neboj sobik, urcite to nabuduce bude lepsie, chce to len trening a jazdit a jazdit a jazdit...sak ja som ake krce mala v nohach zo zaciatku?...hlavne,ked ti daju vodicak, neprestan jazdit...ked dlhsie nesoferujes, vypadnes z toho a si zase na zaciatku...zelam vela stastnych km
Ďakujem Bobana, nápodobne. Ja by som rada jazdila, ak mi to MM dovolí, len on sa bojí, že pri mne odide spojka aj s prevodovkou. 
Určite nechcem dopadnúť ako moja sestra, ktorá má vodičák 2 roky a už rok nejazdila. Myslím, teda aspoň dúfam, že nie som jediná, ktorej sa to zdá byť ťažký oriešok.
tvojmu M by som vysvetlila ze ak ti nedovoli soferovat,su to v podstate vyhodene peniaze (za ten vodicak) a neboj casom sa aj k radiacej pake naucis spravat nezne,zatial potrap tu v autoskole sak to je zaplatene
Ja som to nemyslela tak, že nedovolí, ale skor, či sa k tomu aj dostanem, lebo on auto používa denne. Zle som to napísala.On dobre vie, že auto je z vačšej časti moje, i keď je písané na neho. Ale zasa na druhej strane, keď som ho prosila, aby ma niekam zobral skúšať to, povedal, že ešte počkame, kým nebudem mať za sebou druhý trenažér. A ja už mám za sebou aj prvú jazdu a stále sme nikde neboli. Asi sa bojí, že ho tam niekde nechám a odídem bez neho.
tichy bonz - auto z pozicovne ;) tam s takymi vecami rataju a M sa nemusi bat o svoju prevodovku ...
sobik drzim palce! ja som bola majster sveta nebojacny ... ani som sa tak nebala prvej jazdy ... ako som po nej vyklepana z auta vysla. v pruhu som sa nevedela udrzat, ked som sla 30 mala som pocit ze dakoho v tej rychlosti prejdem (a to som na biku 30 jazdila v pohode 
).
kazdopadne je fajn, ze respekt a oci navrchu hlavy mam stale a aj tym, ze som si ho robila neskor a velmi som po nom tuzila, nie je to pre mna rutina ale radost. je to skvela vec, neskutocne si auto a moznost "hocikedy hocikam" uzivam. za 3 roky, co mam vodicak a 2 roky, co mam auto, som najazdila viac ako 20 tis.km.
nech sa ti dari 
a nech je na uzitok. 
Tak s tými pruhmi mám problém aj ja, resp. s tým, že podla inštruktora jazdím ďaleko od stredovej čiary. Lenže ja mám pocit, že zachádzam až do protijazdného pruhu. Asi to bude tým, že som doteraz sedavala vždy len na mieste spolujazdca a preto sa tak tlačím doprava.
Ahoj, tak ja som pred rokom o vodičáku ani neuvažovala a dnes už pár mesiacov jazdím a som na seba hrdá ..síce som skúšky urobila až na druhý krát ale jazdím ..už aj sama , nosím teraz deti do školy , škôlky a celkom my to ide...
s manželom chod autom až keď budeš mať vodičský a popros ho nech je trpezlivý ja som sa prvé jazdy bála aj plyn tlačiť a stála som na spojke skoro stále až kým môj manžel pochopil že ma v autoškole trochu "ináč" učili ako to potrebuje prax , takže chce to len cvičiť a trénovať ...ja som z jázd chodila spotená ako z posilovne nehovoriac o kužeľkách , ja som na prvýkrát ani nepochopila čo odo mna tam chcú až som si to doma nakreslila potom to už išlo , síce som si priplatila hodinu na kuželkách (po neuspešnej skúške) ale oplatilo sa , proste treba to trénovať dlhšie..kým prídeš na všetky "finty"
Katus
Sobík, držím palce a baby dobre radia - neprestaň jazdiť.
Ja mám vodičák 17. rokov a za ten čas som šoférovala 1 krát. Áno, čítaš dobre, 1 krát.
Ale ja som fakt antitalent, v aute sa mi hrozne točí hlava a túto skutočnosť som si žiaľ uvedomila, až keď bol kurz v plnom prúde. Tak kvôli svojej i iných bezpečnosti radšej nejazdím 
.
Tak to mi je ľúto. Moj otec má vodičák 32 rokov a za ten čas nejazdil ani raz. Kvoli tomu, že sme nemali auto. Teraz by si ho rád kúpil. Na jeho mieste by som si určite zaplatila zopár jázd.
A ja som tiež úplny antitalent - tú teóriu okolo technickej stránky vozidla sa budem musieť jedine nabifliť.
Neboj sa a hlavne si nehovor dopredu, že si antitalent . Ja si nedokážem predstaviť nemať vodičák, vieš máš pocit slobody , nie si závislá na tom či ťa niekto odvezie , sadneš do auta a ideš. A po čase ti príde šoférovanie ako antistres. Keď jazdím- hlavne dlhšie cesty , sa mi nádherne vyvetrá hlava, nemyslím na nič, len si užívam jazdu.
Spomínam si na svoju prvú jazdu v autoškole. Šli sme po hlavnej a ja som nejako intuitívne cítila, že auto, ktoré ide z vedľajšej cesty nespomaľuje a nechystá sa mi dať prednosť. Šla som spomaliť a na to na mňa inštruktor zrúkol, že som na hlavnej . No a ani to nedopovedal, dupol na brzdy a len tak tak zabránil zrážke. Blbec. Vtedy ešte neboli povinné pásy, tak sme boli takmer nalepení na prednom skle. Ale nič sa nestalo. Akurát som bola vyklepaná, vystúpila som z auta, že ďalej nejdem. Bol protivný a ja som si povedala, že s ním už viac jazdiť nechcem a zažiadala som o zmenu inštruktora. Takže môj zážitok z prvej jazdy. Ale potom som mala super inštruktora a jazdenie som si zamilovala.
Hlavne nechod trenovat kym nemas vodicak. Ked si ho urobis, tak potom mas na to casu habadej. Mne pomohli nocne vylety s mojim otcom, aj do velkych miest, kde sme prechadzali relativne prazdne krizovatky a relativne bezpecne. Policajti vyas mozu skontrolovat aj na polnej ceste aj na parkovisku a mas po vodicaku aj ty aj tvoj manzel. Okrem toho, intruktori tiez velmi nemusia inciativnych studentov, kazdy uci podla seba, budes zbytocne dopletena.
By si sa čudovala. Na prvom trenažéri sa ma inštruktor opýtal, či som už sedela za volantom. Keď som mu povedala, že raz som to skúšala, opýtal sa, prečo iba raz. Vysvetlil mi, že tych 15 jázd u nich je strašne málo. A že mám určite trénovať s MM. Máme jedno miesto, kde policajti určite nepojdu.
vidim to ako lydusha. mne zhodou okolnosti teoriu prednasal sused, dopravny kriminalista a vyslovene nas ziadal nejazdit so skusenymi sofermi do skusok. ze sa vyvarujeme roznych zlozvykov.
je to rozne, mne neodporucali, tebe ano. a teraz si vyber 
MM ma už roky presvieča,aby som si zrobila vodičák.Určite by mi nechal šoférovať.No to by sa museli vrátiť 50.roky.Kde tu jedno auto,žiadne kruháče,kamiony.Sadnúť do auta v našom meste a šoférovať,to u mna nehrozí.Samá jednosmerka,zákaz vjazdu.
A navyše denne pribúdajúce nekonečné kolóny,vodiči predbiehajúci dvojité plné čiary.
Naozaj sa na tento chaos na šoferovanie necítim.MM šoféruje už cez 20 rokov,tak nech si len užíva.
ja by som rada soferovala v takom 1910 az 1935. aut ako safranu, cesty volne. co sa znaciek tyka, skor platilo, ze sa clovek riadil rovnakymi pravidlami akoby bol koc s konom (jednoducho vosiel do tej ulice, kam sa voslo aj auto). max rychlost 60-80 kmh.
ten dnesny zhon a riadeny chaos na cestach ma ubija.
neboj sa sobik, taky student autoskoly ako som bola ja sa este zrejme nenasiel, na prvu jazdu ma instruktor zobral na sidlisko, jazdila som si tam cca 30-tkou popri barakoch, nikde ziadne auto a zrau sa oproti nam vyrutila oranzova V3S (starsie si pamataju) obrovske nakladne auto, ja ze nezmestíme sa, instruktor ze zmestime, a ja ze "co mam robit?" on, ze "ist" no isla som, ale ako som prechadzala okolo toho nakladaku, zavrela som oci pustila volant a zacala ziapat o pomoc... Instruktor zabrzdil, vybehol z auta, urobil si dve "upokojujuce kolieska" okolo auta a znovu si sadol a pokojnym hlasom povedal: Slecna, ked ide oproti auto, nepustame volant a nezatvarame oci, jednoducho prejdeme okolo, akoby tam ani ziadne auto nebolo. Ja som mu s usmevom tlapla po stehne, ze "dobre mojko, ideme" Potom sme si uz potykali a brazdili ulice velkej Bratislavy bez problemov. Dnes jazdim denne a ani mi nepride, ze by som mohla nejazdit. Zaciatky boli tazke, po urobeni vodicaku som cca 8 rokov nejazdila, zatial sa cesty tak zaplnili autami, ze az. Najlepsie mi bolo, ked som si kupila svoje auto, kde vozim iba synaa do skoly a svoj cteny zadok do prace, tiez porobim sem-tam kixi, ale kto ich neurobi, moj muz odmieta so mnou jazdit, viezla som ho iba raz, aj to nevnimal, lebo drzal v ruke kameru a bolo to iba nejakych 5 km, takze asi tak. nis sa neboj zvyknes si, len treba jazdit, nikto studovany z neba nespadol, daj si nalepku "Z", ale aj tak nikto na to nijako nereaguje. Na moju dceru vytrubovala jedna panicka este len sedela v autoskolackom aute, ale instruktor ju potom tak "vytrestal", ze az. Drzim paste.
To mi pripomína,ako robila vodičák moja sesternica.Pozvala ma na jazdu s inštruktorom.Ako si tak jazdila,zbadala na ceste krdel kačíc.No a sesternica velká milovníčka zvierat len zvolala že pane Bože a zakryla si oči.No inštruktor musel byť vééélmi pohotový,ked ona cestu už nepozerala a rukami si zakrývala tvár. Zrobili sme si krátku prestávku a sedeli na zábradlí,kedy inštruktor trochu predýcha.
Sesternica je teraz super vodička,ktorú už nič na ceste nevyvedie z miery.
Sobík, držím palce , môj vodičák bude mať o pár týždňov druhé narodeniny a to mám za sebou už druhý raz 20tku , nyvyše si myslím, že som bola antimotorista ako vyšitý . Prihlásila som sa vlastne nátlakom , mama mojej kolegyne za mnou poslala inštruktora s prihláškou priamo do triedy, keď bol v našej obci s papiermi u inej osoby, v šoku som to odkývla
, ani doma mi nechceli uveriť . Inštruktora som mala riadneho psychopata, vrieskal po nás na každej jazde-moje nervy, kde sú nohy, jemnýýýýýý plyn, prebohááááá poďme s tým plynom
, veru sme boli s nervami v koncoch. Stále som ako šoférka opatrná , ale už som sa konečne odhodlala aj na samostatné jazdy,a som na seba veru hrdá, lebo som v niečo také už ani nedúfala.
Sadlonka, tak presne toto som počúvala dnes aj ja. Ale s tým rozdielom, že ja mám v pohode inštruktora, ktorý mi skončení jazdy povedal, že musí na nás žiakov občas aj zvýšiť hlas, inak sa to nenaučime.
sobik,
aj moje zaciatky boli krusne . V autoskole som bola dooost nesikovna, mala som pocit, ze okrem mna sa na cestu uz ziadne ine auto nezmesti . Naucila som sa tam sice teoriu, ale prax som si musela nadobudnut intenzivnym jazdenim. Moj manzel bol v tomto skvely, povzbudzoval ma, auto mi pozical kedykolvek. Potom mi kupil auto len pre mna a odvtedy jazdim prakticky dennodenne, uz asi 12 rokov. Ako pise vyssie Lenka, jazdenie je pre mna antistres, relax, pohoda. Samozrejme, stale mam potrebny respekt, aby mi za volantom nesibalo.
Eva
Ahoj
ja osobne som zacinala soferovat na 2x. prvy krat ked som mala 17 (vodicak som dostala, ale az v 18), vtedy nebolo v mode davat prednost chodcom na chodniku. Auto za mnou neubrzdilo. Toto moja prva skusenost. Ked sme sa ucili cuvat - viac mi to neislo ako islo a instruktor chcel ist domov... povedal, ze mi policajt neda cuvat. Dal. kym som vytocila volat (bez posilovania riadenia) zo sirokeeeeeho miesta na parkovanie ostalo tak akurat na vystupenie z obocho stran. Nikto nedychal v aute. (uvedomila som si, az ked sa mi podarilo zaparkovat BEZ CHYBY).
druhy krat som zacinala jazdit pred 3 rokmi v Irsku a po lavej strane ... parkovat neviem dodnes (auto si robi co chce), zvysok je len a len PRAX. dostala som stare auto, za 500e. Nemam strach, ze ho suchnem (niekolko stlpikov som nevidela v spataku ;) a par skrabancov mi neprekaza.
ako som povedala, iba a len prax a snad neskoncis ako ja - naposledy na Malorke v protismere ... chudak chlap co na mna zufalo blikal.
Ak mozem dat jednu malicku radu - nechod s NM soferovat. mna moja polovicka zo zaciatku znervoznovala neskutocne (na dialnici 120 na tachometri som plakala a vrieskala na neho ze ho nenavidim. dlho bol potom ticho. to iste mi potvrdili kolegovci, nie su dobri ucitelia svojim polovickam, podvedomy strach o nu, predpokladam). jeden kamarat, co som ho vozila do prace, ma za 3 tyzdne naucil vela trikov a tipov a dal mi sebavedomie.
V mojom prípade sa MM bojí skor o auto. Už ma vyplašil len tým, že mi vymenoval ktorá súčiastka koľko stojí.
auto z pozicovne na vikend ;) alebo kupit stare auto na cvicenie a obaja budete spokojni.
neboj o par mesiacov sa budes smiat na zaciatkoch.
ps. nepovedz to mojej polke - ja dodnes zmurim oci na irskych cestach ked mi ide oproti velke auto. a ked ho mam predbehnut ... vsetci svati pomahajte. no kazdym dnom sa lepsim a lepsiem. to ze mam stare auto dost pomaha mojmu sebavedomiu.
Milé žienky, som rada, že nie som jediná, ktorej to na začiatku nešlo. Vaše komentáre mi dodali odvahu a zisťujem, že nie som asi az také drevo. Hovorím si, že veď v autoškole sú na to povolaní ľudia, čo by ma to mali naučiť.Predsa len, bola to iba prvá jazda. A nikto nie je dokonalý. Ďakujem za podporu a prajem ešte veľa šťastných kilometrov. 
Tak som sa na to dala.I keď ešte ale pred nejakými 3 mesiacmi som o tom ani neuvažovala a nikto by ma vtedy k tomu nedonútil. Prihlásila som sa do autoškoly. Občas si hovorím sama sebe, že som určite rozum potratila. Už mám za sebou zopár teorií, trenažér a dnes som absolvovala prvú jazdu. Po jej dokončení som bola taká rozklepaná...Inštruktor ma počas šoférovania upozorňoval, aby som dýchala. Ja ani neviem, že som nedýchala.
Najlepšie bolo, keď som mu povedala, že sa veľmi bojím kruháčov a musela som prejsť cez ne hneď 3X. Myslela som si, že prvú jazdu budeme len tak na parkovisku a nie, že sa pojdeme hneď povozit po Trenčíne.
Na konci mi síce inštruktor povedal, že niečo zo mňa bude, ale ja si myslím, že som úplne drevo. Ako ste boli na tom s pocitmi vy, po prvej jazde? Aj by som to zabalila, ale už keď som za to vycálovala toľko peňazí, núti ma to pokračovať.Len musím MM prehovoriť, aby ma už konečne zobral šoférovať.Dala som sa na boj, tak to musím dobojovať a nabudúce to už bude lepšie. A dúfam, že to dovediem do úpešneho konca. Drzte mi paste.