Život bez maminky

 Verím, že ti je ťažko. Koľko rokov môže ubehnúť ..., smútok ostáva. 

Smrť rodičov je isto rana do života každého. Niekomu je bližší otec, niekomu mama, kto nemá rodičov má isto niekoho kto túto úlohu v jeho živote splnil. Je to kolobeh života a smrti a na túto správu sa vlastne pripravuje každý z nás počas celého spoločného života. Moja babka hovorí celý život, že "narodiť sa môžeš ale zomrieť musíš". 
Vďaka zvyšujúcej priemernej dĺžke života sa môžu dnešné generácie spolu tešiť dlhšie ako napríklad naší starí rodičia s ich rodičmi. Samozrejme, že je to štatistika.  Som rád, že moji rodičia boli pomerne mladí a preto som si mohol užiť všetkých 4 starých rodičov a 3 prastarých rodičov a že si pamätám a viem, že keď idem na cintorín, že tam nie je len nejaký "stareček" ale je tam tatino alebo mamina mojho dedka alebo babky ... Nuž v lete mi zomrel jeden dedko a vlastne vtedy som si uvedomil, že už stárneme všetci a naozaj ako rýchlo ten život uteká. 
... A tvoja poznámka, že variť si sa naučila v 30 rokoch, tak to ja by som bol už hádam 5. rok hladný a ešte by ma ďaľších 5 o hlade čakalo. Je fajn mať milujúcich rodičov, starých rodičov či kohokoľvek, ale je zdravé rozstrihnúť aj pupočnú šnúru presne pre prípad, že stať sa môže čokoľvek a kedykoľvek v živote. Učiť a učiť sa k samostatnosti každého jedinca je podľa mňa dosť podstaná vec v živote každého kto chce v živote žiť a nie prežiť ...