Zlomyselnost???

Neviem..., skor mi to pride ako podvedome hladanie ospravedlnenia. Chapem, pri detoch sa moze stat cokolvek a nie vzdy sa tomu da zabranit, no lieky v dosahu dietata nemaju co robit! Ak tvoje dieta vie, ze sa to nesmie, to neznamena, ze to vedia vsetky deti, niektore deti lieky nepoznaju a mozu sa im zapacit, chcu poznat nepoznane. Je to 4r dieta, to, ze "vedela, ze su to lieky" a nesmie sa to, moze byt len chapou vyhovorkou pre teba. Deti su zvedave, hrave....To, ze popisala nabytok fixou, nie je ziadna tragedia a nehladala by som za tym zlomyselnost, skor zabavu. V jej konani necitit zlomyselnost, mozno by stalo sa zamyslenie jej pokreslenie princa na modro, to by mohlo naznacovat iste sklamanie z odchodu otca, jej princ uz nie je dokonaly...
Pouc sa do buducnosti, bud si ju neber na strazenie, alebo zabezpec si domacnost, trpezlivost, nenechavaj ju samu, ved na tu chvilocku si moze lahnut s vami. Strazit dieta je obrovska zodpovednost, ktoru nesies ty.
Drzim palce, pekny den

Viem, ze sa to neda takto cez pismenka a skutocnost je niekedy "horsia" ako sa zda.
Pouc sa z toho, nie je to tvoje dieta, jej vychova prinalezi niekomu inemu, moze sa stat, ze ty chces poradit, pomoct a ucinok to moze mat uplne opacny. Snaz sa dobre vychovat svoje dieta a ked strazis cudzie, tak sa pokus predchadzat "katastrofam"
.......vela nielen na oblohe

Podľa toho, čo si tu napísala, si nemyslím, že je zlomyselná alebo zlá. Ona sa ešte len učí, čo môže a čo nie. Opatrovala som na materskej okrem mojej dcéry ešte aj sestrinu a sesternicinu a to vieš, že sa občas sácali. Teda najčastejšie sestrina 3-4 ročná, najstaršia a najsilnejšia. Niečo chcela (byť niekde prvá, nejakú hračku), tak sotila, aby to získala. Deti najskôr konajú, až potom rozmýšľajú. Naopak sa to musia naučiť (veď aj my sa stále učíme ). Tiež som sa na to hnevala, aj občas kričala, hlavne keď som to v ten deň už po miliónty krát vysvetľovala, že sa to nesmie. Samozrejme, že z toho sácania vyrástla. Aj z maľovania po stene všetky vyrástli. Nepoznám dieťa, ktoré v nestráženej chvíli niečo nepokreslilo. Včetne mňa. K tým liekom - nemala sa k nim vôbec dostať. Sama si si vedomá, že to bola tvoja chyba, nechcem ti ešte pridávať. Deti jednoducho skúšajú. Ale už sa zbytočne neobviňuj, veď nakoniec všetko dobre dopadlo. Len si z toho zober do budúcna ponaučenie, že lieky, čistiace prostriedky, jedovaté rastliny a pod. nemajú byť deťom nikdy nadosah. A vedz, že žiadna z nás neustriehne dieťa vždy, nie si jediná, ktorej sa to nepodarilo. Mne babizne doškriabali kameňom zrkadlo aj skriňu (ani neviem ako sa ten kameň k nám dostal, asi ho prepašovali z prechádzky ) alebo sa raz moja a sesternicina v nestráženej chvíli celé od hlavy po päty ponatierali gélom na vlasy - to si mala vidieť ako vyzerali a tiež všetko okolo nich. . A podobných huncúctiev ešte boloooo...

Ešte dodám, nerieš ako sa správa k mame. To je ich vec. Samozrejme nedovoľ, aby sa tak správala k tebe, ak ti to vadí. Deti vedia veľmi rýchlo rozlíšiť, čo si ku komu môžu dovoliť.

..."Ja si myslim, ze jej chyba prisnejsia vychova a autorita, mozno otec. Ale to je moj nazor. A teraz by som chcela pocut ten vas........ Dakujem"

ja si naopak myslím, že jej chýba pocit istoty, také to MOJE miesto, lebo, keby bola zlomyselná, robila by také veci aj vtedy, keď si pri nej, ale ona to robí, keď idídeš... Zrejme je to stach. Otec odišiel...teta odišla...neviem,ako s ňou bola táto situácia okolo rozvodu riešená, či sa sňou o tom rozprávali, vysvetľovali. Určite treba určiť aj jasné pravidlá, čo sa môže a čo nie, ale najmä, treba, aby mala bezpečné zázemie.
Porozprávajte sa s mamou, starými rodičmi, ako postupovať. Možno by poradil aj psychológ.

mozno tomu dievcatku chyba ten pocit zazemia, ci istoty a nevie to vyjadrit tak, ako to vie vyjadrit dospely... a mozno sa nudila... mozno pri tvojich tabletkach zvitazila detska zvedavost nad xy vystrahami, mozno si ich mala odlozit... a mozno je kreativna... a mozno nieco medzi tym...
a mozno nechape vekovemu rozdielu medzi sebou a tvojou dcerou a berie ju ako seberovnu a tak ju v zapale hry soti... si pri nich, vies tomu predist?
mozno je tak kreativna, ze jednoducho jej tie dve minuty, kym si uspavala svoju dceru, prisli ako vecnost... a deti ked sa nudia, veda toho navyvadzat...

ale urcite by som sa vyhla skatulkovaniu netere na zlu, ci zlomyselnu... to vieme fakt len my, dospeli... to vazne potrebujete ospravedlnit sami seba tym, ze ona je taka a onaka a my sme ti dobri, ktorych ta taka neposluchla? tvoj manzel ako dieta sedel v kutiku a nehral sa, nic v zapale hry neponicil? a ty tiez nie? no super, tak ste vase detstvo aj s vasimi rodicmi a blizkymi zvladli bravurne. ale sto ludi, sto chuti, sto povah...
tvoja neter nie je zla, na dobrych a zlych rozdelujeme deti my - dospeli - a podla akeho meradla? ved to, co vyhovuje jednemu druhemu vyhovovat nemusi. skus nabuduce nalepit na skrinu velky baliaci papier, kde si bude moct vybit svoju kreativitu... my nechavame deti kreslit kriedami aj na drahych dverach na detskej - ved sa to da umyt... a po stenach uz nekreslia...
tiez mozes povedat sestre, ze ju viac opatrovat nechces...
deti rastu skumanim okolia, rastu i skumanim nasich mantinelov... my sme ti, ktori ich usmernujeme... a najdu sa i ti, ktori, aby ospravedlnili seba aj skatulkuju...

S tymi liekmi si vstup do svedomia. Skoncilo sa to dobre, mala si stastie......nastastie. Moja dcerka ma 3 roky, zlomyselna nie je, ale sibalka ano. Tiez sa vie dopracovat ku hocicomu, co ju laka, zaujima...

Co sa tyka malej, mam sesterku, ktora bola vuchovavana sama, matkou. Podla mna vychova viac na hraniciach prisnoti a povolnosti. Ked som mala ja 15 ona mala 5 a vravela som mojej mamke. Ze je mala vypocitava potvora......a pocuvala som "....ale nie, ako to mozes povedat, ved ma este len 5 rokov, to sa spravi, uvidis.....". Teraz je dospela a je to velka, vypocitava, oportunisticka potvora.....

Ano, verim, ze moze byt tvoja neter zlomyselna. Moze byt hrava, nezbedna, nemusi vediet neodhadnut situaciu, ale ano, moze byt zlomyselna. Moze byt.

Ty to neries. Do akej miery by to mohla byt jej chrakterova crta a do akej miery to moze byt ovplyvnene vychovou, to je starost jej rodicov. Ked sa staras o nu, staraj sa tak, aby si bola vzdy s cistym stitom.....ak by sa nieco stala, nebude sa mat do teba opriet, myslim tym ktokolvek.

Dieta potrebuje poznat hranice a pravidla.....ale ak mu ich niekto jasne neurci a nevysvetli preco, robi si same, co uzna za vhodne, alebo, to, co sa oplati.....najjednoduchsie-ak to nezvladame-je povedat- ze dieta je zle, nevychovatelne, ci drze alebo zlomyselne......nic v zlom- ale urobila si mnozstvo chyb! a nebezi Ti cez celo text, aby dieta vedelo, co ma robit, aby si Ty bola spokojna.......nevie to ani dospelý, nie to este stvorrocne dieta a mozno to vyznie ako opovazlivost-ale od Teba je dost zlomyselne tvrdit o malej, ze je zlomyselna......
ivet

lenka, veľmi dobré poznám o čom hovoríš. My máme tiež v rodine takúto malú "opicu". Čím je staršia, tým si viac dovoľuje. Príde ku mne a pošticuje ma, buchne môjho takmer 7 ročného syna po hlave a to len tak z ničoho nič akože bohovská sranda a ohromne sa pri tom zabáva. Viem že skúša, ale keďže ja na jej skúšanie nemám nervy, jednoducho ju nestrážim. Môj manžel má nervy zo železa a už aj on sa zapovedal, že ju k nám na stráženie nezoberie, lebo sme si s ňou dvaja nevedeli dať rady.

Mam skusenost s dietatom, ktore bolo zakerne aj v utlom veku, netvrdim, ze je to tento pripad, ale myslim si,ze kombinaciou rodinnych podmienok, genov, vychovy sa take moze stat.

Podla mna moze byt uz 4rocne dieta zle,rozhodne sa samo preto ze chce byt zle, je to aj skusanie hranic a z vlastneho nestastia. Je to smutne ze je tolko rozvedenych.ale podla mna je to aj prejav silnej osobnosti.

Opravujem..nie ze chce byt zle, ale vyberie si tu moznost neposluchnut, hoci vie ze sa to nema, nevie uvazovat do dosledkov.

Nemyslíte, že sa niekedy moc preceňuje pozícia dieťaťa z rozvedenej rodiny?
Nechcem sa nikoho dotknúť, sama som to nezažila a verím, že nikto nepovažuje rozvod za skúsenosť, ktorú bytostne potreboval zažiť na vlastnej koži. Viem, že mnohí sa pri tom natrápia, nie je to pre nikoho (vrátane detí) jednoduché. Dnes už sú tu ale druhé, tretie generácie rozvedených, rozvedená rodina už neznamená "biľag" na čele a myslím, že mnohí už dokážu túto situáciu v rámci možností zvládnuť.

Čo tým chcem povedať - aj keď je dieťa z rozvedenej rodiny neznamená to, že si môže všetko dovoliť. Už od útleho veku je potrebné veľmi citlivo, ale určite dôrazne určovať mantinely. Ako mnohé píšete - dieťa skúša, pokiaľ ho pustia. Môže to vyzerať ako spurnosť, ako zlomyseľnosť, ako zlota, ale fakt je to len potiaľ, kým mu to dovolia. Najhoršie je, že väčšinou tým, koho dieťa najviac rešpektuje v modeloch správania je matka a tá často z pocitu nejakého zlyhania vec nerieši, alebo dieťa ospravedlňuje. Potom už ostatní môžu robiť čo chcú, v rámci stráženia sa snažiť ako chcú vytvárať dobré príklady - z decka vyrastá malý manipulátor s anjelskou tváričkou, ktorý sa miesto zásad slušného správania naučí len selektovať na koho to platí a na koho nie.

(Mám takéto žiarivé príklady v okolí a môžem smelo napísať, že mi je v skutočnosti týchto detí ľúto. Jedno z nich má už 11, práve začína prvá puberta a to je veru čosi! Ak sa veľmi rýchlo mama nezbadá - vyrastie z jej potomka jeden vychcaný citový vydierač, s ktorým si nedá viac rady..)

Lenka, áno, môže byť aj dieťa také. Raz som sa rozprávala s jednou maminou a pri nej stala stará mama a dieťa asi 5 rokov mohlo mať a objímalo mamu a hovorilo, mamulienka moja, ty si ta najlepšia na svete a popritom silno koplo nohou starú mamu, ktorá tam stala, ona sa rozplakala a odišla. Neskôr som sa dozvedela, že darmo mame všetci hovorili, že toto robí veľmi často iným, nechcela im veriť a tak ostala nakoniec s dieťaťom sama bez pomoci.
Bolo mi ich ľúto obidve.

Ze vraj v cca. 12tich rokoch sa dieta rozhoduje pre dobro/zlo vo svojom smerovani v zivote.

lenka80 skus porozmýšlať ako by znela odpoveď, ak by to napísala tvoja sestra o TVOJOM dieťati.........

čo sa týka správania, tak každé dieťa skúša odkiaľ pokiaľ, keď si tak všímam deti naokolo, tak každé dieťa má svoje správanie a inak sa správa k rodičom, inak k starým rodičom a inak ku kamarátkam a ich rodičom a k iným dospelým, mám kamarátku, ktorej dieťa si doma robí čo chce, sedí pre TV a zakričí vodu!, jesť! a mama lieta, prinesie čo len chce, robí poskoka, raz boli u nás a zrazu len kričí chcem vodu pozerám TV a nechce sa mi vstávať, , skoro som odpadla, reku a ty nemáš nohy aby sisi prišla zobrať? v kuchyni mali nachystaný deti džús a že nie, doma ju obskakujú, no reku tu nie si doma a ked si hladná, smädná, všetko máte v kuchyni tak si prídite zobrať, a viac to už neskúšala, takisto aj pišťanie, vrieskanie, niektoré deti to využívajú príp. robia také ,,zlomyselnosti, ked som mala občas strážiť také dieťa bud som odmietla, s tým, že ja som zaň zodpovedná, a ked je to dieťa meustrážiteľné, jednoducho si to nezoberiem na zodpovednosť, keď si niečo spraví tak už bude neskoro, alebo som skúsila k nemu sa chovať inak, ignorovala som návaly zlosti, aroganciu, výkriky, hádzanie sa o zem, ked to prešlo OK, a ked nie nabudúce hľadali inú opatrovateľku, za dieťa som bola vždy zodpovedná ja a ked sa mi nepáčilo chovanie dieťaťa, tak ľutujem, ale nezoberiem ho,