záleží od toho kam chceš ísť pracovať, napr. do štátnej správy na niektoré miesta je problém nastúpiť bez VŠ, v súkromnej firme je to v podstate jedno, pokiaľ ovládaš to čo od teba budú očakávať, pokiaľ máš OA a chceš pracovať v niektorom inom odbore /ako napr. ja školstvo, príp. zdravotníctvo - tiež mám OA / musím mať VŠ konkrétneho zamerania, ťažko povedať či áno alebo nie, záleží to často aj od náhod na akú prácu natrafíš, čo ťa baví, čo by si chcela robiť, niektorí ľudia sú spokojní aj so SŠ a majú prácu ktorá ich baví, sú šťastní , zarobia, niektorí VS sa stále hľadajú, sú nespokojní, malý plat, ono sa to nedá zovšeobecniť, záleží od konkrétneho prípadu, možno aj od lokality?
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Viem, že termíny na podanie prihlášok a aj prijímačky už pominuli, no stále mi to nedá....
Je vysoká škola v dnešnej dome naozaj nevyhnutná? Niežeby som bola lenivá študovať, ale... stále sa na niečo vyhovorím :)
Na vysokú školu som chcela ísť, niekde dalekooooooo čo najdalej od domova, až kým som v 17-tich rokoch nenašla svoju osudovú lásku (ktorá už mala ukončenie VŠ štyri roky za sebou). rozhodla som sa, že pôjdem, ale len niekdde tu na školu v okrese. Možností síce nebolo veľa, našiel sa manažment, dokonca ma aj prijali. No z neba mi spadol tehotenský test s dvoma čiarkami, čo by nebol až taký problém. Veď koľko žien študuje popri materskej? Avšak synček sa narodil s veľkými problémami a mne sa vôbec nechcelo myslieť na školu, matematika (ktorej som nikdy v živote celkom nechápala, aj napriek tomu, že som úspešne ukončila OA) ma úplne odhovorila. Tento rok som to skúšala opäť. tentoraz právo, externe (tento rok vraj bezplatný štúdijný program) no tomu zodpovedal aj počet uchádzačov. Síce som skončila tretia pod čiarou, nevzali ma. Našťasite? alebo žiaľ? Zvládala by som školu š dieťatkom a ďalším bábätkom v bruchu? Nechala som to tak, nepísala som ani odvolanie. Ale... Známi sa ma neustále dokoloa vypytujú, kedy pôjdem na vysokú, kedy začnem študovať, čo si počnem bez vysokej školy. Aj napriek tomu, že ONI vysokú nemajú, zato ich deti sú poctivými študentmi. Manžel by bol tiež na mňa pyšný, keby som bola aspon tri roky študentkou, ve d ked má on titul, tak prečo ja nie?
No stále sa neviem (alebo nechcem) prinútiť. Teraz byť doma IBA mamou mi vyhovuje, venujem sa synčekovi, ako sa len dá. Už druhé dieťa bude pre mňa dosť veľký časový šook.
A vlastne, ani neviem, či sa mi chce študovať. No čo potom? Keď mi "dovolenka" skončí?
Ešte som nepracovala , ak nerátam brigády v potravinách. Neviem,ako to vo svete "veľkých" chodí.
Naozaj je titul pred menom veľká nevyhnutnosť, ak nechcem robiť vo fabrike za pasom?