dve hodiny to tu visí a ani jedna odpoveď? ![]()
Ako prvé - Broňa, som rada, že žiješ
![]()
Pointa? Odkáž Hanke, že odkedy ma počali, netušila som, čo si so sebou počať. Tiež som hľadala pointu, na čo som tu a čo tu mám robiť... ešte k tomu taká nedokonalá (tiež stále nemám čas, ale zabíjať ho teda viem skvelo, stále niečo hľadám, u sv. Antona som už dúfam na V.I.P listine, mám dokonca pocit, že okolo mňa nič nefunguje, hoci okolo iných áno). A potom mi zišlo na um, že Boh, ktorý ma stvoril určite VIE, čo si so mnou počať. Toto je pre mňa pointa, ktorá mi ľahko vliezla do hlavy. Nuž, tak DôVERUJEM svojmu Stvoriteľovi, všetko čo mám a čím som vkladám do jeho rúk. Občas si pomyslene do tej jeho velikánskej a hlavne bezpečnej teplučkej dlane aj ľahnem a vyvaľujem sa ako v perinách. Predstavujem si, ako na mňa dýcha a je mi tak dobre! A vôbec sa netrápim, prečo ja som taká a on hentaký... A ešte čosi, od objavenia tejto pointy sa okolo mňa dejú samé zázraky. Často preto premýšľam, ako ľudia dokážu neveriť v Boha, keď máme toľko dôkazov o jeho existencii. ![]()
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Keďže som dostala už niekoľko mailov s otázkou, či žijem, rozhodla som sa verejne priznať, že áno. Hoci...
Maminka,dnes ráno idem do škôlky s tebou.
Viac by mi vyhovovalo, keby ťa vzal ocko. on to urobí rád.
Lenže ja potrebujem, aby si to bola ty.
Tak dobre.
Cestou sa mi dostalo vysvetlenia.
Maminka, a ponáhľaš sa?
Áno.
To je dobre. Preto som chcela ísť s tebou. Ty sa stále ponáhľaš. To by som sa s ockom nemohla.
???
Nám pani učiteľka povedala, že kto sa ráno poponáhľa / niektoré deti chodia po stanovenom limite/ tak bude môcť robiť chvost šarkanovi, čo dnes vypustíme. Tak som musela ísť s tebou. Aby som mala istotu, že ho budem robiť. Lebo u teba je ponáhľanie sa isté...
Au. No čo Vám budem hovoriť...Nestíham. Od augusta sa mi stalo toľko veí...A ešte to nekončí... No perlička- dokonca som skončila na polícii..
A tak..
sa ma opýtala Hanka:
Mami, ako sa dostane do hlavy pointa?
Nestíham vysvetľovať- skrátka súrne chcela pochopiť, prečo má ona celiakiu a jej spolužiak zrastené prsty...
Ja viem, že pointa / čiže zmysel tojho všetkého, čo sa ná deje/ je niekde nablízku, ale ako ju dostať do hlavy?Lebo keby som to chápala hlavou, ľahko by som to niesla v srdci životom...
Nuž, dieťa moje, aj ja. Sme zdraví, živí, uponáhľaní a nejako sa nám ešte stále nepodarilo zistiť, ako sa loví pointa. Lebo- ja viem, že to všetko , čo sa mi deje, ju má...len..
Baby, hoďte , prosím , návod. Ako dostávate pointu do hlavy? A ako vôbec viete, že to, čo žijete ju má?
Len, prosím, píšte krátko..Nestíham.
No na stretku cýbať nebudeme. Ako vždy.