že zareagujem na stresovú situáciu zle,ale radšej také stresové situácie nevyvolávam,napríklad ak niesom presvedčená že môžem nejákeho slimáka predbehnúť,radšej sa vlečiem za ním až kým nieje čistý vzduch.Nech si kto chce o mne myslí čo chce.Je my to jedno,nikoho neohrozujem a ponáhľať sa neoplatí.Keď som bola na skúškach,tak som sa čudovala,že nám dali vodičáky,myslela som že nič nevieme,tých 33 hodín či koľko sme to odjazdili sa mi zdalo príliš málo.Zo začiatku som si sama netrúfla ísť po meste,radšej som zaparkovala niekde na kraji mesta a potom som išla peši.Manžel mi robil spolujazdca,tak som bola istejšia a teraz sa z toho smejeme.Naozaj je to veľmi dobrá vec tak neváhaj.Ja banujem že som si ho mohla spraviť skôr,teraz by som bola už starý a skúsený šofér.Držím palce.

Mám 37 a vodičák pár mesiacov. Mala som z toho hroooooooozny strach, ale zvládla som jazdy aj skúšky v pohode. My "staršie" sme už akési rozvážnejšie a vidíme všetky hrôzy vopred, ale treba si dôverovať. Keď som urobila vodičák cítila som sa fantasticky - prekonala som samú seba a za ten úžasný pocit to stojí. Hoci vždy keď sadám za volant, tak mám vždy kŕče v bruchu a trasú sa mi kolená

http:http://www.nanicmama.sk/dennik-nanicmamy/stavte-sa-ze-toto-nedokaz…

/www.nanicmama.sk/my-skoro-dokonale/este-k-vodicskemu-ne-umeniu

Moja, mrkni tieto staršie príspevky na podobnú tému.

Len dodám, že keď som to JA zvládla, tak už to dokáže každý.

ja som si vodicak robila v 30tke a so mnou tam boli aj starsie damy a dokonca aj jeden 49r pan.Soferovat som aj hned zacala a dodnes to nelutujem.Netvrdim ze niekedy nemam strach ale za volant si sadnem vzdy ked to potrebujem.

Treba sa na to proste dať a nerozmýšľať. Mňa k vodičaku dokopala kámoška, išla si pre prihlášku pre seba a doniesla aj mne. ona mala 18 a ja 28. Manžel mi ju vypísal, aj odniesol, lebo ja som mala z toho hrôzu a keď som už sedela na hodine stále som si hovorila že čo tu ja robím. Teraz mám vodičák asi 5 rokov a stále mám trochu strach, ale jednoducho vodičák potrebujem k životu. Držím palce.

Ja som bola na soferovanie absolutny antitalent.pred pol rokom mi manzel kupil auto, prvy den som naburala a odvtedy soferujem jedna radost samozrejme treba davat pozor, my zeny fakt rozmyslame pri soferovani inak, niekedy je to hruza, ale da sa, moj muz mi vzdy hovoril, ked nevies co mas robit -daj nohu dole z plynu a pribrzdi si.aj som sa uz stratila, pribrzdila som si, dala som sa nabok z cesty, zavolala muzovi co mam robit a on ma navigoval dalej.Myslim ze za toho pol roka sa zo mna stal ako tak dobry sofer.Co je podstatne, ja uz nemam strach.Ale mala som,aj noha sa mi klepala na plyne. Drzim ti palce, zvaldnes to, chce to cas, nikto z neba uceny nespadol.

Ak ti môžem poradiť, hlavne sa neboj!!! Som skúšobná komisárka a z vlastnej skúsenosti ti môžem povedať, že ženy v tvojom (našom) veku sa strááášne boja, sú opatrné čo je niekedy aj na škodu veci pretože z toho potom robia veľa kixov. Treba si povedať, že o nič nejde a vyskúšať to, to rozhodne!!! Nemysli na katastrofy a ber to tak, že ak to nevyjde, nič sa nedeje, naberiem viac skúseností a skúsim to znovu. Držím palce!

byt soferkou nie je na zahodenie a vsetko je len o zrucnosti a hlavne o praxi... takze treba vyskusat, inak nemas sancu zistit, aka dobra soferka z teba moze byt myslim, ze strach mat nemusis a je jedno kolko rokov mas, ked si chces spravit vodicak

Potešili ste ma žienky.. Veľmi.. Mám 32r a o vodičáku básnim dosť dlho, vlani ho spravila švagriná s ubezpečením, že to zvládnem.. Bojím sa ako čert, nikdy som nejazdila.. Ale teraz ste mi dodali odvahy... Normálne by som bola schopná vyplniť nejaký formulár a poslať... Len ráno sa zobudím a moje hrdinstvo je v pideli... Snívam o vodičáku, viem, že keď niečo pre to nespravím, že to nebude... Ale ten straaaaaaaaach

Kleopatra, tak ráno si zas otvor tento blog

dolezite je, ze velmi chces, pekne krasne strach zazen, a pojde to same od ruky

Droblinka,ja som sa ucila soferovat ako 45 rocna a to este v zahranici a zvladla som to ,neboj sa, zvladnes aj ty.Moj manzel hovori,ze chodim ako pirat ,ale mam odjazdenych cez 200 000 km a nehodu som nemala,iba raz 1 druk mi narazil do mojho zaparkovaneho auta .Len nesmies sa bat a povedz si,ze musis to dokazat.To stoji za to,ze nemusis nikoho prosit,ze zober ma niekde,sadnes a ides.

tak droblinka nie si sama,ja mám 37 a pred pár dňami mi rodičia dali k narodkám feldu,môj má šoferák ale moc somnou po nákupoch a pod. nechce chodiť,takže som si povedala,že peniaze čo sme mali odložené na nové auto využijem na vodičák,rozhodila siete a už pár dní zistujem ceny a referencie na autoškoly u nás ,mám strach tiež z bezohľadných šoférov a že bude hanba ked to nespravím ale drahý mi povedal,ked to urobil náš Juro /podotýkam pred pár mesiacmi ani nevedel kde má auto motor/,tak to urobíš aj ty,takže "podme do toho"

tak odvahu som našla a kurz začínam o 2 týždne ,držte mi palce

Držím vám babenky všetky palčeky.

Jejha, tu sa roztrhlo vrece s vodičákovými témami . Pred chvíľou som dopísala príspevok k nákupnej taške. Babenky, ja síce nie som presvedčená, že to určite zvládnem , ale zajtra ma čaká tretia teória i jazda, dvakrát som s pomocou inštruktora zvládla preplnené predvíkendové mesto a to by som vám ešte v marci povedala, že ja si urobím vodičák tak akurát na sv.Dindy, čo nebude nikdy .Prihlásila ma mama kolegyne, inštruktor prišiel za mnou až do triedy.Je pravda, že som si výuku predstavovala inak , tak akosi postupne, nie z hodinky na trenažéri rovno na svetelnú križovatku. Inštruktor má na šťastie brzdu aj spojku, keď treba pridrží volant a ovláda sa, takže keď niečo prešvihneme, použije diplomatické "preboha" . Teraz to tu píšem, ako by to bola malina, ale dušičku mám riadne scvrknutú a po jazde sa konečne zhlboka nadýchnem. Držte sa, dali sme sa na boj, treba bojovať. Vaša staršia dáma, takmer druhý raz 20 ročná Andrea

Adeptky vodičských kurzov, držte sa
A tie nerozhodné - pridajte sa!

Inak - ja takmer 3-mesačný vodič až teraz v reálnom samostatnom rozjazďovaní sa začínam chápať niektoré veci, ktoré sme brali na teórii.

Na hodinách mi to vôbec nič nehovorilo,pri testoch som sa to nadrilovala a pri jazde ma vždy zachraňoval a výdatne inštruoval inštruktor

(nech mu raz dá Pán Boh slávu nebeskú za jeho neskonalú trpezlivosť a pohoďáckosť)

Sadlonka, neboj ty nič, dobre bude, uvidíš. Držím

Ďakujem kefara ,po dnešnej jazde som už o kúsok kľudnejšia a začínam dúfať, že to zvládnem" bez straty desiatky."

ja mám vodičák od 19-ky ale začala som jazdiť až min. rok 33-roch rokoch, no spočiatku to bolo hrozné-nervozita už 1/2 hodiny pred jazdou, mala som pár kondičných jázd v autoškole, v zime som mala pauzu, a teraz zase pokračujem, sama ešte nejazdím, ale čím viac jazdím, tým je tá nervozita menšia, sem-tam spravím nejaký kiks - ale nič vážne, napr. prejdem cez jamy, kanál - to môjho muža strašne vytáča a pod. , zo začiatku mi aj zhasol motor ale zlepšovalo sa to, som asíce aj teraz trochu nervozna ale každou jazdou sa to zlepšuje, takže držím palce a smelo do toho

mohli by ste mi poradiť,či si mám predtým než nastúpim na kurz /27.5/ sadnúť za volant s manželom alebo to nechať na inštruktora?

ja som si to aj myslela,len môj by chcel veľmi zoznámiť s autíčkom

tak nikto tu nepísal od mája ale ja sa pochválim,od štvrtka som držiteľka vodičáku,zvládla som to na samé 1 ako sa hovorí a zdvihlo mi to sebavedomie že aj v mojom veku niečo dokážem,takže veľa km bez nehody