reklama

Vyhorenie na materskej?

LucikL , 28. 04. 2014 - 21:26

reklama

Tak som na druhej materskej/rodicovskom, mm vela pracuje, pretoze sme stavali dom, kde uz konecne tri mesiace byvame, kazdopadne bolo treba a stale je kopa peniazkovSmútok
Cele stahovanie som riesila ja na osobnom aute s krpcom, zaroven som obstaravala predaj stareho bytu, obhliadky, zmluvy, prepisy, kataster, zmeny trvaleho pobytu, do toho este dorabka domu za pochodu a dva mesiace zivot s majstrami s hlukom a sustavnou spinou.
Zaver je taky, ze hoci sa pomaly dostavame do normalu a to najhorsie mame za sebou, vobec sa z nicoho netesimSmútok
Zanedbavam sa, nezalezi mi na obleceni (teplakovopapucova metoda), nechce sa mi o seba starat, citim sa sustavne unavena a akosi mi chyba energia na vsetko, dokonca na veci, pri ktorych som predtym relaxovala napr. sadenie kvietkov....
Uvazovala som uz o nejakej detoxikacii, chodim sice 2 x tyzdenne cvicit, ale nie je to ono, nerobim to pre radost, ale preto ze som si par dvadsat kil "nadbehla".
Co mam robit, aby som sa viac tesila zo zivota, z takych beznych veci, nech mam zase chut zit?
Niekedy si pripadam, ze som velmi spohodlnela, alebo je to vekom? Mam onedlho 38 a 6 rocneho a coskoro 1,5 rocneho krpca. Ci len starnem???
Zazili ste nieco podobne?


reklama


reklama

ne - mozna (bez overenia), Po, 28. 04. 2014 - 21:35

Ja to zažívam posledných 10 rokov. Bojujem a bojujem a niekedy aj nebojujem.
Mne chýba uznanie.
No v poslednom čase sa cítim lepšie, až sa tomu čudujem.
Moja rada:
1. Nikto Ti nepomôže. Musíš si pomôcť sama!!!
2. Je to zvyk - obleč sa, namaľuj sa a vypni hruď!!! Keď sa prinútiš 10 dní maľovať, česať a obliekať - 11 - násty Ti to bude chýbať, alebo to urobíš automaticky.
3. Chváľ sa sama!!! Za hocičo - za navarené, za upratané, za to, že máš pekné oči.
4. Keď sa Ti nechce umývať podlahu - nerob to !!! Samozrejme prípady, kedy to je životu nebezpečné sa umyť musí.
5. Spomeň si a úporne rozmýšľaj čo Ťa prv tešilo a začni to robiť.
Joj, aká som múdra.
Cvičenie je super, chválim, ja som sa ešte nedonútila, možno by si mala zmeniť. Držím palce. Kvietok

Kamila, Po, 28. 04. 2014 - 21:40

Objímam Objímam Objímam Plne chápem každý jeden pocit aj po dostavbe domu a presťahovaní sa aj druhej materskej. Pocit zúfalstva z materskej, na trikrát za sebou poznám dôverne. Pomohla mi návšteva psychologičky. Radosť z presťahovania sa do nového domy, sa dostaví postupne, aj keď práce bude stále dosť. Na začiatku je to skôr o únave, zvlásť pri malých deťoch a ak si na mnohé sama. neviem aké máš možnosti zájsť za dobrou psychylogičkou. Mne veľmi pomohla možnosť vyrozprávať sa zo všetkého, možno počuť že nie som zlá mamam, len unavená, nevyspatá. Inak som nedávno čítala článok o tom, že popôrodná depresia sa môže spustiť tesne po pôrode ale môže začať aj neskôr a pretrvávať dlhšie. Cvičenie je tiež skvelá terapia, len si treba nájsť to pravé pre sebe, čo ťa dobíja. Mne raz pomohol aerobic, neskôrrZumba, ale doslova ma zcahránil v ťažkej kríze chi kung a verím, že rovnaký úspech by mala aj joga, len som sa k nej ešte nedostala. Ak si unavená, niekedy pohyb, ktorý ti nie jej až tak blizky môže spôsobiť ešte väčšiu únavu. Ako prvú pomoc by si ešte mohla skúsiť brať väčšie dávky magnezia s vitaminom B6.
Drzim palce, aby bolo lepsie.

LucikL, Po, 28. 04. 2014 - 22:08

Dakujem zienky, ono licit sa licim kazdy den, aj vysavam a stieram podlahu a dokonca aj varimMrkám)), len v poslednom obdobi vsetko robim rutinne a nie preto, ze sa z toho tesim. Domcek aj deturence sme s mm chceli, decka su ohromne, len ja som akosi mimo Smútok Manzel sa snazi, aby nam nic nechybalo, ci uz po financnej stranke a ked je doma a ma cas, tak sa vie aj ohromne pohrat s detmi.
Niekedy mam pocit, ze potrebujem poriadny kopanec do zadnice a ist na tyzden kamsi na uplnu samotu zazit hlad a boj o zivot a prehodnotit si fungovanie. Niezeby som si nevazila, co mame a co sme dosiahli, no chyba mi nejako ta vola vypnut hrud a s hrdostou a usmevom na tvari ist dalej. Zjavne je chyba vo mne, len neviem preco a ako sa z toho vymotkat. Ci to chce len iny pohlad alebo ozaj si uvedomit, ze mi nepomoze nikto okrem mna samej a musim sa nejako zmobilizovat...

Kamila, Po, 28. 04. 2014 - 22:22

Nepotrebujes ziaden kopanec, ani sa porovnavat s tymi co su na tom horsie. Jednoducho mas teraz narok byt unavena. Zivot je o tom, ze raz sme hore, inokedy dole. Po narocnom obdobi, telo automaticky vypne, ak mu nedovolime trochu si oddychnut, uz len tym, ze sa na chvilu poddame unave, dovolime si zvolnit, moze si vypytat svoju dan v chorobe. Nie sme roboty aby sme stale fungovali na plny vykon. Ale ak by takyto stav bol drlhotrvalejsie, treba skusit vyhladat pomoc, hladat novy zdroj energie.

ne - mozna (bez overenia), Po, 28. 04. 2014 - 22:21

No neviem mňa teda neteší vysávanie ani umývanie podlahy...... Robím to len preto, že sa to musí, doteraz som si myslela, že je to normálne. Vyplazený jazyk
Nič Ti nechýba diovka moja, neboj, vyhorenie vyzerá úplne inak.pivo

LucikL, Po, 28. 04. 2014 - 22:31

Asi som sisi, ale vysavanie ma celkom bavi, vidim potom cistucky vysledokMrkám kedze stale mame namiesto anglickeho travnika len hlinu a strk a to aj na detoch Chichocem sa
No nic, skusim zajtra rano vstat, vypnem hrud a povinne sa usmejem na svet a dam si ulohu dna vychutnavat si svet Mrkám
Ak sa mi to nepodari, dam si jednodnovy post len o vode, aspon budem riesit iba hlad a nic ine Váľam sa od smiechu po podlahe

majas, Ut, 29. 04. 2014 - 12:19

Viem sa vžiť do tvojej situácie, ja mám také sínusovky a podivné na tom je hlavne to, že ani ja sama neviem čo za maličkosť ma z toho čierneho dna dostáva späť do normálu. Jedno som ale zistila, keď som dole, tak niekde v pozadí viem, že tam ostať nechcem a že to pôjde. Je to zrejme aj o tom, že si mala cieľ, ktorému si podriadila veľa energie, hnal ťa vpred a neriešila si ako sa cítiš, teraz si to dosiahla a prišiel logicky útlm. Podľa mňa toho bolo moc okolo sťahovania, dokončovania, možno ozaj treba zvolniť, zregenerovať aj fyzicky aj psychicky, nájsť si drobné ciele, radosti čo dovolenka, plánujete? Mne niekedy pomôže dobre sa vyspať, ale tak, že si ľahnem poobede a do ďalšieho rána neriešim nič, chvíľku nemať na pleciach nič a nikoho. Hlavu hore, každé ráno kým vstaneš si nájdi niečo na čo sa budeš v ten deň tešiť, maličkosť, určite sa niečo nájde. A vraj pomáha sa na seba v zrkadle usmievať Veľký úsmev .

eniXelka, Ut, 29. 04. 2014 - 14:13

Na materskej som to zazivala casto. Prichadzalo to v takych sinusovych vlnach. Nic sa mi nechcelo, nic ma netesilo, teplaky to istili :)
Niekedy bolo velmi zle. Fungovala som len na tom, ze ma cely zivot ucili robit nieco, hocico....a tak som robila a robila vo viere, ze vsetko sa raz konci, aj ten naval negativnych pocitov. Ono to potom na cas preslo, vacsinou to zachranili nejake sviatky. Ale niekedy som to ozaj riesila metodou cukru a byca, ze som si povedala, ze musim samu seba presvedcit, ze bude dobre, kupila som si kulinarsky casopis s krasne naaraznovanymi tabulami a planovala som, co z toho budem robit. Niekedy to bolo take zufale planovanie cez slzy, ale islo to. Inu metodu som este nevynasla, ak ano, patentujem a dam vediet :D.
Takze robit a robit a mysliet na to, ze:
a) co ta nezabije, to ta posilni a
b) vsetko raz skonci.

Objímam

Tangy, Ut, 29. 04. 2014 - 14:48

Ano, ja som na MD uz 6. rok a tiez som mavala take stavy a vtedy som si hovorila, ze kazde utrpenie raz skonci. Casto ma drzali nad vodou sviatky, ked som nieco chystala, planovala, mala som sa na co tesit... mavala som nevysvetlitelny strach o deti, no nastastie som to vnutorne prekonala. A to najma v obdobi, ked som otehotnela tretikrat. Akoby ma ten drobec v mojom vnutri drzal nad vodou, vsetko bolo ovela lepsie. No a ked sa narodil, pocitila som, co je to realny strach o dieta, preto sa snazim uzivat si kazducky den mojej poslednej materskej, tesit sa z kazdeho dna. Nie vzdy je to ale jednoduche.

ja_hodka, Ut, 29. 04. 2014 - 15:40

sme mamami v divnej dobe, v ktorej je väčšina žien počas MD v podstate izolovaná od sveta. Veľakrát som mala pocit, akoby šlo všetko nejak mimo mňa. Svet vonku si robí čo chce a celkom na mňa zabudol, zatiaľ čo ja som pripútaná doma. Toto je myslím celkom bežný jav súčasných mám. Naše prababičky fungovali ešte v inom mode. Dedina bola komunita, boli v nej to, čomu sa dnes hovorí "ženské kruhy". Deti fungovali spolu so ženami pri domácich prácach, pri práci na poli, jedna druhej vypomohla a aj keď ani to nebolo ružové a život bol tvrdý, minimálne nechyrovali o nejakej depresii. A ja osobne si myslím, že to bolo tým, že mali tri základne "antidepresíva" - komunitu (žiadna izolácia za panelmi, alebo múrmi domov s jednou až dvomi dennými časovo obmedzenými "povinnými jazdami" na detskom ihrisku), kontakt s prírodou a nevyhnutný fyzický pohyb.

eniXelka, St, 30. 04. 2014 - 09:40

Ja sy myslim, ze depresia bola aj vtedy, len nevedeli , ze sa to tak vola Váľam sa od smiechu po podlahe a bolo po probleme. A mali na to uzasny liek - robotu Veľký úsmev .

LucikL, St, 30. 04. 2014 - 17:51

Dakujem za komenty, ja by som ten stav ani nenazvala depresia, skor take vycucanie z energie. Niekedy si uz nedam zalezat ozaj ani na tych teplakoch, lebo viem, ze za chvilu sa pride maly posmajchlit a na hrudi mi zostanu zvysky piskot, ponozky mam mokre od rozliateho caju, len sa mi uz par krat stalo, ze som takto vybehla aj medzi ludi a musela som si "zliepat" ich vyplestene oci z chrbta Veľký úsmev to uz nehovorim o drobnostiach ako napriklad ze rano vstanem, vlasy dam do gumicky a ficim. No a minule som si uvedomila, ze sice gumicka je fajn vec, ale asi tri dni som sa vobec necesala Vyplazený jazyk
O spanku snivam zatial s otvorenymi ocami, maly v noci zle spi a kazde rano mame budicek o pol siestej Plačem
Ale dnes som si uz pozerala v obchode nejake pekne topanky, asi sa ozaj musim vyburcovat sama a presvedcit za, ze kazdy den sa jednoducho musim o seba prinutit starat, aj ked budem len medzi sporakom a plienkami. Mozno sa potom kdesi objavi aj ta energia, ci?

Kamila, St, 30. 04. 2014 - 18:06

Ak to nespeje do depresie, vacsej ci mensej, skus chvilu akceptovat, ze mas narok na unavu, je to v tvojej faze uplne prirodzene, rob veci na najnutnejsie minimum. Verim, ze po kratsom ci dlhsom case pride impulz na ozivenie ... a ty si povies stacilo.

ne - mozna (bez overenia), St, 30. 04. 2014 - 18:11

Presne tak. Aj nedostatok spánku sa prejaví. Jednoducho niekde uber plyn. Úsmev

Lusky, Po, 05. 05. 2014 - 14:31

Prežila som to isté, keď sme sa nasťahovali do nového domu, ničomu som sa netešila, vôbec ma nebavilo zariaďovanie domu, nejaká výzdoba na vianoce atď., kolegyne to nechápali. Bola sa vyčerpaná, ukončenie materskej, nástup do práce, stavba domu a ešte veľa iných problémov, takže takto sa to odzrkladlilo. Ale keď sa situácia upokojila, všetko je lepšie, aj dnes som si kúpila kvetináčik a teším sa tomu. Si veľmi šikovná, zvládnuť toľko vecí pri predaji a sťahovaní + starostlivosť o deti atď. Prajem Ti, aby sa aj Tebe vrátila stratená energia čo najskôr. Úsmev Kvietok Slnko

reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama
reklama