Marylin,
nemam takuto skusenost, tak mozem len teoretizovat.
Ale vidim to tak, ze v prvom rade TY si mas zvazit, ci mas moznost sa v zahranici uplatnit, co si alebo nie si ochotna robit - aspon v zaciatkoch, kym sa pracovne nepresadis. Rodicia mozu mat svoj nazor, ale si dospela, nie je nutne, aby si sa nechala ovplyvnit ich nazorom.
Eva 
Som matka a pozerám na to trochu viacej z tej strany.Dcéra tiež ked študovala mala také plány.
Doma sme trvali na tom, aby si v prvom rade dokončila štúdium a potom nech si robí čo chce.
Lebo to je aj o peniazoch.To je aj o tom,že rodič sa "nevie dočkať" kedy bude to jeho dieťa doštudované.To je aj o tom,že dieťa stále akosi počas štúdia ešte dospieva.
A v neposlednej rade ak vám vzťah vydrží budete spolu xxxx rokov.Čiže kam sa ponáhľať.Starať sa o domácnosť? O financie? O bývanie? Cestovať z jednej strany na druhú kvôli hocijakej blbine?
Naša dievka je už vydatá a velakrát nám už povedala,že sme mali pravdu vo veľa veciach - aj v tomto.Cestovala až po skončení školy a my sme jej v tom radi pomohli/aj finančne.A bolo to dosť náročné/
Netvrdím, že mám patent na rozum,ale skús sa vcítiť do kože rodičov.Ak máte dobré,normálne vzťahy,určite ti chcú len najlepšie.Budúcnosť s partnerom si užiješ
- čo to je 1 rok,proti celému životu čo máš pred sebou.
Držím palce aby si sa správne rozhodla a aby obidva vzťahy /partner a rodičia/ ostali nenaštrbené.
ja som to pochopila tak, ze Marylin uz dostudovala a ten 1 rok sa chce zdokonalovat v anglictine prave v zahranici.
Eva
Nemá ešte rok štúdia pred sebou ked má len bakalára?
bakalar je nizsie vysokoskolske vzdelanie, ukoncene statnicami a promociami. Po jeho absolvovani sa clovek moze rozhodnut, ci bude studovat dalej a ziska vyssie vysokoskolske vzdelanie a titul magister alebo inzinier.
Eva
keby si chcela dokončiť mgr alebo ing, tak ju čakajú ďalšie 2 roky štúdia
ale ved nemusí nastupovat hned tento rok, to može nastúpiť aj o dva - tri? alebo sa mýlim? a ak sa zdokonalí v jazyku, pochopila som to tak, že i v zahranicí má možnosť štúdia. podľa mňa by to bola škoda takú možnosť nevyužiť.
no ak chce nastúpiť neskôr, musí si podať prihlášku a pri niektorých odboroch sa robia na mgr a ing stupne aj skúšky, zvyčajne bc študenti chcú pokračovať ďalej,ale zákonite sú obmedzené kapacity a nie vždy všetkých aj vezmú... čím si dlhšie zo školy, tým je to horšie
ja som z toho mala pocit, že tam chce ísť viac kvôli priateľovia nie ani tak kvôli sebe, aj keď si už našla aj alternatívy pre seba, ako výrazne plusy, možno sa mýlim...
neviem, ci som to spravne pochopila, ale pise tam, ze bola prijata na univerzitu tam, kde je jej priatel. ja si myslim ze bude mat po skonceni toho studia ovela lepsie moznosti kedze je to v zahranici...aj ked dolezite je aj to, v ktorej krajine to je
keď dobre viem, naše štúdium zahraničie nie veľmi neuznáva, viem, že kopec mojich známych s tým malo problém a školu si v zahraničí len tak robiť nemohli, ako by chceli... (s výnimkou zahraničného štúdijného pobytu v rámci školy, či skôr fakulty) no záleži od teba, ak sa rozhodneš odísť, návrat domov bude o to tažší, bo prácu tu späť už získať nemusiš, ak by si tam náhodou neuspela, ale zase keď ťa to tam ťahá... zváž si dobre všetky pr a proti, aby si neskôr neľutovala
Ahoj Marylin, ja na tvojom mieste by som do zahranicia nesla.A dovody preco: do zahranicia idu ludia ktori sa nedokazu/nemozu/nechcu/nemaju prilezitost uplatnit na slovensku a nezda sa mi ze by to bol tvoj pripad. a ako sama pises, musela by si sa tam najskor dobre naucit anglicky aby si vobec mohla dostat sancu sa uplatnit - a ci vobec vo svojom obore, to je otazne. a co tvoj priatel? preco isiel prec? nenasiel si pracu na SR? podla mna budes mat lepsiu buducnost ked zostanes.
novacka..neviem kde si prisla k niecomu takemu: "do zahranicia idu ludia ktori sa nedokazu/nemozu/nechcu/nemaju prilezitost uplatnit na slovensku"....ale pravda to urcite nie je!!! je mnozstvo inych dovodov, preco odchadzame do zahranicia.
marylin...ak mas prilezitost ist do krajiny, v ktorej mozes aj studovat (pokracovat) v studiu, tak preco neist? takuto prilezitost netreba nechat premarnit. a ked ukoncis vysku v zahranici, je velmi pravdepodobne, ze sa tam aj uplatnis v zamestnani. ak mas komunikacne zaklady anglictiny, tak v anglicky hovoriacej krajine medzi anglicky hovoriacimi ludmi sa velmi rychlo naucis komunikovat aj plynule. je velmi vela ludi, co zavidia, ale treba to hodit bokom...poznam mnozstvo ludi, ktori vystudovali vysoke skoly napr. v Anglicku a uplatnili sa aj v zamestnani ci uz na SR alebo v UK. Netreba sa bat robit taketo zmeny v zivote. Tym, ze este nemas deti, tak to mas ovela lahsie. Vyskusaj, nic tym nestratis ;)
Suhlasim, akurat si myslim ze marylin ma viac dovodov neist ako ist.
Caka Ta tazke rozhodnutie, ale je to tvoj zivot. Zit sa da vsade. Len musis chciet a ked mas aj s kym... Ja som isla do zahranicia len na brigadu a tam som stretla svojho muza. Kedze som kadernicka, mala som svoju klientelu a svoje zazemie. Zili sme tam 6 rokov, ked sme sa rozhodli vratit uz aj s malym synom. Nikde nie je napisane, ze tam budete navzdy.
Dakujem Vam vsetkym za komentare... vidim, ze kazdy ma ine skusenosti a iny pohlad. Co sa tyka mojho studia, dokoncila som bc. a na ing. studium by som musela studovat na SR este 2 roky. Bola som prijata na skolu v zahranici, moj titul bc. mi uznali, pretoze mam prax v odbore, takze s tym by tam problem nebol. Je to pre mna naozaj tazke rozhodnutie, na oboch stranach su plusy aj minusy a ja neviem prist k vysledku, ktorym by som si bola ista. Viem, ze keby som mala aspon troska podporu od rodicov, nevahala by som a isla do zahranicia, na druhej strane vacsinou to byva tak, ze rodicia sa velmi nemylia a maju pravdu, ako sa asi kazdemu v urcitych veciach potvrdilo... No jednoducho stale nad tym premyslam a stale som v tom zacarovanom kruhu... Priatel odisiel, pretoze chcel studovat univerzitu v zahranici, pretoze vysoke skoly tu ma v podstate uz kazdy a berie sa to ako samozrejmost... Pracu tu mal a povedala by som ze aj dobre zaplatenu, no vzdal sa toho a isiel. Hovori, ze nelutuje a je to dobra skusenost v zivote... Takze este budem asi nejaky ten cas premyslat, ako sa rozhodnut, dufam, ze to rozhodnutie bude spravne... Dakujem vam este raz za vsetky nazory.
si prijata na magisterske studium aj tam, aj na SKK ? mas nejaky termin, dokedy sa musis rozhodnut, kde nastupis ?
nemohla by si vymysliet nieco na skusku - v praci poziadat o neplatene volno na leto a urobit si aspon intenzivny jazykovy kurz ? uvidis, ako sa ti bude pacit, ako budete vediet vychadzat s priatelom apod.
ja by som ti inak poradila - urcite chod aspon na cas, vratit sa mozes vzdy. ak je tam domorody jazyk anglictina, tym skor ... nikde inde sa nenaucis jazyk tak dobre, ako v krajine, kde sa nim rozprava.
Urob ako to citis ty. Moja skusenost: Mimo SR musi byt clovek asi o nieco priebojnejsi, ustat ten zaciatok - ak neovladas rec tak, ako by si chcela a musis prijat pracu, ktora nema nic spolocne s tym, co si robila doteraz. Pocity mozu byt dost zmiesane v uvode. Ale v podstate to nie je nic take dramaticke - rozhodnut sa, skusit, ak sa podari - ok, ak nie - domov, kde si pracu zas najdes (alebo skusit to neplatene volno). Okrem toho to cloveka obohacuje, spoznas inu kulturu, jazyk mozes dotianut na velmi slusnu uroven za relativne kratku dobu, rozsiris si obzor a skusis spolocnu domacnost s priatelom, ked zvladnes rec, mozes si najst pracu adekvatnu vzdelaniu a takmer urcite budes za nu lepsie platena ako v SR. Ja vidim viac pozitiv, nez negativ.
no ak ťa prijali na vš v zahraničí, ja by som veru išla, ved vrátiť sa vždy môžeš a podľa toho aký máš vzťah s rodičmi usudzujem, že sa aj máš kam, takže čo stratíš? podľa mňa nič, niečo vyskúšaš, zažiješ,zdokonalíš sa v mnohých veciach a nesúhlasím že do zahraničia chodia iba ľudia čo sa nevedia uplatniť tu, ja som tu vždy mala prácu a predsa som odišla na čas do zahraničia, kvôli jazyku a mám kamarátky ktoré tam aj zostali, lebo im to viac vyhovovalo a tu mali dobrú prácu, záleží to od toho čo chceš v živote robiť, dosiahnuť, zažiť, ved ked odídeš nenastane koniec sveta, nikdy nevieš čo ťa kde čaká tak prečo by mal človek odmietať rôzne ponuky a skúšať niečo nové? toľko môj názor
Na tvojom mieste by som si najprv dokončila školu, tie dva roky ubehnú ako voda. Môj brat žije už 3roky v zahraničí, pred rokom sme ho boli navštíviť na týžden, musím sa priznať, že som si nevedela predstaviť, že by som tam zostala. Celý týžden sme chodili po nákupoch, pamiatkach, posedenia s jeho priateľmi, ale žiť tam asi nie. Všetko tu nechať rodinu, priateľov, známych, to asi nie. Podľa mňa na život v zahraničí musí mať človek aj povahu. Rozhodni sa srdcom, ale aj rozumom.
Marylin si prijatá na VŠ v zahraničí a takú úroveň jazyka ako v autentickom prostredí len tak nezískaš. Navyše máš citovú oporu v priateľovi a predpokladám, že rodičia by ťa v prípade núdze nehodili cez palubu.
Ahoj Marylin,
bola som v podobnej situácii ako si teraz ty. Študovala som dialkovo, končila som bakalára a potom ešte 2 roky inžinierske štúdium. To som už pracovala. Moj vtedy ešte len priatel začal pracovať v ČR, takže takto spolu "chodili" na diaľku 4 roky. Po skončení školy sme si povedali - buď sa nám podarí "zamiesiť" na dieťatko, alebo odídem za ním a nájdem si prácu v ČR. Podarilo sa miminko a nakoniec som za ním odchádzala už ako vydatá žena s maličkým. To bolo pred 6 rokmi. Materskú som strávila už tu, našla si nových známych, kamarátov, neskor novú prácu (a nie jednu 
), postavili sme si dom. Ale musím povedať, že sme boli podporovaní zo strany rodičov. Držali nám palce a boli toho názoru, že rodina patrí k sebe. Vobec neľutujem, že som odišla za manželom. Čo ma mrzí je to, že naša dcérka nemože tráviť toľko času s rodinou, ako som mohla ja, keď som bola malá.
Ja som uzavrela jednu kapitolu svojho života na Slovensku, a až potom som odcestovala. Ty si v trošku inej situácii, keď máš možnosť študovať, získať vysokoškolský titul v zahraničí, zdokonaliť sa v angličtine. Prečo do toho neísť? Naozaj, vrátiť sa možeš vždy. Na druhú stranu, vieš určite, že po roku práce a zdokonaľovania sa v angličtine, naozaj nastúpiš do školy? Pokiaľ chceš ďalej študovať, zameraj sa na odpoveď na túto otázku.
A kamaráti? Tí moji sa rozutekali po svete, sme v kontakte cez internet (tých možností je veľa), našli sme si nových a dokonca moja super kamoška sa nečakane ocitla cca 70 km odo mňa.
Každá zmena v živote prináša niečo nové, a je len na tebe, kam ťa tá zmena posunie 
Neviem kolko mas presne rokov, ja som odisla ked som mala 23 a viem, ze to bol vek vhodny na to, aby to clovek "riskol".. ci uz ako skusenost jazykovu, pracovnu, ci osobnu...cim je clovek starsi, tym horsie znasa rozne rozhodnutia a zmeny.. s pracou to bolo tazsie, ale nakoniec sa zvladlo aj to, vsak som nejaka slovenka nie
Je pravda, ze kamarati a rodina su daleko, ale clovek si vytvori kamaratstva nove a nie je nikde napisane, ze tie stare by trvali na veky vekov...priznam sa, ze sa na SK vraciam velmi rada a mavam obcas "krizu", je to o tom, ked si clovek uvedomi, ze mu akosi unikaju rodinne oslavy, synovcovia, co rastu, ze rodicia starnu a ze toho casu na to "odskocit si na SK" je stale menej a menej.. je to vzdy pre a proti, ale kto ti potvrdi, ze by to tak nebolo aj na SK? Ak si mlada, riskni, skus.. mozno zistis, ze Slovensko je tvoj domov naveky a mozno zistis, ze ti je nadherne aj v inom state...
Drzim prsteky, nech sa rozhodnes ako chces!
Aj ja si hovorim, ze zivot v zahranici by ma urobil priebojnejsou, mala by som iny pohlad na svet, zistili by sme s priatelom, ako nam to spolu v zivote pojde... Ja mam teraz tiez 23 Myslim si, ze ked by som tu zostala dlhsie, rozhodovalo by sa mi este tazsie a uz by som asi nikdy to zahranicie neskusila. A tiez nas vzatah uz na dialku trva par rokov a radi by sme uz boli spolu. V zivote by som to chcela dotiahnut niekam dalej, mam svoju predstavu, ciele, za ktorymi si chcem ist a univerzita patri medzi moje prve ciele, takze tu si urcite dokoncit chcem a budem na tom trvat. Teraz je uz len otazka ci tu alebo v zahranici. Ano bola som prijata aj v zahranici aj na SR. Musim sa rozhodnut do konca tyzdna, pretoze na SR univerzite potrebuju vyjdarenie, ci nastupim. Ja vidim vacsiu vyhodu v tej zahranicnej univerzite, no uvedomujem si, ze to bude narocnejsie... Bol tu aj taky navrh aby prisiel priatel za mnou na SR, univerzitu by si mohol dokoncit dialkovo, no neviem, on, ale pravdupovediac aj ja to vidim skor ako krok spat... A sme predsa este mladi, tak by sme mohli snad skusit aj nieco ine a mozno nakoniec naozaj prideme na to, ze nam je doma najlepsie... Ja verim, ze sa rozhodnem spravne a chcem sa este raz podakovat za vase nazory a skusenosti, vdaka
Ahoj Marylin,
moj nazor: chod. vratit sa mozes vzdy, ale budes bohatsia o skusenosti. sama vidis velku vyhodu v zahranicnej univerzite, myslim ze mas dost stastie ze mas uznany bakal.titul, vela ludi musi zacat odznova. preto to nevyuzit? tvoji rodicia tu budu pre teba stale, ci si v jednom meste s nimi alebo nie, stale je skype, telefony,maily....cokolvek chces,mozete byt v kontakte. a mas priatela:)) to je super start:)
v zahranici sa paradne zdokonalis, na to ziaden slovensky kurz nema, ziskas novych priatelov z celeho sveta, je to len o tej odvahe. dievca chod skus to:))
o mne: ked som mala 22 (teraz 24) odisla som do londyna za drahym,ktory tu uz bol rok.stale som tu a neplanujem sa vratit,v najblizsich 3/4 rokoch urcite nie. moja prva naozajstna praca v zivote bola tu (nemyslim brigady ale full time pracu), zvladla som:) chcem zacat opet studovat tu, mam tu vela znamych napr.planujem ist pozriet kamosku do kolumbie,to je asi najdalej:)) a moja anglictina? sa neda porovnat, mozno na zaciatku si povies ze nevies, ale ked sa rozkecas, tak to ide jedna radost:) btw, ak ta prijali,musela si robit nejake skusky, takze az tak zle si na tom neni moji rodicia sice moc nesuhlasili, ale co mohli narobit...ja som chcela:)
ak chces popisat ozvi sa mi na mail cez formular kontaktny....
Tiez som za odchod do zahranicia. Ak naviac mas iste prijatie na skolu, vobec by som nevahala. S titulom zo zahranicnej VS najdes potom kdekolvek pracu lahsie ako s titulom z SK. Ja som tiez pred 6 rokmi odisla do "zahranicia", sice iba do CR, ale je to tiez odchod. Magistra som skoncila na SK a do Ciech som prisla na doktorat. Zaciatky boli tazke, ale to su vzdy a vsade. Ja som si v CR uz tak zvykla, ze spat sa mi moc nechce, obcas mam sice take nalady, ale to je len kvoli rodine, ktora mi chyba. Nasla som si tu novych priatelov, "stari" priatelia su aj tak tiez rozbehani po svete. Naucila som sa zit sama za seba, bez podpory rodiny a to je asi najvacsie plus, co mi to dalo. Rozsirila som si obzory, zistila, ze sa da zit aj inak, ako som sa ucila od rodicov a to je tiez plus, odstrihnut pupocnu snuru a byt sam za seba.
Vela stastia v UK 
tiez som za odchod do zahranicia. ja cestujem od 18 (odisla som po maturite).stretla som na cestach svojho manzela. na slovensku sme zostat nechceli takze byvame tiez v zahranici. ak tam pojdes na skolu tak o to lepsie. budes mat viac skusenosti a za skusku nic nedas. moj tatino tiez nebol nadseny, ked som odchadzala, ale predychal to a mame stale skevely vztah..mozno dokonca aj lepsi ked sa vidime tak malo. ak mas podoporu priatela, tak je to len plus domov sa mozes kedykolvek vratit.
nech sa rozhodnes akokolvek prajem vela stastia
Ahoj Marylin..len v kratkosti, moj nazor je, aby si nevahala a isla...dvere su otvorene a pokial si prisposobiva, bal kufre a chod. Ja som odysla do zahranicia ked som mala 20...a je to uz 14 rokov co som vonku. Nikdy som nemala ten pocit zeby som spravila chybu a mala zostat doma. Mas moznost spoznat iny svet, inych ludi a zazit mnozstvo novych zazitkov. Samozrejme treba aj ostre lakte a povne nervy zabalit, lebo nic nieje jednoduche a na striebornom podnose ti nikdo nebude nic servirovat. 
Ale budes tam mat priatela, ktory ti pomoze a to je jednoduchsie...takze, bal kufre a huraaa za dobrodruzstvom...
Ahojte, citam si vsetky vase komentare a skusenosti, ako kto vnima zivot v zahranici... prave preto, ze v sucasnosti riesim podobne zivotne rozhodnutie, ale suvisi to s mojim odchodom do zahranicia. Priatel zije uz dlhsiu dobu v zahranici, snazime sa vidiet co najviac a udrziavat nas vztah, planujeme spolocnu buducnost. Ja som si prave dokoncila bakalarske studium, popri tom mam aj pracu na useku konstrukcie (4 roky, sucasne teda pracujem a studujem). Teraz premyslame s priatelom, ze by som odisla za nim, bola som prijata aj na univerzitu tam, takze by som si dokoncila skolu. No na zaciatku by som potrebovala aspon rok na zlepsenie anglictiny, takze rok sa venovat len praci a studiu anglictiny. Viem, ze pracu nezozeniem podobnu tej sucasnej, takze mozno v oblasti starostlivosti o starych ludi. Rozmyslam na tym velmi, neviem sa rozhodnut, snazim si uvedomit plusy aj minusy toho, keby som odisla, toho keby som ostala. Vidim to ako prilezitost, ale je naozaj tazke predstavit si odlucenie od rodiny, kamaratov... neviem si predstavit, ako to budem zvladat, na druhej strane, velmi by som si priala zit konecne s priatelom, riesit kazdodenne radosti a starosti spolocne... nie takto na dialku. Problem je aj v tom, ze moji rodicia to tiez velmi tazko znasaju, beru to ako tragediu, keby som odisla a nechala to, co som doteraz tu doasiahla. Snazim sa im vysvetlit, ze nie hned na zaciatku, ale neskor tam mozem predsa len dosiahnut viac... aj ked viem, ze to nebude jednoduche, uvedomujem si, ze to nebude prechadza ruzovou zahradou, ze budem musiet na sebe vela pracovat a bez podpory mojich blizkych to je este horsie.... Mozno by mi pomohlo vypocut si aj vase nazory, nazory ludi, ktori si niecim podobnym presli... Velmi pekne vam dakujem za vase ohlasy...