Zeny co je to s vami?

fuha, takto zrána a hneď ostro? ale áno máš pravdu...svojho času som bola uplakaná, manžel mi ušiel za usmiatou...a to ma tak nasralo - prepáčte kočky za výraz, že som sa začala aj keď so slzami v očiach sa smiať a usmievať a moje zlatko zaklopkalo na dvere, že si uvedomil... všetko ide tak ako má a každej z nás tam hore naložili toľko, koľko unesie - ani o trošku menej ani o trošku viac...

Miška, čo považuješ za svoju najhoršiu skúsenosť?

Myslím že je asi každý unavený po zime,teda ja určite.Mne neskutočne chýbalo slniečko a jeho teplo a hlavne spev vtáčikov.A teraz sa vytešujem.Dokonca aj zo včerajšej búrky.Načerpávam energiu v prírode a akúkoľvek depku sa snažím ignorovať.

Mischel, myslím, že niektoré žienky tiež potrebujú trošku času, aby sa pozbierali. A potom sa aj oni budú usmievať a vstávať ráno krásne a šťastné. Ja sa radím k tým depkárkam, ale zasa keď sa pozrim von a vidím to slniečko a rozkvitnuté stromy, zelenú voňavú trávu, je mi hneď lepšie. Ale príde chvíľa a aj ja sa potrebujem vyžalovať z depky. A tu sú zasa mamičky ktoré ju nemajú a dodajú mi energiu a vyčarujú úsmev.A o to tu predsa ide. O to že si tu vieme tak krásne pomáhať
Žienky krásny a slnečný deň vám prajem

Mischel, máš moje symfónie Treba hlavne pochopiť, že všetko zlé je na niečo dobré, a hlavne aj keď je najhoršie(teda to si človek v tej chvíly myslí)treba sa vedieť odraziť a vychutnávať tie pekné veci a zbytočne neotravovať ostatných. Jasné, niekedy aj posťažovať, vyliať si dušu je dobré, ale nie stále sa umárať. Takže prajem krásny slnečný deň-ideme vychutnávať krásy Slovenska(na bicykloch), len čakám kedy skončí F1-ka, lebo to by mi chlapi neodpustili. Nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

mischel, tak ich niecim povzbud. napis im nieco pekne. vtipne, zaujimave, laskave, nieco, co vykuzli uzmev na tvari. a potom sa ho tam pokus udrzat, ak sa da. to bude lepsie riesenie. nakoniec vdaka tomu sami najdu cesticku von zo zlych chvil. hm?

Dievčatá - ja som vám tam na dobrú náladu pridala nášho cicuša (ako odpoveď na Eifelovku) - tak snáď kúsok toho slnka zasvieti aj cez obrazovku a pridá na nálade.

Myslim, ze tato stranka ma pomoct prave takym zenam a mamam, ktore problemy maju- ci uz s manzelmi, detmi, susedmi atd. a tie ktore tu pomoc a radu hladuju vyuzivaju svoju anonymitu- su nepoznane a napisu to, co vo svojom okoli by mozno nikdy nepovedali a mozu najst nestranny a nezainteresovany nazor inych. Istym sposobom je to mozno pre nich sposob terapie a nieraz som si precitala, ze baby su vdacne, ze tato stranka je a existuje.
Nemam vonkoncom pocit, ze ak ja napisem sem o svojich problemoch, ktore prezivam- moj muz by odo mna zdupkal a usiel by mi za inou.
Ak by sme stale chodili usmiate, bezstarosti atd- bolo by to sice fajn,ale asi by aj potom bola niekde chyba.
Urcite by som nezatracovala baby, ktore sa tu chodia vyzalovat trebars aj patkrat denne- je to ich vec. Ak mozem pomoct radou napisem, ak nie- necitam, neradim a v reali si musia beztak pomoct same.
ivet

myšlienka pekná, ale forma podania drsná- prepáč, ale ako väčšina Tvojich príspevkov- ale možno je to len môj dojem ...
v každom živote sa striedajú obdobia radosti, smútku , šťastia, či pochmúrnych myšlienok...a myslím si, že je to tak správne, veď keby nebolo tých zlých období, tak asi by sme nevedeli vychutnať a vážiť si tých šťastných ...preto "ťahať" niekoho k umelej veselosti, pokiaľ ju necíti v duši, si myslím, že nie je dobrá cesta...tiež poznám zopár žien s večným úsmevom na tvári, dokonca naviac "veselé" sú keď im je najhoršie ...neviem, mne to pripadá divné...také hranie divadielka...ja som skôr optimista a snažím sa vidiť pohár skôr poloplný ako poloprázdny a myslím, že sa smejem často a občas nakazím smiechom aj iných ľudí (to sa mi dokonca podarilo aj cez telefón- zákazník mi povedal, že môj úsmev "cítil" aj po telefóne )...ale keď cítim smútok, či prázdnotu, tak sa nesilím, do niečoho iného...myslím, si, že je pre človeka zdravšie precítiť pocity, či už veselé, či smutné...prepáčte, som sa rozkecala, ale už utekám, obed nikto za mňa nedorobí ...tak Vám prajem všetkým pekný deň

renka krásne si to napísala-takto to prežívam aj ja.Keď som smutná a niečo ma veľmi trápi tak som schopná revať od rána do večera, a keď príde čas tak sa smejem, mám nádej, som schopná ju rozdávať.
Posledný krásny zážitok mám zo včerajška, boli sme za synom v nemocnici v Bratislave a čakajú ho tam naročné vyšetrenia, zatiaľ má stanovenú predbežnú diagnózu crohnovu chorobu, možno malabsorpčný syndróm- lekári sami nevedia,nakoľko syn má nejasné príznaky, ale on to berie úžasne,berie tie nepríjemné vyštrenia ako nutnosť, píše o tom všetkom humorné básničky a vraj sa strašne teší domov, lebo vie źe ho doma čakáme a že aspoň doma nie sú žiadne problémy.To je chalan ktorý má 12,5 roka.
A ja? Nestresujem, nepanikárim, možno nás čaká ťažké obdobie, ale viem že bude dobre a že to zvládneme...Doteraz bolo ťažké obdobie ktoré trvalo pár rôčkov, bolo viac plaču ako radosti, ale teraz je čas zase zvládať život a tešiť sa z neho...
vidím sa aj v ženách ktoré sa tu sťažujú, nariekajú, potrebujú pomoc, pohladenie na duši a vidím sa aj v tých silných ženách ktoré prekonávajú nástrahy života s prehĺadom...

neviem, ako teba, mila mishel, ale mna privitaju na tejto stranke tieto slova:

Si zo svojich detí sem tam zúfalá, občas zúrivá a často bezradná? Trápi ťa dilema - rodina či kariéra a k tomu ešte manžel, domácnosť? Dá sa to vôbec zvládnúť? Potom vitaj v klube správnych Nanič mám a úžasných báb. Naše heslo je: Som krásna, múdra, úspešná a v depresii. Tu nájdeš návod, ako sa orientovať na stránke. Odporúčam vždy kliknúť na Posledné príspevky. Dievčatá, prosím pridávajte na stránku len vaše príspevky o vašich radostiach a starostiach, skúsenostiach, zážitkoch ...

...mozno si si ich nevsimla...

Skoro každý mä potrebu sa vyrozprávať, vyžalovať... a myslím, že NM je na to super . KeĎ bude človek v sebe dusiť problémy,tak budú trvať dlhšie, ale čím skôr si vyleje srdce a dostane to zo seba von, uľaví sa mu a bude mať aspoň o trošku chladnejšiu hlavu ... a už to pôjde o čosi ľahšie . A problém, ktorý sa jednému vidí malý sa môže druhému zdať neprekonateľný a naopak.

Pekna teoria, skoda ze nie vzdy funguje. Ja som mala minuly tyzden neskutocnu depku. A prekvapujuco dovod na nu ziaden. Som zdrava, mam kde byvat, mam co jest, mam dobru pracu, skveleho manzela a aj rodinu..
Takze preco som nemala chut rano vstat z postele a namiesto toho cely den revat v posteli? Aj ked som sa akokolvek snazila si vraviet, ze nemam preco mat depku, aj tak tam bola. A tiez som zistila, ze je lepsie sa pocitom poddat a nechat ich uplynut ako sa za kazdu cenu snazit ich potlacovat.. Je pravda, ze vsetko zle je na nieco dobre, ale to clovek zisti az ked sa na danu udalost pozrie s odstupom casu. Myslim, ze ak zena pride o babatko, tak je podla mna psychicky nemozne par hodin alebo dni na to pozriet z nadhladu, ved mozem mat dalsie.. Vzdy tie zle zazitky zostanu aspon z casti v dusi a tak to ma aj byt. Lebo keby sme na ne uplne zabudli, tak to znamena, ze nas to nepoucilo a nikam neposunulo.
Mischel, tvoje prispevky na mna tiez posobia takym dojmom, ze obcas mam pocit, ze si zjedla vsetku mudrost sveta a divis sa, ze to nemaju aj ostatni tak. Ale vsetci sme ini, rozdielni, kazdy z nas reaguje na jeden a ten isty podnet uplne inym sposobom. Ak ta obtazuju prispevky negativne zamerane, tak im nedovoluj do svojho sveta vobec vojst a potom ti to moze byt uplne jedno. A tiez to moze byt tak, ze sa dotycna osoba hlavne potrebovala vypisat a tym padom sa jej aj velmi ulavilo a uz neciti to iste, co citila, ked ten prispevok pisala..
Peknu slnecnu nedelu

ja si myslím že to mischel myslela tak, že čomu dávame energiu a na čo myslíme, toho sa držíme a potom sa nám to aj deje...

teda aspoň ja som to tak pochopila a aj s ňou v tom súhlasím... lebo kto iný ako " ja " si viem najlepšie pomôcť a zmeniť myslenie a tým aj tok negatívnych myšlienok zastaviť a pustiť tok pozitívnych myšlienok a tým aj zmeniť svoje vyžarovanie a stať sa magnetom na priťahovanie krásneho a dobrého...

mischel, je to len uhol pohladu. stretavam vela mamiciek, pracujucich ludi, zakaznikov ci obch. partnerov. pokecame, povymiename formality, zazelame si pekny den. ked niekoho sympatickeho spoznam blizsie, je mi niekedy ctou, ze mi doveruje a obcas povie i nieco, co ho trapi, ze nema dobry den. nie je to vesanie smutku ci depky na nos niekomu cudziemu. tu to beriem rovnako. nemusim nikomu tahat medove motuzy popod nos aby ma mal rad. ja som sem prisla s poriadnou depkou . mala som fantasticke obdobie na vyske, potom bolo obdobie ktore sa na mna sypalo, teraz to zase nechavam plynut.

a preco uhol pohladu? mne sa napriklad zdala jedna tvoja diskusia nevhodna. o zenach s detmi doma - a muzoch v zahranici. to bolo presne to, comu sa tie zeny tu chcu vyvarovat - aby nemuseli rozmyslat nad somarinami. bolo zatate do ziveho, zeny to zobrali ohromne . i - podla mna - nevydarena tema sa celkom vydarila.

Babyyyyy.. nami tu prave zatriaslo Moje prve "zemetrasenie".. ale po tych vsetkych vysielaniach v telke mi teda moc lahko na dusi nie je.. prave sme si s talosom hovorili, ze keby sa to udialo nam, tak sa nemame ani kde schovat, lebo nemame ani jeden dreveny stol, vsetko zo skla.. babyyy.. to je strasny pocit :-o