neostava ine, ako skusat zistit, co sa deje.
kazdopadne treba skusit zacat ovladat vlastne emocie. vies o sebe, co v tebe spusta obrannu emotivnu reakciu, tak to skus opanovat. urcite, ked sa sama nedostanes do stavu, ze sa zatnes, nedovolis si reagovat nahnevane, a dokazes si pokojne vypocut jeho "vykrikovanie", podari sa ti s nim aj rozumne prehovorit. a mozno s takymto tvojim postojom skor uzna, ze je nefer nadavat pred tebou na tvojich rodicov, nech urobili, co urobili a aj on sa bude viac snazit opanovat.ved su to stale tvoji rodicia a urcite ich mas rada. prinajmensom ta s nimi viaze podstatna cast tvojho zivota, minulost a to nezmenis, nevymazes si ich zo zivota. to akoby si doteraz neexistovala.
kedze neviem, co sa tam medzi nimi stalo, ani ako teraz spolu zijete (co robite), tak mam len taky maly hint, v com je mozno snad problem. mozno sa tvojmu muzovi nieco nedari a ma pocit, ze teraz navonok zhodou nepriaznivych okolnosti vyzera tak odsudeniahodne, za akeho ho maju tvoji rodicia. a to ho zere.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
S manželom sme spolu krátko ,ale neviem čo sa to deje.ked je dobre tak je dobre a ked je zle tak....... vždy to končí tým že mi manžel začneme vyhadzovať na oči mojích rodičov a to já neznesem.potom sa uražím ,nebavím sa s ním.....neviem sa s tým zmieriť,že mi stále nadáva na rodičov
.Vela mu ublížili,ale....
.....
(moji rodičia a manžel sa nemusia.je to vzájomné a vedia to obaja,ale ja za to nemôžem)
Viem ako sa hovorí že neni domu kde neni hromu,nech by sme sa aj pohádali či pohnevali ale ked začne o rodičoch tak já som hned hotová.Tým ma úplne odrovná.ale ked rodičov nespomenie tak hned sa dáme do reči, vysvetlime si to .....
Neviem ako to riešiť,už som to manželovi hovorila že nech ich nespomýna.no neviem.....hovorí že to v amoku.