Adrinka, vy ste si to začali komplikovať hneď na začiatku obmedzovaním jeden druhého. Prepáč, ale správali ste sa ako malé deti.
Čo ti poradiť.. Neviem, len nájsť stratenú dôveru jeden v druhého. Nekontrolovať všetko, dať dýchať jeden druhému. Ako ste sa mohli takto navzájom obmedzovať?
Denisa![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Ahoj dievčatá, tak už aj ja patrím k tým ženám, ktoré manžel klame.
Doposiaľ som si myslela, že mám pekné manželstvo, veď už sme s manželom čo-to preskákali za desaťročie. A.....
Jeden večer mal čudný telefonát. Volala mu akási žena a vykali si. No jeho správanie a hlas sa mi zdal čudný....jednoducho som vycítila, že to je akýsi divný rozhovor a jeho reakcie tiež. Tak som sa ho s neskrývanou podozrievavosťou opýtala, kto to bol. Odpovedal, že jedna kolegyňa, ktorá chce kúpiť od nás gauč, že mi to v minulosti spomínal. Nedalo sa nepostrehnúť, že je zdeptaný a roztrasený, a tak som využila moment prekvapenia a položila mu protiotázku na vetu, ktorú povedal do telefónu, a to, že na čo odpovedal. Začal úplne tárať a predstavte si, že nedal rozumnú odpoveď ani za pol hodiny. Na dával mi do hysteriek a tvrdil, že si vymýšľam. Tak som mu navrhla, aby jej zavolala naspäť na to číslo, dal na hlasitý odposluch a povedal že jej donesie foto toho gauča. On, že nie. Potom som do neho už tvrdo hučala a odpísala si jej číslo na papier. Chvíľu sa tváril, že nič a potom sa začal domáhať toho čísla, že nech mu ho dám. Stáčal mi ruku a choval sa ako malý chlapec, ktorý sa bije o hračku. Nakoniec mi ho vytrhol z ruky a dal si ho do úst, potom ho spláchol v záchode.
Najviac ma rozčuľovalo ako aj napriek tomu, že všetko hovorilo o jednom sa mi snažil stále nahovoriť, že to ja vystrájam, že som hysterka žiarlivá. Skončilo to tak, že som našla ešte darček od nej. Nakoniec sa konečne priznal. Priznal sa k tomu, že je to kolegyňa, s ktorou si rozumie, že s ňou nič nemá okrem kamarátstva. Nechcel sa bsolútne o tom ďalej baviť. Iba toľko mi povedal, že som žiarlivá a stále ho kntrolujem.
Posúďte či som:
Pred tým ako sme sa zobrali mi odstavil všetky kamarátky - podľa neho to boli kurvy/ a žili sme tak, že každý deň spolu, dokonca aj prácu sme mali spoločnú. Ak sme náhodou neboli spolu, tak mi volával. Ja som to brala, že ma ľúbi, že mi chce dobre....Ako sa nám narodilo dieťatko, tak začal robiť v jednej firme vo veľkom kolektíve. Možný spúšťač tohto všetkého bolo moje chatovanie. Ako na to prišiel, tak si z pomsty našiel kolegyňu...neviem, čo spolu mali, no myslím, že nespali spolu. Tiež som ho vymákla pri telefóne. Skončilo to tak, že jej po tom telefóne poslal sms plnú nadáviek. A mňa prosil. Viem to, pretože som si to overila cez jeho telefón. Poslala jej sms v jeho mene. Vzala som to, pretože sme boli vinný skoro rovnako, aj keď si myslím, že chatovanie a reálne stretnutia nie sú rovnocenné. Od vtedy prešiel asi rok až do dneška. Za ten rok sme žili, aspoň ja som si myslela, pekne.
On bol ten kto ma zvykol kontrolovať počas tohto obdobia, napr. PC keď som za ním sedela, pracovný guláš mu tiež vadil, do môjho telefónu chodil ako domov. Na iné nemal dôvod, pretože som dodržiavala ten istý rituál, ísť z práce po dieťa a domov. Po týchto nezhodách som mu už aj ja chodila do jeho mobilu, nevidela som na tom nič zlé, keď aj on mne mohol. To bola celá moja kontrola a pár krát tam boli aj podpichovačky ohľadne tej predošlej kolegyne... Nechodila som mu po vreckách, nezakazovala mu firemné akcie - práve som ho posielala.
Ja som teraz už 9 mesiac doma bez práce, mám zlé obdobie, tak sa mu aj vyžalujem a túžim nech ma pomojká, uspokojí. Neviem, možno neznesie moju slabosť, ktorá plynie z tejto situácie. On bol vždy zvyknutý, že ja som bola silnejšia, ktorá všetko riešila, že on sa opieral o mňa a nie ja o neho.
Keď som sa ho opýtala prečo to spravil, tak povedal, že keby mi povedal, že má kamarátku, tak by som to nechápala. Áno, nechápala, pretože on ma vychovával celých 10 rokov v tom, že žena a muž nemôžu byť priatelia, že je to založené na sex. príťažlivosti. A sám povedal, že by rozbil hubu tomu, čo aj keby som s ním sedela iba na káve. To boli jeho vyjadrenia a správanie pred tým. Teraz mi tvrdí, že mu vadí aká som, že ho stále kontrolujem, že to neznesie. No ja som sa správala iba tak ako on sám.
Som žena, ktorá spraví všetko v domácnosti sama. Pomáha mi iba keď ho donútim. S dieťaťom sa na prechádzku sám od seba nikdy nevyberie. Ja sa tiež starám o seba a som podľa názoru iných pekná žena.
Od vtedy ubehli 3 dni a telefón si predo mnou stále skrýva! Prečo??? Bojí sa, že ju stratí??? Že mu ju odplaším???
Budem rada ak mi sem dáte svoje názory.