vztahy v rodine a s mamou

Nia,
to je nasup!
Toto, co si prezila, si ziadne dieta nezasluzi.
Neprinalezi mi posudzovat ci odsudzovat tvojich rodicov, ale ty a tvoji surodenci ste ukazkovy priklad utrpenia deti nezodpovednych rodicov.
Chapem, ze sa za rodinu niekedy hanbis, ale zmenit to, zial, nie je v tvojich silach.
Obdivujem vsak to, ze ty si si zalozila rodinu, v ktorej to vyzera inac. Ze svoje deti lubis a davas im to patricne najavo. Tak to predsa ma byt.
Cerpaj silu a lasku od svojich deti a muza, uzivaj si, co ti zivot - aj tvojou zasluhou- dava.
Mas moj obdiv.

Eva

Ahoj Nia123..., bože, až sa mi skotúľala slzička!
Neviem, čo povedať.?!
Snáď iba to, že mi je lúto.
Nezávidím Ti, ale...
Ale Ty musíš žiť pre tých Tvojích chlapov, ktorí ťa Milujú z celého srdiečka a hlavne Ťa POTREBUJÚ!!!
Vieš, nie si sama s takým detstvom-mala som podobné, i keď nie až tak.
Nás 3 deti opustil otec, keď som mala šesť.
Potom mal ešte dve ženy-hajzel!
Ale naša mama to moc dobre neznášala-ja som si všetko odsr... za mojích súrodencov-asi preto, že som stredné dieťa.
Otec vyhlásil pri mne, že by zaviedol právo prvej noci-keď som sa to dozvedela, tak som mu nadala a vyrazila z dverý!
Prišlo mi zo súdu-urážka na cti.
Ale nechcem o ňom písať.
Aj naša mama nie je na city-teda aspoň u mňa, ale čo už-predsa je to moja mama.
Rozprávala som sa s ňou, že nepotrebujem výhody, len chcem, aby sa tak ako sa správa ku mne správala aj k bráchovi a segre.
No čo už, nejde to!
Mám rodinu a musím myslieť na nich.
Partnerova rodina je veľmi súdržná, tiež pusinky, keď sa stretnú-nemôžem si zvyknúť.
Aj ja sa malému každý ďen snažím ukázať, ako veľmi ho milujem!!!
Moja mama má aj radšej dcéru mojej sestry, ako môjho malého.
Neriešim-zo začiatku ma to trápilo, ale už to neriešim.
Treba žiť pre svoju rodinu-svoje deti a manžela!!!
Nejdem ďalej tárať, len Ťi chcem zaželať krajší a šťastnejší život, ako si mala kedysi!
Želám veľa šťastia!!!
Ak chceš o tom pokecať viac, tak mi môžeš napísať na mail:alayna@centrum.sk
Ps, ale nemusíš.

NIA123 a alayna,obom vam posielam milion !!!

To je krááásne-zaslúžiš si to, želám Ti to!!!
A neboj, depku nedostanem-myslím, že už som z toho vytriezvela a hlavne ma drží pri "živote" moje dieťa a môj milovaný!!!
Tak sa držkajte, ďakujeme za "bočky"!!!
Odmlčím sa, musíme ku doktorke-došli nám lieky.
Bože, kedy tam dôjdeme v tomto snehu!

NIA
ja sama som niečo podobné síce nezažila, ale už som to tu v nejakom inom blogu spomínala, mama môjho muža je taký "studený psí čumák" - a ona je taká preto, že vyrastala prakticky bez matky (zomrela, keď bola malá), tiež nevie, ako prejavovať city.
Je dobre, že ty si si vybrala tú druhú cestu a dávaš svojim synom aj tú lásku, ktorej sa tebe nedostalo - je to vždy na rozhodnutí jednotlivca, čo si vyberie, veď aj ty by si mohla byť rovnaká ako ona - ale pamätáš si, ako ťa to zraňovalo a nechceš, aby tak trpeli aj tvoje deti.
Zlé sa tak na dobré obrátilo a tak je to správne

NIA skusim aj ja aby si nebola sama.Moja mam sa s otcom rozviedla ked som mala 6 rokov a sestra pár mesiacov.Uz vtedy mal syna s inou.Mamu bil,nadaval nám,mna mlátil šnúrou od vysávača až som sa hambila prezliekať na telesnej.Učiteľky v škole samozrejme že mi davali najavo odkial som a kto som.Moj otec basista -recidivista,pekne si to vychutnávali,ked ma pri niecom prichytili.To vieš v malom meste sa nič neutají.Otec sa s frajerku rozišiel,ta sa odstahovala ani neviem kam,nevlastny brat ma uz vlastnu rodinu.Mama si nasla super chlapa ,ktorý mna a sestru vychovával ako vlastne.Ale zabili ho.Nemam ani 35 rokov.Ten i bol otcom.Hoci sa s vlastnym stretávam.Má už dalsiu zenu a s nou dalšie tri dcéry o ktoré sa stará ak sa to tak dá nazvať.A vzťahy s mamou? hm tak to je take asi ako u teba.Nepamätám si kedy mi moja mama prejavila takú tú čistú materinskú lásku.Nepamätám si že by som niekedy cítila od nej niečo naozaj úprimné ku mne.Možno to iba nevie prejaviť.Ale ani tomu moc neverím ,lebo sestre ju prejavuje až až.Ale ked ma potrebuje,normálne aj zavolá.Sa občas čudujem ,že má moje telefónne číslo.Rodičov si človek nevybere.Som jej vdčná aspon za to ze ma prijala ked som zostala sama s malu.Aj ked to bolo šesť rokov hrozných hádiek,nadávok a dokonca bitiek,už je to za mnou.Proste neznesieme byť spolu viac ako hodinu.Ale mám ju rada.Je to predsa moja mama.A ani ja nie som dokonalá.

Ahoj Nia,súhlasím s babami čo ti napísali a ešte pridám.To je super že si sa na chybách svojej rodiny poučila a tak vlastne dávaš svojej rodinke vela vela lásky,to je .Presne tak aj ja synovi dávam vela lásky ,objatia a božteky - aby vedel že ho lúbim.U nás v rodine to bolo tak,že mám super mamu ale zasa otec je s tých ktorý nevie dat najavo svoje city,aj ked viem že nás má rád ale tak isto od neho sme nikdy nemohli čakat pochvalu,objatie alebo nejaké milé slovíčka.Ale zasa bol a je zodpovedný,staral sa o rodinu,celý život tažko pracoval len aby nám nič nechýbalo,ked mama zostala bez práce tak ju dlhé roky pred dôchodkom živil - takže možno to mal v povahe,lebo zasa si myslím že nie každý dokáže prejavit svoje city navonok...Aj ked u ženy je to tažšie pochopit,predsa len muži sú tí akože "tvrdší" a možno si myslia že od nich by to bola slabost prejavit city,neviem...Držím ti palčeky ...

Ahoj Nia, zvládla si to priam ukážkovo. Tiež som z tých, ktorým otec alkoholik osladil detstvo... detský svet je veľmi citlivý, prežitá krivda dokáže bolieť roky rokúce. Sú veci, ktorými nedokážeme pohnúť, také treba len prijať a vyrovnať sa s nimi. Inej cesty niet. Dokázať odpustiť a nedusiť v sebe utrpenie, zbytočne si tak človek ubližuje. Veľa slniečka do duše prajem.

som v papradí

Milá Nia je to smutné aké detstvo si prežila,neviem si také niečo ani predstaviť.Prežila si smutné detstvo ktoré si ty nemohla ovplyvniť.O to máš u mňa väčší obdiv,že si iná ako tvoja mama a svojím synom dávaš veľa lásky.Ony raz budú môcť povedať,že majú super mamu.

Nia ja som sa na teba ani nehnevala,skôr som mala pocit,že sa hneváte všetky mladé žienky na mňa.Možno pred dvadsiatimi rokmi by som sa pridala k vám,ale práve to som vám chcela mojím príspevkom povedať, že až prežitými rokmi má človek na všetko úplne iný pohľad a v srdci mu zostávajú len tie pekné spomienky.Prajem ti veľa,veľa lásky a krásnych dní prežitých v kruhu tvojej rodinky.

Tak to bolo teda detstvo....brrrrrrrr. Ani mňa nikdy rodičia nepohladkali, nepovedali Ľúbime ťa či sme na teba hrdý, neprečítali rozprávku na dobrú noc ... Nie preto, že by boli zlý len sa hanbili prejaviť svoje city. Ja sa však takejto chybe vyhýbam.
PS: Minule som čítala v jednom časopise, kde sa sťažovalo 12 ročné dievča na to, že je všetci doma hovoria, že je grambľavá a nešikovná. Nevie čo má robiť a je smutná s toho čo jej hovoria rodičia. Povedala by som jej len toľko, že tieto "vlastnosti majú jej rodičia a nie ona. Ruku na srdce,kto je nešikovný ona či jej rodičia???

Nia, aj nemám ktovieaký vzťah s mamou, raz je dobre, raz zle, pritom sa k nej správam pekne a vážim si ju. A ona sa zasa správa ako malé dieťa, ktorému zoberú hračku. Je veľmi náladová až depresívna, pritom nemá na to dôvod, ale čo už. Asi to tak má byť, že človek nemôže mať všetko super, ináč by si nevážil tie dobré dary, ktoré má v živote. Je super, že si v sebe našla tú lásku, ktorú si nedostala a dávaš ju ďalej svojim deťom a manželovi. Iba toto je podstatné. Na ostatné nemysli, netráp sa minulosťou, ale pozeraj do budúcna. Si skutočne osobnosť, keď si toto všetko dokázala. Prajem Ti veľa, veľa lásky s Tvojou rodinou.

dievcata...cokolvek by som napisala, by mi to pripadalo ako prazdne frazy...vsetko som precitala a do buducna vam chcem uprimne popriat vela krasnych chvil a kopu energie od vasich lasok, ktore vas miluju...

ja chcem este podotknut, ze temu o vyjadrovani lasky detom v obdobi komunizmu sme uz doma preberali tisic krat. Mne tiez nikdy mama nehovorila Lubim ta, ani mam ta rada ani nic take. Obcas nas stisla, lasku som si domyslala z jej pohladu ked mi obvazovala rozbite koleno alebo varila caj, ked som bola chora... ale slovne prejavy ziadne. Ibaze ani u kamosov to nebolo ine. Ja som ako dieta u nikoho z nich nespozorovala, ze by im doma hovorili ako ich lubia. Proste toto sa nehovorilo, dokonca ani jedinacikom nie. Dnes, ked vyznavame lasku nasim detom, moja mama uplne spontanne hovori do ich oci, ze su jej lasky a lubi ich... dokonca to uz vie povedat aj nam, i ked nie bezne. Pamatam na nase prve nesmele objatia a vyjadrenia - mam ta rada mama. Zrazu vyznania neboli iba v telke. A myslim si, ze s navalom americkych a inych zahranicnych filmov sme sa otukali aj my. Mama dnes hovori - ako som to nemohla povedat vam, ze vas lubim??? sama nechape, citi sa koli tomu zle a ja ju utesujem - ved ale vtedy to nehovoril nikto. Aspon v nasom okoli urcite nie.

som v papradí

fakt by niektorý ludia nemali mať deti... dôležité je že s teba vyrástla silná žena, ktorá si našla náhradu za rodinu

Caute. Tento prispevok je sice stary, ale vyuzijem ho na to, aby som sa aj ja vyrozpravala. Moj vztah s mamou je podobny, akurat bez toho nasilia zo strany otca, hoci to bol nervak. Ale je zarazajuce, aka podobnost tam je, vratane rozvodu v mojom utlom veku. Je jasne, ze nase mamy sa akosi nevyrovnali s tymito partnerskymi vztahmi, a myslim, ze ani ja som sa nevyrovnala s tym, ze som vyrastla viac-menej bez otca, ak neratam zopar tych povinnostnych vzajomnych navstev. Mozno aj preto veci vnimam tak, ako ich opisujem, ze nedostatok otca mi mala vlastne vykompenzovat pozornost zo strany matky. Ale inak som to mala podobne, nikdy mi nepovedala, ze ma ma rada, dokonca, raz som jej povedala, este ako dieta, ze citim, ze ma radsej brata, pritom som bola starsia, poslusnejsia, sikovnejsia, lepsia, snazivejsia, proste ako dievca a on chlapec-huncut, same problemy. Zmohla sa na velmi nepresvedcive: "to nie je pravda". V dospelosti priznala, ze som to odhadla spravne. Ale nejde len o to "RADA". Neboli ziadne pochvaly, ziaden interes, ziadne citanie kniziek, sama som sa ucila, mamina jedina starost bola opytat sa, ci mam ulohy hotove, nikdy nie, ci nepotrebujem pomoct, tiez akoby som sa vychovavala sama. Kolkokrat sme s nou boli v zoo, v muzeu, na zmrzline ci prechadzke, to by som spocitala na oboch rukach. Nikdy sa jej nechcelo. Nie je to zla matka, viem, ze nas s bratom lubi, no myslim, ze vychovat nas si vzala skor za povinnost ako za ciel a radost. Vzdy sa radsej venovala svojim zalubam, TV a knizkam. Bohuzial, vekom sa ten vztah iba zhorsuje, vnimam ho vyslovene formalne a z povinnosti. Mam uz muza a s mamou uz teda nebyvam. Mama mi vsak nikdy nezavola sama od seba, iba ja jej a pokazde sa vyhovara, ze ma nechcela rusit a pod. Ked sa s nou bavim, ix-krat ma oslovi inym krstnym menom, asi zrejme nejakej kamaratky, s ktorou travi viac casu nez so mnou. Najhorsie na tom vsetkom je to, ze ked sa s nou pokusam toto riesit, a povedat jej, ze ma to trapi, a ze ma trapia aj veci z minulosti a ze sme uz dost velke, aby sme si to vyjasnili a HLAVNE vysvetlili, pokazde sa zacne citit neprijemne (asi ma vycitky) a odbije to slovami, ze sme na navsteve a teraz sa o tom nebude bavit. Lenze my sme pokazde na navsteve, bud ja u nej alebo ona u mna... Neda sa zabudnut na minulost, ako tu niekto radi, pretoze to su nedoriesene veci z minulosti. Ak by som sa na to cele chcela pozriet iba z pohladu pritomnosti, nemame si co povedat a nemam dovod sa s nou stretavat, uz nas nic nespaja. Zrovna vcera sme sa videli, preto tu pisem, lebo nejak som vcera asi definitivne pochopila, ze na nejaku zmenu musia chciet obe strany. Pokial nedokazete z mamy vytiahnut ani len to, ci ona je s nasim vztahom spokojna, alebo to citi podobne, ako ja, a teda ci by sa s tym dalo nieco robit, tak to nema vyznam. Myslim, ze ona tusi, co urobila zle, no je prilis pohodlna, aby to riesila. Chce si zit takto, ako cely svoj zivot doteraz a nie vynakladat nejaku namahu na zmenu. Mozno ani neveri, ze je niekde problem, ved s kamaratkami si vychadza dobre, nie? Nerozumie, ze to su v zasade cudzi ludia, ktori od nej neocakavaju viac, nez poklebetit si a zabavit sa. NIA123 - nie si sama, a nemozes za to. Moze za to mama, ale ona to asi nevie alebo nechce zmenit. A uvedomila som si vcera presne to iste, co si tu napisala, toto ja svojim detom robit nebudem. Niekto tu napisal, ze to je vyplod komunizmu, neschopnost prejavovat city, no povedzme si na rovinu, socializmus je 20 rokov prec, a ak by tym mamam na nas tak zalezalo, zacali by s tym nieco robit. Musia vidiet, ze sa trapime. Nemusia nam teraz, dospelym, zacat hovorit, ze nas lubia, ak to stale nedokazu, no stacilo by nam vysvetlit, preco to tak bolo. Vyjasnit si veci. My s mamou sme uz v takom stadiu, ze sa mozme bavit iba o druhych ludoch. Ona mi dava uplne scestne otazky, alebo komentare k tomu co hovorim (napr. ja jej hovorim, ako ma moj sef neustale nuti robit bezdovodne nadcasy a ona sa opyta, ze na akom aute jazdi - uplne mimo podstaty problemu), a naopak, ked sa ja opytam nieco jej, tak vzhladom na to, ze som sa v minulosti pokusala nieco si s nou vyjasnit, ku kazdej mojej otazke je podozrievava, co tym sledujem, co zas vrtam, zas jej nedam pokoj, ved mi 100x povedala, ze sa o tom so mnou nebude bavit, alebo ze mi k tomu nema co povedat. Naozaj sa nedokazeme o nicom porozpravat. Ja viem, je to chore odo mna, vynucovat si jej lasku, a prave preto som vcera definitivne pochopila, ze to viac nebudem robit, a ze ju k svojmu zivotu vlastne nepotrebujem, a mala by som sa zacat orientovat na svoju rodinu. Prezila som bez otca, prezijem aj bez mamy. A ak jej na tom aspon trochu zalezi, tak pockam, az konecne vyvinie vlastnu iniciativu ona.