Som hrda na to, ze som si v 31 rokoch spravila vodicak, a to som tvrdila, ze nikdy soferovat nebudem a napriek tomu soferujem celkom v pohode dennodene.
Som hrda, ze som na stare kolena zacala znova behat, napriek slusnej nadvahe, uzasny pocit.
A samozrejme som hrda na NM a spol. , moje bio deti su tiez sikovne, som na ne hrda, ale nie je to velmi moja zasluha, ja im skor komplikujem zivot.
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahojte.Dlho sa tu rozoberá jedna z nás,jej problémy s manželom a všetko okolo toho.No a v súvislosti s tým ma napadlo,že určite každá z nás prežila niečo,keď musela riadne zabojovať,niečo za čo je hrdá sama na seba.Niečo,keď každá žena ide až za hranice svojich možností,keď už nevládze ďalej,ale vie,že sa nesmie vzdať.Každá z nás každý deň bojuje s niečím,raz väčším a raz menším.Preto,žienky milé,pochváľte sa so svojím najväčším úspechom,víťazstvom nad niečím,je to na vzájomnú podporu,aby sme sa nevzdávali,keď nám na niečom ozaj záleží a nehľadali výhovorky,ale aby sme pozbierali silu a hľadali najlepšiu cestu životom.Pekný deň Vám všetkým