Na sak si mohla vydrzat,te podkolénky by sa mi zesli.aj ked o cislo mense ,sak by som sa do nich narvala
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Na sak si mohla vydrzat,te podkolénky by sa mi zesli.aj ked o cislo mense ,sak by som sa do nich narvala
no tak ja sa tam narubem este zajtra rano a uz fakt budem riadne utekat, a aj palicu si ze sebu veznem, a budem sa rádne bit.
A vraj kríza ...sme takí aj ked to aktuálne nepotrebujeme ale ved AKCIA - no nekúp to
...
to musel byt pohlad.
vsak to ti je ako v tych obchodoch, kde maju vypredaje za cenu, ze prides naha a mozes si odniest, co si oblecies za nizku cenu.
a to kde su take vypredaje? teda neviem, ci by som sa odvazila ist tam naha, ale mozno by som niekoho ukecala...
verim tomu ,ja som raz MM tak poslala do LI .LA na kvety v kohlikoch,mali taku super cenu -aj sa vybral chudacisko skoro rano,tiez bol medzi prvymi-prisiel a povedal,ze nikdy viac-nepriniesol nic,lebo vraj ho take stare baby prevalcovali a bili sa o tie kvety a on v nemom uzase len pozeral a radsej odisiel-uz ma tam nikdy neposielaj,bola jeho veta,asi na obranu aby som nemrmlala...
no po dnešku si to viem živo predstaviť a takisto už radšej nikdy viac, teda my s kolegyňou sme skonštatovali, že by sme sa od hanby prepadli...
mne muz vravel,ze pred par rokmi v rakusku(je rakusan)bola v jednom obchode akcia,ze kto pride nahy ma zadarmo oblecenie od "pisi gati"az po bundu.A bolo tam tiez pekne vela ludi a to nepoznaju komunizmus a nase rady na mandarinky.On tie rady uz spoznal v Blave v Tescu pri kasach.Ja som chcela nechat nakupny vozik tak a odist a on,ze vsak to pojde rychlo.Stali sme tam asi 30min a keby nemal usi tak sa smeje do kola.Nechcel mi verit,ze u nas je este take nieco mozne.Uz tam nechodime.
Takto sa nakupuje v manželovej obci chlieb a mlieko denne,ešte aj dnes.Ak sa nepojdeš biť do radu o 9hod.rano,už chleba nekupiš.Musíš sadnuť na autobus a ísť do vedlajšej obce.Tam kupiš pohodlne,dokonca aj pred večerom.Ale maš drahší chlieb o cestovne lístky.
...mnohi z tych ludi co sa tam pomali "biju"o nejaky tovar v akcii ..ho ani nepotrebuju a doma maju plne skrine ...ako napr.moja segra... ...uz mi to pripada jak choroba...jak sport ...uz aj pred muzom musi skryvat po skrinach co pokupila
..lebo uz je doma zle....peniaze miznu..ale kam ??
..muzik nechape
...pokial ma hlad nenuti, nic mi za davy ludi v obchode nestoji....a z bitiek v obchode mi ostava dost nanic.....ivet
Akokolvek sa casy menia, ludstvo ako take ostava take ako bolo, chovanie cloveciny je odrazom spolocnosti, nejak ma to nedivi, len sa divim ludom co pristupia na trend ,,toho rychleho zitia,, kam sa zenieme, kde je rada nestojim, len ked musim a ked sa vyberiem do nakupneho centra akurat ked je rada v pokladni tak stojim a nebudem sa rozculovat ze je kriza apodobne, nechapem to uplne, ale sme taki a taki aj ostaneme, na vychode tak ako na zapade.
...výborne napísaná, smutná pravda o nás ľuďoch....
Tento týždeň sa, aspoň nám tu v bb, vyskytli v schránke letáčiky z istého športového obchodu o zľavách a výpredaji až do xx %, ako vždy, samozrejme, v prvom rade chyták, aby pritiahli ľudí. To bolo v stredu. Pracujem v nákupnom centre. Vo štvrtok tam naša mladá kolegynka išla ešte pred otvorením, (výhoda zamestnania, dostanete sa do OC skôr ako ostatní) a naozaj si kúpila skvelé lyžiarske podkolienky, fajné, teplé, kvalitné, za 0.69 Evry. Tak sme si s kolegyňou povedali, že my pôjdeme dnes, nakoľko naša mladá zahlásila, že ich schmatla len o chlp, ľudia sa tam vraj narojili ako včely. Tomu sme neprikladali až taký význam, ale dnes sme pochopili. Stáli sme tiež pred deviatou pred spustenou mrežou, a spolu s nami kopec ďalších zamestnancov OC, ktorí možno ani nemali byť v práci, ale rafinovane využili svoj zamestnanecký preukaz a rovno v bundách - my s kolegyňou v šľapkách a bez búnd - sa postavili do radu pred onou predajňou. Predavači v predajni kmitali, akoby sa nikdy nemali zastaviť, a znášali krabice, vykladali, vešali tovar - pritom hádzali okom na zástup pred mrežou a asi by najradšej niekam zavesili aj nás... No, keď sa šum pred stále spustenou mrežou stupňoval, jeden mladý s úsmevom na tvári a s miernym strachom v očiach prišiel mrežu vytiahnuť. A svetlý okamih poznania sa dostavil - aj ľudia stojaci za nami ani nepočkali, kým bude mreža hore, valiac sa cezo mňa s kolegyňou ako povestná tsunami sa vhrnuli do predajne, vedení inštinktom lovca hravo našli bedňu s onými podkolienkami a normálne sa tam o tie podkolienky bili - ani nepozerali, aké číslo, jednoducho bezhlavo brali do náručia a trhali sa medzi sebou tak, že ani vydráždené dedinské psy by im nemuseli ruvačku závidieť. No, my s kolegyňou sme sa rovno zvrtli na opätkoch (ktoré sme nemali, lebo sme mali šľapky) a odišli sme. Ale poviem Vám, normálne mi tá masa ľudí pripomenula rady pred zelovocom za komáča na mandarínky, banány, alebo v potravinách na mandle, lieskovce, šošovicu - akurát tam sa ľudia ešte nebili. Takže tá revolúcia nám predsa len niečo priniesla - dravejšiu chuť nakupovať.