Kamilka!To si napísala krásne,Hamletovská otázka!Máme právo byť choré?Myslím,že áno.Ale či nás niekto bude ratovať?To asi ťažko.Alebo sa mýlim?:-/
- Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte
Kamilka!To si napísala krásne,Hamletovská otázka!Máme právo byť choré?Myslím,že áno.Ale či nás niekto bude ratovať?To asi ťažko.Alebo sa mýlim?:-/
Čo si! To sa nehodí!
ale no tak, mne náhodou aj čaj k posteli prinesú ( manžel dá doň toľko citrónu, že sa nedá piť :-}), aj paralen kúpia....
no fakt si nespomínam, že by som bola chorá, kým boli dietky malé, žeby náhoda ???
Babenky,
jasne ze mame pravo byt chore, aj ked, ako "spravne zeny" mnohokrat zalezieme do postele az...
Ale to som sa uz oducila, lebo potom sa to vlecie neveim kolko a som protivna, tak teraz, ked je treba, zaleziem do postielky, caj uvarit vedia, obchod tiez vedia kde je a aj ma obsluzia...niekedy si sice musim vypytat, co chcem,ale to nevadi, mam usta
Jasne, ked boli deti mensie, bolo to omnoho horsie, ale teraz sa to uz da v poho:-}
No jasné, že môžme byť choré a priznávam sa k tomu, že som chrípku mala až teraz po veľmi dlhom čase, teda keď všetci boli chorí ja som bola jediná, ktorá bola ostrovom zdravia, asi to je fakt zariadené, že sme odolnejšie, keď máme malé deti. Ale stálo sa mi, ma seklo v krížoch, nechala som domácnosť ne deťoch a chválabohu nevyhoreli sme a tiež neumreli hladom, síce je tiež pravda, že sem tam na mňa zabudli a keď som niečo chcela musela som im volať na mobil a to boli na prízemí, ale holt čo narobíš, na to je dobrá naša pretechnizovaná doba.
Gitka, s tým mobilom si ma rozosmiala, ale musím povedať, že aj u nás niekedy funguje komunikácia cez mobil, keď ohlasujem deti na poschodí a oni ma nepočujú a ja som lenivá vybehnúť po schodoch. Ja som v podstate "hnusne zdravá" (klop,klop), nejaké to škriabanie v krku alebo nádchu nepovažujem za chorou, väčšinou mi pomôže jedno popoludnie zalezené v posteli. Asi pred šiestimi rokmi som ale chytila fakt strašnú chrípku, cez deň som ešte zarezávala v práci a večer z čista jasna horúčka cez 40! A to sme mali ísť na druhý deň na lyžovačku, tak som zbytok rodiny vyhnala do hôr a ja zostala sama, iba svokra ma chodila pozerať, či žijem. Vtady som si poctivo odležala 2 týždne !
Gitka, ja tiez ten system podozrievam, ze zena v tehotenstve a popri starostlivosti o batolata niekde carovne ziska takmer nekonecne zdravie Samozrejme, vynimky potvrdzuju pravidlo!
Ja ked uz, tak ochoriem zasadne v sobotu rano, prip. ked mame aspon tyzdnovu navstevu, co sa moze trochu o deti postarat Nebyva to casto, max. raz do roka, ale vtedy sa kludne hodim aj do tej postele (aby som to neprehanala, na niekolko hodin, den, ...), cez mrtvoly ani nahodou. bezomna svet funguje dalej, co na tom, ze trochu pomalsie.
Joj nárok by sme mali, len fungovať by sme nemali prestať .
Keď mal malý asi 4 mesiace, ochorela som. Mala som obličkovú koliku, teploty cez 38, pri močení som videla všetkých svätých, mala som zimnicu a bolelo ma aj to, že existujem - keď som chcela kojiť, musela som pod studenú sprchu. A vtedy sa môj manžel bez zábran vybral na 3 dni do Michaloviec. Práve vtedy "musel" ísť robiť na tej hale, na ktorej robia už pol roka a ešte minimálne pol budú.
No keď jeho bolí zub, dá si tu námahu dôjsť za mnou kamkoľvek a
vypýtať si Ibalgin. Že cestou ku mne prechádza okolo špajze kde uchovávam lieky, nemusím hovoriť...
Ha, ha to poznám, keď je muž chorý, je horší ako malé dieťa, a všetko mu musím doniesť do postieľky, ale faktom je , že môj muž ma stále teploty, keď niečo po ňom lezie. Inač to je výrok mojej malej, keď začala byť chorá, tak vravela , že maminka niečo po mne lezie.
Keď mali moji synovia 3 a 5 rokov, strávila som v nemocnici nejaký čas, absolvovala som 2 gyn. operácie. Môj manžel sa absolútne vzorovo postaral - s pomocou svokry - o mančaft doma. Ale keď som konečne dorazila domov, ohnutá vo dva konce, čo ma tak bolela zašitá rana na brušku - môj drahý prepol na čisto mužské myslenie. Si doma, hurááá, sme takí šťastnííí ... a zmizol na fotbal.Však mama je tu... Svokra navarila, riad umyla, upratala, do postele prinútila ľahnúť: len si poležkaj moja ... a odišla.
Zákony schválnosti fungujú ako vyšité. Obaja chalani zrazu ochoreli. Horúčky mali raketový nástup, jeden vracal, druhý kakal ... joooj... a ja som nevedela koho skôr ratovať, či seba, či ich ... mne bolo zleeee, im ešte horšie a môj drahý v trapu...
Svokrovci bývajú na druhom konci mesta,kým dorazili, vracanie a kakanie sa niekoľkokrát otočilo, ja som myslela, že nastal môj posledný deň. Pripadala som si takááá bezmocnááá. A deti - ako malé v chorobe, obaja mi viseli s revom na krku.Plakala som spolu s nimi. ŠOKY.
Ani neviem, ako sme zvládli pohotovosť. Horko-ťažko sme sa dovliekli domov a tu nastal ešte jeden problém, postarať sa o manžela,ktorý totálne nezvládol radosť z môjho návratu... Absolut trinken...
Baby, odvtedy uplynulo viac ako 12 rokov a doteraz to dokážem vytiahnuť proti nemu. Celý nešťastný mi vždy povie: ale drahá, už by si mohla zabudnúť na ten deň ... NEMOŽEM!!! aj keď to môj milujúci manžel už tisíckrát úprimne oľutoval, ospravedlnil sa mi x-krát, vypočul si školenie od svojej mamy, sestry ... toto bol zážitok nad zážitky.
Je pravda, že som mu dááááávno odpustila. Ale nezabudnem nikdy! A dodávam, že už to skúsim nevyťahovať ... bolo by načase, novašak ... ?
Bože, jedno veľké šialenstvo. Dokonalá ilustrácia mužskej obetavosti. Naozaj sú schopní veľa utiahnuť aj zvládnuť, ale ... Neviem, potrebujú papier na to že sme KO, alebo ...
ty blaaaaho... hotový horor... klobúúúk dolu...
... len fakt... po 12 rokoch o tom... hihih hehehe hahaha.. a hlavne ked to dobre dopadlo...
V tomto smere je môj drahý vzorný opatrovateľ. Ale to som si ho naučila "asi" ja, starostlivosťou o neho keď bol chorý. Ja našťastie bývam chorá tak riadne raz za 3 roky, ale vtedy sa mi nechce pozerať ani na svet, vadia mi akékoľvek zvuky. Dcéra s manž. sú opatrovatelia ako vyšitý - až mi to niekedy lezie na nervy lebo podchvíľou sa prídu spýtaj či si niečo prosím, čo mi majú priniesť, ....ale myslím, že tak je to správne - a čo je hlavné určite sa o mňa boja a starajú sa, len nech čím skôr vyzdraviem - veď, keď som chorá celá domácnosť je na nich!!! Som ale protivná, že?! Ale verte vtedy ma nič nezaujíma, a je mi srdečne jedno čo sa v byte deje......
Ja neviem,ale keď som ja bola chorá, sama lekárka mi povedala,že nechápe,čo ma drží pokope.Proste snažila som sa fungovať normálne.Pri teplote 39 a rôznych iných problémoch sa dnes,aj ja čudujem! No našťastie to mám za sebou...
Ja som tiež do určitého času fungovala pri akejkoľvek chorobe na tabletkách od teploty a bolesti. A manžel sa tváril, veď sa nič nedeje, nejako to vydrž. Dokonca v deň prepustenia z pôrodnice, keď bol dom plný návštev a ja celá ubolená, sa vyparil na hokej.
Až raz, boli Vianoce. Popri varení, pečení a zdobení som prechodila angínu. 24.12. som mala taký opuch na krku, že som takmer nedýchala. Drahý ma naložil do auta, odviezol do nemocnice, bol to absces. Kto to zažil, dá mi zapravdu - bolííí to neskutočne.
Po týždni v nemocnici, som prišla do vyupratovaného bytu, aj okná boli umyté. Na stole náhradná štedrá večera.
Odvtedy okolo mňa pobehuje aj pri najmenšom náznaku choroby. Asi som ho vtedy riadne vystrašila.
no myslim ze naozaj pravo na to byt chore mame ale prakticky to akosi viazne ... :o) aj ja som teraz chora /chripka/ a ako naschval moj drahy vcera bol v praci dlhsie ako inokedy a dnes isiel do roboty znova.... no nechapem :o(
fnuk fnuk ......... vsetkym choruckym maminkam skore uzdravenie prajem.......
inak super tema .... aspon mi odlahlo ze na tom tak niesom sama.....
ja som si to právo začala uplatňovať, až keď som sa skoro zložila pri dvoch chorých deťoch a s manželom na opačnej pologuli.
fakt sa to neoplatí, nedoliečená choroba sa vráti a v oveľa horších sitáciách. dnes jednoducho keď na mňa niečo lezie, akonáhle príde drahý domov zaleziem do postele a deti sú jeho. našťastie to chápe...
je to luxus, ochorieť... môj muž mi včera vytvoril 2 hodinky pre oddych na zotavenie a večer s bohorovným kľudom, keď sedel pri telke mi oznámil, že je hladný :o) to už som akože vyzdravela... no keď som sa na neho spýtavo pozrela usúdil, že veď on si niečo nájde :))
S.
siskatan, mala si mu povedať že aj ty si hladná!!!! Bože na naozaj je pravda že to chýbajúce rebro Adama totálne zasiahlo psychiku chlapov!!! chichichi
Po dnešnej skúsenosti s akútnym zápalom močových ciest a obličkovou kolikou, stále tvrdím, že pre ženu je luxus byť chorá. :-/
kami plne súhlasim je to luxus ked ma žena menšie deti ,poznám to je to tak aj u nás môžem byť chorá to áno ale uvarím ,operiem a nakúpim teda občas aspoň na lístok napíšem ale to je prašť alebo uhod, lebo ked on odíde do obchodu mne po dome behá kunské vojsko bez dozoru tak....
toto ako obchodny zastupca dobre poznám... aaaach, to mi je luuuto... to je ukrutná neopísatelná bolesť a kým zaberú prvé lieky, sú to dobré galeje... a tvoja posledna veta mi pripomenula jeden film kde manžel fotil svoju rodiacu ženu a popri tom sa mu minul film a ona počas porodu mu nový film jednou rukou vsadila do fotáku a tlačila dalej a on ju fotil dalej... ani sa nad tym nikto nepozastavil.
...
U nas to vacsinou funguje tak, ze ked ochoriem, tak moja polovicka si zacne na sebe vsimat priznaky mojej choroby :-}
Takze sa vacsinou snazim ju zakryt, pretoze mam dost starosti sama so sebou a s deckami, nieto, aby som sa starala este aj o neho, no nie?!?
Pekny den:-}
:-} :-} :-} sa smejem..
a ked si isla rodit Siza, nezačínal tiež dostávať pôrodné bolesti???
Pozdravujem Ondríka.
Tak to nie - aj ked, teraz mi napada, bol dost bledy a tvrdil, ze mu nie je 2x dobre, lebo zle spal.
Ale drzal sa statocne az do konca, bol pri mne a velmi mi pomohol.
Ale mozno to bolo preto, ze pri tych bolestiach som si naozaj nemohla vsimat aj jeho symptomy
Ale teraz mu krivdim.
Bol super tatko pri porode
Pekny den:-}
Mne sa najviac paci, ze ked mi nie je najlepsie, tak moja polovicka kroti deti, aby boli ticho, lebo mamina spi....
Ale aj ked ho nebavi varit, vzdy sa vedel o nas postarat, ked som bola mimo provoz
No proste vynaliezavy chôapec
Dievčatá otváram starú diskusiu, na tému chorá mama. U mňa veľmi aktuálne, bojujem so zápalom prieidušiek či čo a dosť ma to zmohlo. Aj sa okolie snaží, ale chod šesť člennej domácnosti a z toho malej dvojročnej slečny, plus oslava štyroch narodenín, aj keď presťahovaná k švagrinnej, dá zabrať. Staršia dcéra je trochu menší maród a tak s manželom piekli tortu, celkom úspešne . Najhoršie na tom je, že som protivná ako voš, mne keď odídu fyzické sily, tak tá biedna psychická rovnováha, ktorá sa mi podarila uplynula obdobie, je v háji zelenom. Som tak zlostná, nič nevydržím
Tak len dúfam, že malá slečna nepochoreje a bude odolávať aj nadalej. Mali sme tu zápaal pľúc, slečna má teraz zápal dutín, mne idú zhorieť dýchacie cesty, len dúfam, že už stačilo, ešte sú traja zdaví, idem klopať na drevo.
Devy krásne, aké ste vy pacientky? A večne žiavá téma, môžeme si dovoliť byť choré?
mojej dcere 5/03 som tuto noc o 1,10 volala sanitku lebo horela. ja si akosi chorobu nepripušťam- myslim sople a chripky a nadchy... ine hurá nemavam... ale ked ma to niekedy chytí, tak hned volam šefovi a poviem mu že budem na telefone a že dva dni-tie uplne prve budem ležať a že sa mu potom ozvem a dam mu vedieť čo a ako. pochopila som z minulosti že zatial všetci a všetko okolo mna prežilo a že sme to vždy všetci zvladli a že to trvá s liekmi týždeň a bez liekov 7 dní. syn je na internate a je už dospelý a vie sa postarat nie len o seba, ale aj o mna a malu ked je doma - raz davnejsie mi povedal že nevie či niečo bude vedieť urobiť a ja som sa ho opytala či to chce vedieť, alebo nie? a ked povedal že chce, tak som mu vysvetlila že čo a ako a verila som mu že to zvladne. a aby som ho podporila, tak som mu povedala že sme rovnakí ľudia a že len ja mam prax a že jemu sa jeho prax práve začala a ked je mala chorulienok, tak k nej zavolam na prve 3 dni opatrovatelku-kamaratku a mala sa potom po nej pýta ešte tri mesiace, lebo sa cely den hraju.. mala chodi len na wc, dalsie dni ju už môžem zobrať aj k mojim rodičom a oni mi ju varujú. takže odpoveď na tvoju otázku je: môžeme byť choré, ale nie dlho a musíme mať silné nervy pri pozeraní na ludí okolo nás... proste ich nechať nech makajú, ako oni nechajú nás, keď makaaaaame my
...
keywest, ty si tak rozumná žena činu
, všetko si vieš zariadiť
nefnukáš a konáš
ta pani opatrovatelka kamoška je vždy k dispozicii??? tak taku by bolo občas aj kamke bolo treba
díky ... praveže neni stale k dispozícii... teda už neni... je tehotná a martina mi plakala že ona chce marcelku a ja jej musím vysvetlovať že marcelka čaká babatko a že nemôže prísť a moja dcera /4,5/ reaguje že veď to babatko môže čakať aj u nás.
... zajtra rano zavolam šefovi že zostanem ešte dva dni doma. v stredu dam malu k našim, alebo k nej príde jej otec. ma ju na každu stredu súdom pridelenú, som si to vydupala na súde... chcela som dva dni v týždni, ale akosi sa vyhovára že on má vela práce...
.. akoby som ja mala spadnuté všetko z neba bez práce
a potom budú už len štvrtok a piatok a víkend a to už bude všetko tak ako má byť, no nie???
Ja už len nadávam, štvrtý deň teplota 39, antibiotika nezaberaju a mna desi ze na mna dolezie Matusov zapal pluc a netusim ako tomu vsetkemu odola mala slecna. Vyborne sa robi nedelny obed s horuckou. Zbytok rodiny sa snazi upratovat, dieta ako na truc nic nespi.
Skuska o pozitívne myslenie, berte to ako tiché zúfalstvo nie výsmech. Ešte taký týždeň v konštalacii podobnej tejto a som na svojej vytúženej váhe, bez akéhokoľvek odriekania. Chvalabohu končí víkend a ja budem môcť ísť s malou slečnou k našej lekárke a nie na pohotovosť, už na ňu niečo lezie. A ak nedajbože skončíme obe pri zápale pľúc, vieme aké lieky zabrali najstaršiemu synátorovi.
Staršie decká sa pustili do robenia animovaného filmu s legom
Aj by som vedela spustiť celkom zaujímavú debatu na tému antibiotíka, len nevládzem. Ale, občas to bez nich nejde.
Zápalu pľúc som sa nevyhla. Dúfam, že nové antibiotíka čím skôr zaberú, nech prestanem aspoň horúčkovať, lebo už som ozaj slabá jak mucha. Staršia dcéra maród sa stará o malinkú zatial maród v rozpuku
a ja sa snažím ležať. No čo bude ako nebolo, len nech nepribúdajú ďalší pacienti.
držíííím ti palce aby si sa čo najlepšie vyliečila
KAMI zapal plúc nieje žiadne nádcha, nepodceň to a hybaj do postele!! Myslím, že aj tvoj muž si môže vziať pár dni dovolenky a teba odbremeniť!
Drž sa moja.
Kami,
tak sa to na Teba zosypalo...teda na vas, ale ako pise Lienka, poriadne to vylez, lebo to nie je ziadna sranda......
Davaj si na seba pozor a nech ti, co su menej chori obriadia vas chorych...hlavne vela lez.....
Tazko sa radi, ale musis sa dat do poriadku, naozaj.
Kamilka prajem skoré uzdravenie všetkým
Držím palce
Hlásim stav v lazarete. Už sa mám lepšie, až na občasné, ale hnusné záchvaty kašla a problémy s dýchaním a hlavne sústavné nervy v háji. S fyzickými silami mi odišli aj posledné zbytky trpezlivosti.
Najhoršie na tom, že staršia dcéra, ktorá dnes doberá antibiotíka na zápal dutín, už druhý deň teplotuje a kašle ako ja, na obzore ďalší zápal plúc. Zajtra ide na rontgen.
Mladšia slečna ešte odoláva, len je úplne besná a niet toho, kto by jej stačil. Ani neviem, či ju mám zajtra poslať k babke 120km od nás, či je ešte zdravá, alebo aj ona nakazená. Len ja ju nevládzem náháňať.
Drahý robí okrem svojej práce namiesto mňa zásobovača a taxikára dvoch chlapom, jeden je po troch týždňoch konečne v škole a druhý sa nejakým zázrakom tvári ešte zdravo.
Pomóc! Máme šialený dom, v ktorom kraľuje nevládna a protivná mama a malé nezbedné čudo, a v ktorom sa ozýva krásny koncert dusenia a kašľa.
Ahoj Kamilka máš to teda naozajstný lazaret,keď sa darí tak sa darí len dúfam že ak si malú poslala k babke nebudú Ti čochvíla volať že je aj ona maród je to totižto zakon schválnosti .... aspoň u nás je to vždy tak
.Držím palčeky a prajem všetkým skoré uzdravenie
Dakujem Moncici, tiez ma to mata, ze slecna pochorie u babky. Len dufam, ze ak odolala tak dlho, uz vyse mesiaca sa u nas toci kadeco s trojnasobnym bonusom - zapal pluc, tak to snad zvladne.
Držte
sa a ak môžeš (je to tažko...poznam to)oddychuuuuuuuuuuj
..len aby ste ten zapal plucne preniesli aj na "daleký východ"
držte sa a daj o sebe vedieť
Lienka nestras, aj to mi behalo po hlave, len ja ju nevladzem ohanat, fyzicky som ok, ale s dychanim je to horsie a to male cudo ma energie za desiatich. Najnovsie ma zabavu robit stojky na hlave a postavit sa na operadle kresla. Manžel ma momentalne rušno v praci, dcera je tiez KO a starsi syn uz ma dost.
...tak už len veľa snehu a mrazu, aby zmrzli všetky bacili a vám svietilo pekné slniečko...
Pred 2 tyzdnami dorazil kychajuci a vsade prskajuci kolega do prace..s velkym usmevom na tvari a ja som len prevratila oci.. dalsi hrdina, ktory sa rozhodol, ze "len on moze spasit svet" a tak musi do prace aj s chripkou.. uz to poznam, pravidelne kazdy rok jeden a ten isty kolega "superman" pride chory do prace, jeho to za dva ci tri dni prejde a ja a dalsi kolega zalahneme na tyzden do postele.. presli 2 dni a uz som prskala kade tade aj ja, v robote to uz bolo jedno, prskali sme vsetci, horsie to bolo doma.. spat v jednej posteli sa obcas nevyplaca :-/ a tak tri dni po mne uz prskala moja polovicka.. mal teplotu a samozrejme ako kazdy chlap pri kazdom kychnuti "umieral" ALE nic mu nezabranilo,aby rano vstal a napochodoval do prace, cez to vsetko, ze som mu vravela, ze sa chova presne tak nerozumne ako ten moj kolega a ze ho v praci po prvom kychnuti budu vsetci nenavidiet Skoda, ze chlapi maju stale pocit, ze bez nich a prave len bez nich by sa asi prestal tocit svet, ale akonahle pridu domov, uz to ide "a toto mi podaj, boze mne je zle, ach uch jooj.."
Uz mi je to az smiesne, lebo ked bolo zle mne, tak som varila, prala a robila ine "zabavne" cinnosti
Jedna vec ma akorat mrzi, ze moja polovicka za tie roky co ho poznam, nebol hadam ani raz chory, sem tam nejaka nadcha.. no a odkedy byvame spolu tak si to vsetko pekne odomna prevezme, lebo ja som zase z tych, co chytia bacila aj na dialku 5 km
eifi tvoj Matej asi chytil niečo od teba pri tých "zábavných" činnostiach
U nás takýto nenahraditeľný je samozrejme šéf, toho nejaká choroba, len tak nevyradí...a tak sa my ostatní snažíme to od neho neschytať....
Ze by bol so mnou zehlil?
náhodou, žehlenie je vysoko liečivá činnosť...to do naparovačky kvapneš trochu eukaliptového oleja...
Tak toto je rada nad zlato len aby sa mi zehlicka nepokazila
budem "vaporizovat"
šak dufam vidíš že to je len sranda
prajem skoré uzdravenie všetkým
Jasnacka... sa tu rehlim na obrazovku Obcas si pripadam trhlo, ze sa usmievam na monitor
Ty pises trhlo a ja citam TRDLO...tak Ti chcem napisat, ze TRDLO, LIEC SA
nie s tebou, ale "od zadu" ťa podopieral pri žehlení... hihih hehehe hahahaha...
Ten bol v takom "stave" ze by ani na nohach nevydrzal stat nie to este ma "podopierat" A okrem toho, ked chcem tak na mna "nedociahne"
teraz sa tu ja rehocem na monitor... hihihi hehehe hahahha... miléééééééé... hihhi hehehe hahaha
a čo sa deje ked okolo teba prebehnú na 5km trenky? ja by som hned otehotnela... hihi heheh ahhaha... inak krásne opísaný kolotoč... hihi hehe hahaa...
... a ked je v práci " chorý hrdina " a doma je " lazar " pohroz mu že ho natočíš na kameru a potom to pustíš pred všetkými kolegami v jeho práci ne vianočnom večierku... hihi hehehe hahaha...
... myslím si že aj doma zostane hrdina
Kolotoc je to neskutocny a hlavne ma zaraza, ze fakt to takto funguje.. Jedno ma na tom "lazarovi" tesi, ze ked je mu zle ma tak neskutocne naaadherny kukuc, ked nieco potrebuje, ze sa mu neda odolat
ach! tááá láááska nebeskáááááá... lalalalalalalaa... hihi kráááásne a miléééééééééééééééééééééé
Pre mňa bola choroba luxus, ktorý som si nemohla dovoliť. A to doslovne. Nehrozilo, že by mi bývalý pomohol, on mi nepomáhal ani keď som bola zdravá. Potom som bola celé roky sama, naši síce niečo akože pomohli, ale tiež len tak max 1 deň. na druhý deň som už musela kmitať sama. Neraz som mala pocit, že padnem a už nevstanem. Až teraz, keď mám môjho milého pri sebe, si môžem počas choroby oddýchnuť. Aj deti postráži a obriadi a zabaví, aj nakúpi, aj čajík mi uvarí, aj ma pohladí a objíme. Aj k lekárovi ma vezme, aj lieky mi kúpi.
Fakt mi pomáha, aj keď treba, aj keď netreba.
Tebe Kami želám skoré uzdravenie, aj tvojim kobylkám, ktoré to od teba chytili.
Nech ste všetci už čoskoro fit jak rybyčky
TAk ja som nebola chora ani nepamatam ak neratam zapal prsnika so 40-teplotou a tyždnovym babom. Ale vtedy sa tata o mna staral a bolo mi tak že keby mohol kojiť tak aj to by robil. Ešte nikdy som nemala tak vysoke teploty ale to vam poviem citila som sa ako opita. Chvala bohu že antibiotika zabrali hned a bola som pri zmysloch. Inak si nepamatam chorobu kedy by ma drahy obskakoval, ja som tiež ten šťastlivec čo ho všetko obide. A moja polovička ked citi že nanho niečo leze tak zje aj 2 cibule, ono to pomaha len vie že v ten večer zaspi bez pusinky na dobru noc
Takže, ja môžem byť kľudne chorá, aj tak sa nikto iný okrem mňa o nič nepostará. Mám to za jedno - zdravá, chorá - urob si sám. Maximum je, že môj manžel mi uvarí čaj. Bežne s liekmi chodím aj do práce. Keď som počas materskej mala zápal priedušiek, tak mi prišla mama aspoň uvariť. Teraz keď u nás býva, tak ma lieči všeliakými ľudovými receptami. Niekedy to aj zaberie. Muži vždy čakajú, keď sú chorí, že budeme okolo nich behať, aspoň môj drahý je taký. Musím sa postarať o neho, o malého, domácnosť a potom ak výjde čas, tak aj o seba, ale len ak výjde čas. Chorá žena je prosto na poslednom mieste. Bohužiaľ.
noooooooooooooo, ja byvam malo chora, klop klop ale ked raz za cas ochoriem, tak to stoji za to....pamatam sa ked sme este byvali v sali, a ja som takto zalomila, ani obraz ani zvuk, sople po kolena, hrdlo bolave....drahy nakopol tatosa a hybaj do nitry nakupit mi lieky, pretoze v sali uz boli vsetky lekarne zatvorene....navaril mi cajik, poprikryval....jaaaaaj ...on sa vie postarat....ci o mna, ci o lucu...a my mu to oplacame s rovnakou laskou a starostlivostou
Všade zúria chrípky, virózy a iné potvory. Ratujeme deti, naše polovičky. Má kto ratovať nás? Máme nárok byť choré? Alebo až po splnení každodenných povinností, môžeme zaliezť do postele, alebo aspoň vyložiť nohy na plafón?