Ja to zažívam posledných 10 rokov. Bojujem a bojujem a niekedy aj nebojujem.
Mne chýba uznanie.
No v poslednom čase sa cítim lepšie, až sa tomu čudujem.
Moja rada:
1. Nikto Ti nepomôže. Musíš si pomôcť sama!!!
2. Je to zvyk - obleč sa, namaľuj sa a vypni hruď!!! Keď sa prinútiš 10 dní maľovať, česať a obliekať - 11 - násty Ti to bude chýbať, alebo to urobíš automaticky.
3. Chváľ sa sama!!! Za hocičo - za navarené, za upratané, za to, že máš pekné oči.
4. Keď sa Ti nechce umývať podlahu - nerob to !!! Samozrejme prípady, kedy to je životu nebezpečné sa umyť musí.
5. Spomeň si a úporne rozmýšľaj čo Ťa prv tešilo a začni to robiť.
Joj, aká som múdra.
Cvičenie je super, chválim, ja som sa ešte nedonútila, možno by si mala zmeniť. Držím palce.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Tak som na druhej materskej/rodicovskom, mm vela pracuje, pretoze sme stavali dom, kde uz konecne tri mesiace byvame, kazdopadne bolo treba a stale je kopa peniazkov

Cele stahovanie som riesila ja na osobnom aute s krpcom, zaroven som obstaravala predaj stareho bytu, obhliadky, zmluvy, prepisy, kataster, zmeny trvaleho pobytu, do toho este dorabka domu za pochodu a dva mesiace zivot s majstrami s hlukom a sustavnou spinou.
Zaver je taky, ze hoci sa pomaly dostavame do normalu a to najhorsie mame za sebou, vobec sa z nicoho netesim
Zanedbavam sa, nezalezi mi na obleceni (teplakovopapucova metoda), nechce sa mi o seba starat, citim sa sustavne unavena a akosi mi chyba energia na vsetko, dokonca na veci, pri ktorych som predtym relaxovala napr. sadenie kvietkov....
Uvazovala som uz o nejakej detoxikacii, chodim sice 2 x tyzdenne cvicit, ale nie je to ono, nerobim to pre radost, ale preto ze som si par dvadsat kil "nadbehla".
Co mam robit, aby som sa viac tesila zo zivota, z takych beznych veci, nech mam zase chut zit?
Niekedy si pripadam, ze som velmi spohodlnela, alebo je to vekom? Mam onedlho 38 a 6 rocneho a coskoro 1,5 rocneho krpca. Ci len starnem???
Zazili ste nieco podobne?