Práve som dopísala príspevok do diskusie o službách a zdá sa mi, že som tak trošku odpovedala na niektoré z tvojich otázok. Skopírujem ho aj sem.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Práve som dopísala príspevok do diskusie o službách a zdá sa mi, že som tak trošku odpovedala na niektoré z tvojich otázok. Skopírujem ho aj sem.
Poznáte všetci tie zábavné čierno-biele obrázky, na ktorých vidíte buď vázu alebo dva profily, starenu alebo mladú krásku ap., podľa toho, na ktorú časť obrázku sa zadívate? Obrázok je stále rovnaký, no vy vidíte raz to, raz ono, ale nikdy nie oboje súčasne. Čo ak to takto funguje aj so všetkým okolo nás? Ak mi je mizerne, všímam si hlavne to, čo zodpovedá môjmu rozpoloženiu, ak mi je fajn (napr. na dovolenke), vidím predovšetkým to, čo moju pohodu prehlbuje... Predstavujem si, že to funguje podobne ako rádio. Súčasne vysiela množstvo staníc, no ja si vyberám, ktorú chcem počúvať a práve tú si naladím...
Všetkým želám pekný deň...
Na vyske som mala jeden krizovy rok, kedy som sa rozhodla, ze si dam jednoducho "pauzu" z viacerych dovodov.. troma slovami "bola som unavena" zo vsetkeho ako takeho.. az som jeden den stretla pani profesorku, ktora sa ma opytala, preco som este nebola na jej skuske.. snazila som sa vysvetlit, ze nepridem, ale nedala sa odbit.. tak som na prvu skusku prisla nepripravena, lebo som vedela, ze cez nu jednoducho prejst nechcem.. po tej skuske mi pani profesorka zapisala okamzite novy termin a ja som ZAS a nadrzo prisla nepripravena.. zavolala si ma do kanclu a mala som s nou dvojhodinovu !!! debatu na temu "poloprazdny pohar" a ciernobiele obrazky.. po dvoch hodinach ma presvedcila, ze aj negativa su ok a treba z nich cerpat.. dala mi dalsiu sancu a vyucovala dalsi predmet.. nikdy som sa jej za to naozaj nepodakovala, ale myslim si, ze prave tato "vyrovnana zena" vie, ze vdaka tomu dvojhodinovemu rozhovoru som sa na skusky vratila a som rada, ze nejaky profesor, teda ona, vo mne videla nie flakaca, ale babu v "krize" a dokazala ma presvedcit, ze ked chcem, tak mam na vsetko!!! Nedari sa mi byt vyrovnanou, ale vela krat si na nu spomeniem a v duchu jej DAKUJEM
Ahoj Elin, nemôžem ti napísať ako byť vyrovnaná za všetkých tých okolností, o ktorých si písala. Ja sama taká nie som. Snažím sa byť veselá a v pohode. A väčšinou aj som. Tak ma poznajú takmer všetci naokolo. Všetci tí, ktorí ma nepoznajú naozaj. Len tí najbližší vedia, že aj ja mám svoje trápenia a nie vždy ich zvládam "ľavou zadnou"... Ale keď sa tak nad tým zamyslíš, prečo by si mala byť za každých okolností vyrovnaná, kľudná a usmiata??? Aj ty máš právo byť zúfalá, šialene šťastná, zúrivá....akákoľvek. Úplne vyrovnané sú len postavy žien v niektorých amerických seriáloch... Ale predpokladám, že herečky, ktoré ich stvárňujú majú tiež "svoje dni" - svoje nálady, trápenia a vyrovnane sa tvária len pred objektívmi kamier a fotoaparátov. A niektoré ani vtedy nie.
Aj ony majú právo byť nevyrovnané. Napokon, sú to rovnako ako my obyčajné smrtelníčky z mäsa a kostí (akurát niektoré majú lepšie platy a štíhlejšie nohy ako my
.)
Takže hlavu hore, bude lepšie.... (Ja osobne sa tým utešujem už niekoľko mesiacov...a stále nič... Ale nevadííííí, nevadííííí....
)
A ešte som aj blbá...Venovala som ten komentár elin a mala ho dostať kaktus... No a čo? Aj na to mám právo, nie???
Moj muz mi povie zakazdym, ked pridem s nejakym trapenim z prace alebo s hocicim, ze : Katka, z toho vyrasties.
Aj sa vela rozpravame, pretoze on je tak spravne flegmaticky a zaroven spravne starostlivy, pokial ide o nas (mna a Kubika)... ze ako sa mam odosobnit, hlavne od toho, co sa ma nijako netyka a vecna rada je: pockaj, vyrasties.
Tak cakam. CAKAAAAAAM...
...a teraz cakam, ze mi niekto da recept, aby som uz nemusela tolko vyckavat!
Kaktus,mozem sa spytat co je dietatku?
No, sopliky uz skoro nemame, ale zacal kaslat a po nociach chrčí. Boli sme vcera u obvodnej a povedala, ze v hrdielku skoro nic nema a ked ho pocuvala, ze aj cisto dycha... Dala nam kalciovy sirup a tussin a v nose mame pokracovat s tym solnym roztokom.
Cez den je zlaty, zivy, pobehuje, nekasle, necha si aplikovat lieky, trochu sa aj napari atd... Ale v noci place, nechce spat na vyvysenom matraci, ked ho ma nizsie, zle sa mu dycha a budi sa na kasel. Takze tak.
To mi je moc luto,nie si z toho trochu frustrovana a preto ta napadaju taketo myslinky a otazky?Ja vobec nie som vyrovnana,hlavne nie vtedy ked mam pocit,ze sa mi krivdi,dnes ma vytocila uradnicka v banke,nakricala som na nu,trochu a napisala staznost,nikedy sa mi zda,ze zidna spravodlivost neexistuje,tak ako ma byt clovek vyrovnany,narozculova sa?Neviem,ja sa velmi lahko vytocim a chcem sa komfrontovat,skoro vzdy...Vacsinou mam aj tak pravdu a som ochotna sa za nu neovladat!
Skor ma stve, ze ked to aj doliecime, zas ho musim dat do jasli. Uz mam aj novy dzob, ako inak, opat ako casnicka, to budu riadne nervy. Ale nemam moc na vyber, jasle su na druhom konci mesta a su otvorene velmi kratko, v podstate len do 16tej, po 16tej tam uz nie su ziadne deti, aj ked je oficialne do 16-30... Nema mi kto vodit maleho do a zo skolky, je to na mne. Na tom sidlisku, kde som si nasla work a su jaslicky, su aspon nasi, tak sa budu musiet prisposobit a sem-tam zajst po Kubiho. Je to dokola to iste - muz chce, aby som si nasla "normalnu" robotu, co je carovne slovicko pre pracu, v ktorej budem fajn zarabat a mozem rano zaniest dieta do jasli a poobede vybrat z jasli, co prakticky znamena, ze pri 8-hod. pracovnej dobe by to musela byt praca konkretne na tom sidlisku a v kancelarii a na sidlisku samozrejme kancelarie nie su, len obchody a bary a kaviarne... Takze je to nesplnitelne.
Aj tak si nemozem najst nic dlhodobe, lebo cez prazdniny budem musiet byt s cvrckom doma. A od septembra uz bude chodit do skolky, ktora je hned pri nasom dome, co je ok a kedze byvame blizucko centra, uz budem mat aj ine moznosti na pracovanie. A chcem ist aj do skoly, takze od septembra komplet zmena, do sept. treba nejako vydrzat.
Hej, hej, FRUSTROVANA je to spravne slovo.
... vies, Miamia, kedysi som aj bola velka bojovnicka za pravdu a najma za prava slabsich (som nar. v znameni draka)... len tak nejak rokmi mi doslo, ze energiu, kt. mozem vynalozit na napisanie staznosti, mozem rovnako dobre pouzit na nieco ine, napr. na nieco, co ma tesi... je to pre mna len otazka vyberu, ci chcem hrat s uradnickou jej hru na hadku, alebo si vymyslim nieco svoje a jej len zazelam pekny den.
No a ked sa niekedy rozhodnem na niekoho nakricat, tak to urobim, uzijem si to, ved som sa tak sama rozhodla a netreba sa mi preto este aj rozculovat nadlho... a havne nemam pocit, ze za to, ako sa citim, moze niekto iny, lebo som sa rozhorlila z vlastneho rozhodnutia a tak s tym mozem aj z vlastneho rozhodnutia
hocikedy prestat...
Neviem, či do tohoto zapadám, nemyslím že som vyrovnaná žena -som dosť temperamentná, ale nie cholerik dosť pohodová, ale nie flegmatik
... zapájam sa, pretože si myslím, že žijem už roky vo vyrovnanom vzťahu a hoci na sebe stále pracujem, som so sebou relatívne spokojná...
... podľa akých pravidiel žijem, že ma všetko a každý nevytáča a nezosobňujem sa v každej kritike? Zdá sa mi, že žijem pravidlom: Správaj sa tak, ako chceš aby sa k tebe správali iní a kto to nakceptuje a robí prekážky, toho mažem zo svojho života...
Nie je to všeobecný recept, dlhé roky som pracovala v službách a prispôsobovala som sa podmienkam... v interhoteloch v Tatrách som obsuhovala afektovane ako hééérečka a v krčme tretej cenovej som pri záverečnej poslala pijakov do...a keď hodil po mne plný popolník, rozbila som na ňom stoličku
našťastie to je minulosť... už sa nemienim prispôsobovať ľuďom, ktorí zo mňa iba odčerpávajú energiu... ostala som sama sebou a fandím si ...
P.S aj ja som musela prejsť dlhú cestu od zakríknutého dievčatka a zakomplexovanej puberťáčky... musela som si to prežiť, dúfam, že o desať- dvadsať rokov sa budem múdro a zhovievavo usmievať nad týmito mojimi rozumami
kaktus zaujala ma táto téma , ale dnes som akási unavená z práce- chystali sme výstavu obrazov a nabehali sme sa teda riadne- naša pani riaditeľka sa neuspokojí len tak s hocičím, takže to muselo byč na 100 percent. Tak to napíšem len v skratke. Myslím si, že si na najlepšej ceste stať sa vyrovnanou ženou- pretože z tvojich príspevkov mám pocit, že sa pýtaš, si zvedavá a hlavne si uvedomuješ aj svoje chybičky- a to je najdôležitejšie- spoznať sa, poznať, a nebáť sa hľadať vo svojom vnútri.Ak to mám napísať zo svojho pohľadu tak sa cítim v pohode a vyrovnaná pretože som pochopila že aj zlé a negatívne patrí k životu, že sa nedá zo života vylúčiť- dá sa to len rešpektovať a vedieť sa na negatíva pozrieť inou optikou. A dôležité- pre mňa je obklopiť sa spriaznenými dušami a venovať sa veľa veciam ktoré mi prinášajú radosť. Keď máš viac tých pozitív a príjemných chvíľ v živote tak ti je jednoducho lepšie. Proste tá miska na váhach sa preváži tam kde je to dobré, kde je pohoda. Keď prevládne nepohoda- cítim sa tiež nevyrovnaná. Niekedy to nie je len o živote aby nám prinášal to dobré, ale musíme sa o to sami pričiniť, dopomôcť tomu aby tá miska na váhah sa naklonila k tomu pozitívnemu v živote...toť môj názor
momentálne je mi hroooooznéééé...hrozne....hrozne...hrozne...bolí ma srdiečko, nedá sa mi dýchať...nič nemôžem...ignoruje ma človek, na ktorom mi veľmi záleží a ja ho neviem tak ignorovať....a asi neviem pochopiť, že ked ma ignoruje, nemá záujem so mnou nič mať....a ja to neviem pochopiť...mám práve zo seba pocit, že mám lepru, že nie som hodná ani len toho, aby mi ono odpísalo....že som nanič...že som zlá, škaredá, hnusná a odporná...a pritom poznám kopec mrch, ktoré si plávajú životom a každý im leží pri nohách a oblizuje paäty..ale ja taká neviem byť...skúšala som ,ale to nie som ja a trápila som sa ešte viac....ale teraz, teraz mi je veľmi zle...veľmi....a nechcem to...a bolí to...
yaya
V prvom rade urcite niesi zla, skareda,hnusna ani odporna
! Ked mas pocit, ze sa musis vyplakat plac ! Ked chces kricat kric ! To pomaha... Ak vies v com je problem, ak vies ako ho riesit tak to urob a netrap sa, ale najskor sa vyventiluj (aby si to riesila v klude a so vztycenou hlavickou - prosto BUD HRDA NA TO KTO SI A AKA SI
).
Zajtra ked vstanes, chod do kupelne a povedz si pred zrkadlom : Som skvela, jedinecna a uzasna osoba, a hlavne - mam sa rada.
uvidis - den bude o cosi krajsi
Ako ta ignoruje???
Nerozculuj sa, netrap sa, zajdi si s kamaratkou na poharik (1, 2... slovom dvanast), ale nesed doma a nelutuj sa a nerozpitvavaj to, neries furt dokola to iste, prip. kde si urobila chybu, co si mohla urobit inak a podobne. Baby mas uz velke, nechaj u svokrovcov a ak sa trapis, chod niekam von - prist na ine myslienky. Ked to nejde, tak to nejde. Ked sa budes umarat, nic sa nezmeni.
Yaya, pokiaľ ťa človek, na ktorom ti záleží ignoruje je buď totálne zadubené poleno , alebo nestojí za to a tebe nesiaha ani po členky, keď doteraz nezbadal, ako veľmi ti na ňom záleží. Nemrhaj svojím vzácnym časom a energiou na človeka, ktorému sú city iného človeka ukradnuté a presmeruj ju radšej iným smerom a zameraj sa na niekoho lepšieho, empatickejšieho. Si skvelá
a nepokúšaj sa viac byť mrchou. Mrchy síce navonok vyzerajú šťastné a v pohode, ale majú rady len sami seba a nikdy nepoznajú pocit urobiť niekoho iného šťastným.
Lucisa presnééé
Kaktus, je to o sile, ktorú má každá z nás kdesi hlboko vo vnútri,z ktorej sa dá načrieť, ak nájdeš odvahu prehrýzť sa k nej cez množstvo emócií, ktoré nie sú práve najpríjemnejšie. Ja si neberiem osobne príspevky preto,lebo si uvedomujem, že hoci sa dokážem vcítiť do druhého, nemám právo zasahovať do jeho rozhodnutí. Mám však právo povedať svoj subjektívny názor s rizikom , že nebude akceptovaný. Ja to však akceptujem. Osobe, ktorá ma urazí , alebo je nahnevaná venujem vnútorný úsmev, ktorý nie je vidieť. Nikto ma nemôže pripraviť o môj vnútorný pokoj, len preto, že má zlý deň. O vnútorný pokoj sa môžem pripraviť iba ja sama.Len ja viem, aká naozaj som, prečo konám, ako konám,preto ten, kto má skutočný záujem ma spoznať, ma pozná.Preto klebety a mienku ľudí,ktorí si myslia, že ma poznajú,beriem z nadhľadom.Na poslednú otázku si si odpovedala aj sama, len v opačnom poradí,musíš si veriť a cítiť vnútornú istotu, len tak presvedčíš ostatných.Môžeš byť rázna a láskavá zároveň.Toto nie je žiadny recept, ten svoj si musíš nájsť sama. Držím palce.
Si veriaca? Zatial som stretla len veriacich ludi disponujucich vnutornym pokojom... A na tuto cestu sa dat nechystam (nic proti akejkolvek viere).
Citim sa stastne a spokojne, mam prekrasnu rodinu, trapi ma v podstate len praca a s tym spojene financie. Ale to co je na prvom mieste - rodina - s tym som spokojna nadmieru. Ale carovne slovicko - POKOJNA - to ma teda nevystihuje a ani nikdy nevystihovalo.
Musím sa zastať Tuti, pretože ona tak krásne a výstižne napísala to, čo ja tak pekne povedať neviem, ale tiež to tak cítim. Kaktus ja napríklad veriaca nie som, ak máš na mysli takú tú kostolnícku vieru - to je obyčajná šaškáreň.Dôležitá je úprimná viera v niečo, čo je v nás, mimo nás a zároveň všade okolo nás. To ťa vždy posilní a vedie správnym smerom. A ak máš problém byť vyrovnanou ženou, tak môžeš poprosiť vyššie sily, aby ti pomohli ňou byť. Stačí si v duchu povedať, anjelik pomôž mi prosím. Uvidíš, zázraky sa dejú.
najviac ma štve, že som sama niekde v podvedomí presvedčená, že moje sebavedomie závisí od jedného jediného človeka...od chlapa....a pritom som zase raz odmietla další návrh na sex....a on tak veľmi chcel-...a ja nie.....ved je to do neba volajúca blbosť, aby som bola sebavedomá len cez chlapa, to neexistuje iné zvieratko????
od jedneho-jedineho konkretneho chlapa alebo v konecnom dosledku od akehokolvek chlapa? mne sa to uz ku koncu jedneho nepodareneho partnerstva zdalo: ze ide o akehokolvek chlapa, ktory mi bude oporou.
yayus
pamatam si ze ma este na VS nasral byvaly !!! zas mal "svoj den", ziarlil a co ja viem co este - tak som sa zobrala s kamoskou na kone.
kupili sme flasku cerveneho a mrkvu ... Ferovi (konikovi) som dala mrkvu a my sme si sadli do slamy, otvorili vinko a nadavali na vseeetkych chlapov...
Na dne flasky sme skonstatovali ze Fero je najlepsi chlap na svete, lebo nepapuluje (ako by aj mohol ked nevie rozpravat ) a vzdy nas necha dohovorit
, ziarli iba na mrkvu a nie na inych kamaratov a hlavne vzdy je rad ked nas vidi a je mu jedno ci sme vo vytahanych teplakoch alebo reprezentativne oblecene
yaya tiež som mala dlho pocit, že moje sebavedomie závisí od toho jediného chlapa- ale to je najväčšia blbosť ktorej sa ženy dopúšťajú. Chlap by nikdy takto nerozmýšľal...
Bóóóže baby, chlapov je na svete...to vám stojí za to, takto si nervy drásať?!
kaktus, nie som veriaca v pravom slova zmysle. Som pokrstená v kostole, ale nenavštevujem ho často. Ale verím. Sebe.Mojej rodine, mojim priateľom a proste v obyčajné veci, ako Ty.Je to vec vnútorného nastavenia. Precítiť život vnútornými očami,odpovedať si na otázky, hoci odpovede ťa budú bolieť, len tak dokážeš zmieriť sa so sebou a až potom s ostatnými.Neklásť si otázku, prečo nemám taký život,aký si predstavujem, ale zistiť prečo máš taký život, aký máš. Nie vždy to čo chceme, v skutočnosti aj potrebujeme.
Tuti,
krásne si to napísala, rezonuje to vo mne, lebo podobne žijem - myslím aj ja. Niekedy ma mrzí, že to neviem iným vysvetliť. A napriek tomu, že viem, že sa to nedá, že svoj život si každý prežíva sám za seba a vo vlastnej réžii, čas od času ma znovu prepadne potreba vysvetliť aspoň najbližším, že život môže byť naplnený a krásny...
niekedy slová nedokážu opísať veľa vecí, ale je to cítiť...
prajem všetkým, aby našli to, čo hľadajú...
Tuti toto som potrebovala si precitat ako sol, Tvoje slova si hadam aj napisem a dennodenne budem citat aby som si ich vtlkla do svojho vnutra. Ja som veriaca, ale stale nieco hladam, niekde bludim.... Neverim si, nie som stastna aj ked mam vsetky "dary" ... dakujem
eifelovka,,velmi sa mi páčil tvoj príspevok /4.február/..niečo si mi pripomenula ním...mám rada ludí na správnom mieste so správnym cítením,srdcom,,akou bola tvoja profesorka!
Ruzicka, casto na tu pani profesorku myslim a casto si hovorim, ze ju navstivim s kyticou kvetov a poviem jej aspon to jedno velke "DAKUJEM" Ja som obdivovala to, ze si ma medzi tymi stovkami studakov vsimla, ze videla, ze cely rok som vlastne do skoly chodila a ze zrazu na tych skuskach som proste nebola.. bol to taky krizovy rok, resp tie mesiace, ani nasi nevedeli, co so mnou..ono bolo vtedy asi dobre, ze do toho vstupila vlastne "externa" osoba, lebo jej pohlad na vec je nezaujaty a mna tesilo a asi presvedcilo to, ze vo mne nevidela fakt lajdaka, ale proste babu v obdobi, kedy som nemala energiu akosi presviecat ostatnych a seba,ze tie skusky zvladnem.. inac, ked tak rozmyslam, na skole bolo nakoniec par profesorov a ludi, ktori mi velmi pomohli a ktorym naozaj zalezalo na tej mladezi.. s niektorymi som doteraz v kontakte a neskutocne ma to tesi
tuti,,aj tvoj postoj je velmi zaujímavý a velmi sa s ním stotožňujem ,,len tolko/príspevok zo 4-tého februára/
kaktus vyrovnanou zenou sa nemozes stat zo dna na den ono vela zalezi na tom kde si sa narodila ako si bola vychovana a akym smerom si sa ubrala..takze mozme hovorit o dvoch typoch pociatocny a nadobudnuty ten druhy mi je blizsi nemalla som to stastie byt vyrovnana od zaciatku dokazem presne povedat za moja ROVNOST zacala 23.10.2004 presne si to pamatam vtedy som si uvedomila ako zijem a kde som sa to dostala ta druha vo mne sa zacala pytat von..tak som ju pustila a je tu!!!!! nie som este na 100% vyrovnana ale myslim,ze vacsiu cast mam za sebou snazim sa aby to bolo zo dna na den lepsie a lepsie...zatial sa mi dari aj ked mi je niekedy strasne...nastastie sa viem s tym vysporiadat...som veriaca ale taka vnutorna nie bigotna sediaca v prvej rade v kostole!!!tak verim,ze niekto tam hore ma ma rad a ze mi ukazal cestu kadial ist!!!len ho bolo treba o to poziadat......a este k tomu datumu 23.10.2007 nas rozviedli..zvlastne,ze???
Dovolim si tu nacrtnut este jednu temu - vy - zeny, co sa citite byt vyrovnane - v com je podla vas tajomstvo uspechu? Ako ste sa dostali tam, kde ste??? (Privitam aj postrehy vyrovnanych muzov
)
Doplnujuce otazky:
Ako dosiahnut stav, ze neberiete prispevky osobne - ja si beriem k srdcu snad kazdy?
Ako dokazete venovat usmev osobe, ktora vas uraza/ nesprava sa voci vam korektne/ bezdovodne vas napada?
Ako dokazete byt nezavisli od mienky ostatnych ludi, ked musite s nimi zit/ byvat/ pracovat?
Ako byt razny a presvedcivy? Ja na prvy pohlad mozno niekedy fakt som razna a presvedciva (v realnom zivote), ale vo vnutri nikdy nie (az na par zakladnych zasad, ktore som prijala za svoje). Kazda situacia je osobita, nic nie je ciernobiele, mam pocit, ze primalo vidim do veci, aby som sudila. Ani nerozumiem, ako tu niekto moze tak radikalne prezentovat svoje nazory, odpisat cloveka a hlavne prisne HODNOTIT... ked vieme tak malo. Narazam na kopec-kopec prispevkov, nie len na jeden konkretny. Kde beriete tu istotu???
(Otazky sa mi len tak vynaraju, nemusia mat spolu suvis)
Nema to moc hlavu ani patu, venujem sa choremu dietku, nemam cas davat tomu pritazlivu formu... Zareaguje niekto?