Zastavte prosím pred prechodom

Lenka, krásne si to

Ja sa na striedačku ocitám v oboch "polohách" - aj ako vodič, zastavujúci pred prechodmi, aj ako chodec, prechádzajúci po prechode.
V tej prvej tiež vždy pozorujem reakcie, v tej druhej vždy pozriem na vodiča, usmejem sa, kývnem hlavou a poďakujem. Či to aj počujú, považujem za druhoradé.

Pekne napísané!
Veru by som mohla častejšie zastaviť pred prechodom... Niekedy mám tendenciu z auta chodcom rukou ukázať, že môžu prejsť - keď sa mi zdajú málo svižní Potom mi príde na um chvíľa z autoškoly, keď som presne takto mávala na chodcov spoza okna a škeril sa na mne inštruktor aj policajt a vtedy sa na tých nič netučiacich chodcov zaškerím aj ja.

waw

ďakujem aj za tých chodcov, čo púšťaš. Ja som len chodec a v takýchto prípadoch zvyknem sa usmiať a kývnuť hlavou.

aj ja rada pustam chodcov na priechode - netvrdim, ze vzdy, ale vacsinou. A pekne im pokyvnem, ze nech sa paci a usmejem sa. Je velmi prijemne, ak aj oni zareaguju usmevom ci kyvnutim. Este nejaku chvilku mi usmev ostane na tvari
V ulohe chodca sa ocitam malokedy, ale ak ma niekto na priechode pusti, kyvnem hlavou a podakujem , myslim, ze sa to patri a vodica to potesi
Eva

rada pustam v dazdi, snehu. bo ja sa hrejem v teplucku s vypeckovanou muzikou. ani kyvat nemusia, tazko sa vtedy vytahuje ruka z kabata.

No krásne si to Lenka ...môj manžel, ešte ukáže krásne gesto rukou, aby prešli ...a mne sa to páči.

Ako vodič považujem to za povinnosť a ako chodec za samozrejmosť.
Úsmev vždy poteší

ja som len chodec s vodičákom na okrasu, vždy kývnutím hlavou poďakujem, a šup ho rýchlym krokom na druhý breh

Krásne si to napísala.
Patrím k svižným chodcom a niekedy sa až začervenám, lebo je to posledné auto a ja som ho chcela nechať prejsť a potom sa usmejem. Horšie je, že ja neviem tak rýchlo zaostriť zrak, aby som videla aj do auta a tak sa niekedy usmejem, či kyvnem hlavou a mám taký dobrý pocit.
Môj Mirko vždy pušťal chodcov či auta z uličiek, aj ked sme sa veľmi ponahľali. Nie vždy som bola nadšená, ale nakoniec som si zvykla.

tak tak
Tiez som taky "obojzivelnik" - raz vodic, raz chodec. Ako vodic pravidelne pustam chodcov NA PRECHODE, aj s posunom ruky "nech sa paci prejst" - pripadne v sere bliknutim svetiel Koho vsak urcite nepustam, su chodci (hlavne rozkokosena mladez), ktori sa snazia prejst cez cestu medzi dvoma prechodmi, ktore su vzdialene navzajom az 100metrov.
No a ako chodec vzdy kyvnem hlavou smerom k autu, ktore mi zastavilo a tiez podakujem. Pripadne im este ukazem rukou, ze aj svetla treba zapnut - aby nebola pokuta

Ja rozhodne vždy poďakujem, keď som chodec - zväčša mávnutím ruky, úklonom hlavy, priznám sa, že nie vždy pozerám do očí vodičovi, hlavne ale preto, že striehnem, či aj v tom druhom pruhu je rovnako ochotný vodič ako v tom prvom - tam kde býva moja mama sú nehody tohto typu na dennom poriadku (jeden dá prednosť a ten druhý ...) a veľa z nich zvykne končiť aj tragicky, neviem, či je to tým, že špitál je hneď oproti a tak si tí ľudia myslia, že však keby niečo, pomoc príde rýchlo ....
Ako vodič zase rada púšťam autá z vedľajšej cesty (namä tie odbočujúce do ľava, čo musia dať prednosť každému) - hovorím tomu, že si v nebi "predplácam", aby keď ja budem tá na vedľajšej - sa našiel rovnako ochotný vodič