KAPITOLA X, časť tretia

Deti už mali masky hotové. Boli zalepené od lepidla a po trávniku boli rozhádzané kúsky farebných papierov, ale oni sa radostne smiali na svojich výtvoroch.
• Slečna Karin, a akú budete mať masku vy?- spýtal sa Jeremy.
• Nechaj sa prekvapiť - pošeptala mu a tajomne mrkla na Ivetu. Niekoľko masiek pre vedúce tu boli zamknuté v izbe hlavnej vedúcej už niekoľko rokov. Boli to prevažne kostýmy princezien a vedúce si ich obliekali každý rok v deň karnevalu. Šli sa teda okúpať a pripraviť na tú parádu. Potom si zo starej truhlice vybrali niekoľko nádherne vyšívaných a zdobených šiat.
• Minulý rok si bola Snehulienka, môžem si tie šaty obliecť teraz ja? - prosila Iveta Karin.
• Jasne – usmiala sa Karin a podala priateľke modro-červeno-žlté šaty a dve červené mašle.
• A čo vy? - obrátila sa na Evu a Veroniku a vybrala ďalšie nádherné šaty - toto sú Popoluškine plesové šaty - vysvetlila a rozprestrela ružovú ľahučkú saténovú róbu, zdobenú čipkami a výšivkami.
• Tie si zoberiem ja - vyhlásila Eva a ihneď si ich privinula k telu.
• A ja si zoberiem Šípkovú Ruženku, aby ma Jessy mohol celý čas bozkávať - zasnene sa zatvárila Veronika a dievčatá sa zasmiali.
• No dobre, tak sa poďme obliecť, lebo deti sa nás už nemôžu dočkať - súrila ich Iveta a tešila sa, až ju Andreas uvidí. Karin si napokon tiež vybrala šaty a vybrala aj kostým pre svoju tetu.
• Iveta, ty vyzeráš nádherne - pochválila ju Veronika, keď vyšli z izieb a stretli sa na chodbe - vôbec nepochybujem, že Snehulienka vyzerala ako ty teraz, ak voľakedy naozaj žila -
• Ďakujem - zapýrila sa Iveta – aj vy vyzeráte krásne, ako princezné z rozprávok.
• Áno, len kráľovná nám chýba. Kde je?- spýtala sa Eva
• Hneď príde, ešte má problém s vlasmi - povedala Iveta.
Karin vyšla z izby o minútu neskôr.
• No, tak ak takto vyzerala Snehová kráľovná, tak sa nečudujem, že všetci tuhli - vzdychla Veronika.
• Všetky sme krásne, deti zabudnú aj ústa zatvoriť - zasmiala sa Karin - tak už poďme do sály pozrieť, či je všetko nachystané.
Skontrolovali výzdobu, jedlo a malinovky.
• Tak čo, môžem ich pustiť dnu? - spýtala sa hlavná vedúca, ktorá v kostýme čarodejnice s veľkým umelým nosom a nezeleno namaľovanou tvárou vyzerala naozaj hrozivo.
• Áno, všetko je pripravené - Karin ešte pohľadom prešla po veľkých dlhých stoloch, ktoré sa prehýbali od zákuskov, chlebíčkov a ovocia. Výzdoba bola nádherná. Z vysokého stropu viseli rôzne svietiace lampióny, farebné balóny a papierové stuhy. Vedúce sa postavili k veľkým dverám a čakali, kedy začujú deti.
• Ešte škrabošky - upozornila Iveta. Nasadili si ich a otvorili dvere v okamžiku, keď začuli za nimi detský smiech. Ten však hneď stíchol a z úst užasnutých detí bolo počuť iba:
• Óóóóó, waw, super, to je krása....-

Deti vchádzali dnu zahľadené na farebný strop. Prichádzali masky kvetiniek, stromov listnatých aj ihličnatých, duchov, čarodejníc. Ale aj maska koňa z troch detí krčiacich sa pod plachtou s konskou hlavou. Bola tu aj poschodová torta z kartónového papiera, ale aj princezné, rytieri a brušné tanečnice. Čas akoby sa na chvíľu zastavil. Tu mala fantázia naozaj zelenú. O chvíľu už deti výskali a naháňali sa po sále.
• A kde sú vedúci?- pýtali sa deti.
O chvíľu sa dvere znovu otvorili. Dnu vbehol Waring a za ním s dupotom vpochodovali dnu štyria hrozivo vyzerajúci vojaci. Na povel od Andreasa naraz zastali. V sále zostalo také ticho, že by sa dalo krájať. Až po chvíli sa odvážili chlapci z najstaršieho oddielu a šli si zblízka prezrieť tento úkaz, ako ich nazvala Karin.
Vojaci stáli s rukami za chrbtom a sústredene pozerali pred seba. Oblečené mali čierne uniformy a nepriestrelné vesty. Tváre mali zahalené v čiernych kuklách. Určite vzbudzovali rešpekt. Najmenšie deti začali trochu ustupovať dozadu. Iveta prevrátila očami a podišla k nim.
• Pohov, chlapci. Toto je karneval pre deti, nie pre dospelých - vyčítala im.
Muži na seba pozreli a začali sa smiať.
• Tak čo, decká, dostali sme vás? - spýtal sa Andreas so smiechom. Deti si už uvedomili, že je to iba hra a smiali sa aj oni. Výskali, skákali a obchytkávali vojenské uniformy svojich vedúcich.
• Boli sme dobrí, nie? - spýtal sa Andreas.
• Úžasní - zasyčala Iveta - polovica detí sa kvôli vám takmer pocikala -
• Takého slabocha tu nemáme - vyhlásil Andreas.
• Ak to sa mýliš - zaznelo a Damien až teraz zbadal Karin, ktorá objímala plačúceho Jeremyho Stouna.
Bola ako zjavenie. Snehovo biele šaty dlhé až po zem, vyšívané striebornou niťou a zdobené striebornými perličkami s vysoko zdvihnutým golierom boli akoby z iného sveta. Vlasy mala vyčesané do vysokého účesu a v ňom mala zastoknuté biele ihlice. „Ak takto vyzerá smrť“ vravel si v duchu Damien „chcem umrieť hneď“. Na mihalniciach a obočí mala nalepené biele miniatúrne perličky a očné tiene okolo očí jej vytvárali mliečnu dráhu. Pery mala namaľované bledoružovým rúžom, ktorý sa zvodne leskol. Mal veľkú chuť ju pobozkať.
• Jeremy - Mick sa rozbehol ku chlapcovi, kvokol si k nemu a vysvetľoval, že sa nič nedeje a že sú tu iba ako masky. Jeremy sa potom viditeľne upokojil.
• Myslel som, že je tu môj........ - nedopovedal chlapec, lebo Mick mu rýchlo priložil prst na ústa.
• Nie, všetko je ok. Neboj sa - uistil ho Mick, načo sa mu Jeremy hodil okolo krku. Po chvíli ho Mick odsunul.
• Vieš, že ťa mám veľmi rád a nedopustím, aby sa ti niečo stalo, jasné? - Jeremy prikývol.
• Tak, a teraz sa bež hrať s deťm i- poslal ho Mick. V maske čertíka vyzeral skôr ako anjelik. Mick sa postavil a vydýchol si. Podišiel k ostatným kolegom.
• Mali by sme sa ísť dať trochu do poriadku, strašíme tu viac ako vedúca v maske strigy - ukázal na hlavnú vedúcu.
Odišli a keď sa o pár minút vrátili, už nevyzerali tak hrozivo, hoci ešte vzbudzovali rešpekt. Nechali si iba čierne tričká a čierne nohavice. Karin si všimla, že im tá uniforma prirodzene sedí.
Zábava už bola v plnom prúde. Z CD- čiek sa niesla najmodernejšia diskotéková hudba a deti spievali a tancovali. Karin spravila niekoľko krásnych fotiek a jej teta všetko natočila na video. Bola si istá, že keď rodičia uvidia ich deti, ako sa bavia a sú šťastné, budú musieť pristaviť ďalšia chatky.
Ale príchod tých štyroch bláznov radšej vymažú, to by aj rodičom zdvihlo adrenalín. O dve hodiny vyhlásili najkrajšiu masku, ale odmeny dostali všetky snaživé masky. Vzduchom lietali cukríky rôznych chutí a farieb a deti pobehovali, chytali ich a predháňali sa, kto ich nazbiera najviac.

Damien z Karin celý večer nespúšťal zrak. Cítila jeho pohľad kdekoľvek sa pohla. Musela uznať, že čierna mu pristane. Napokon k nej pristúpil.
• Dáš si so mnou drink? - spýtal sa. Chvíľu na neho hľadela, potom povedala deťom, ktoré okolo nej tancovali, že si pôjde na chvíľu sadnúť. Damien jej podal ruku a pomohol jej dostať sa z kruhu detí. Zaviedol ju ku stolu, kde mali prestreté vedúci a nalial jej do pohára šampanské.
• Nemali by sme piť - upozornila ho Karin.
• Nepijeme, je to iba trochu šampanského a deti pôjdu o chvíľu spať - podal jej pohár.
• Tie šaty sú nádherné - lichotil jej.
• Ďakujem, sú veľmi staré. Patrili mojej babičke, hrávala v nich divadlo - upila si zo šampanského.
• Kde ste našli tie obleky? – ukázala na jeho uniformu. Bál sa tej otázky.
• To sme si požičali od vašej polície - zaklamal.
• Naozaj? A odkedy má slovenská polícia na nášivkách U.S. Army? - Damien sa skoro zadrhol. Pobúchala ho po chrbte.
• Myslíš toto? - ukázal naivne na nášivku - to sme tam dali my, aby to vyzeralo.......no....- nemohol si zmyslieť.
• Vierohodne? - dodala za neho.
• Áno, tak - vydýchol si Damien a musel sa napiť, lebo mu vyschlo v hrdle.

Sálou sa rozliehala pomalá pieseň. Damien položil pohár na stôl a galantne sa jej uklonil.
• Dovolíte, veličenstvo, aby som si zatancoval s najlepšou tanečníčkou na svete?-
Karin tiež odložila pohár a podala mu ruku.
• No, ak ste taký dobrý tanečník ako ja, tak potom, prečo nie? - usmiala sa.
Pri tanci si ju Damien stále viac priťahoval k telu, až sa napokon opierala o jeho hruď. Bola taká silná a mužná, že sa jej nechcelo už nikdy sa od nej oddeliť.

Jessy s Veronikou a Andreas s Ivetou tiež tancovali, keď si Jessy všimol Damiena, ako si k sebe túli Ľadovú kráľovnú a niečo jej šepká. Drgol do Andreasa a mykol hlavou smerom k páriku.
• Ľadovej kráľovnej sa nejako topí srdce - povedal uštipačne Jessy.
• No, aj s mojím bratom to robí divy. Je ako maslo na rozpálenej panvici, keď je s ňou - zasmial sa Andreas.
• Prestaňte, vy dvaja, je to hlúpe. Buďme radi, že sa k sebe správajú tak milo - zahriakla ich Iveta.
• Áno, Snehulienka moja- prikývol naoko poslušne Andreas.
• A ty ak neprestaneš, vymením ťa za iného trpaslíka. Je ich tu dosť - upozornila ho.
• Už so ticho -

Karin si oprela hlavu o Damienovo rameno a nechala sa unášať pomalou melódiou. Damien sklonil hlavu a vdychoval vôňu jej broskyňového šampónu.
• I want to be with you – zašepkal jej do vlasov. Mal chuť vykríknuť, že aj ona chce byť s ním, no nakoniec povedala.
• Veď si so mnou -
Damien si vzdychol.
• Vieš dobre, ako to myslím. Chcem sa s tebou....-
• Hovor tichšie - prerušila ho a nervózne sa obzrela – niekto nás môže počuť -
• To mi je úplne jedno - vyhlásil. Karin ho udrela do pŕs, no ani to s ním nepohlo.
• Čo to máš zasa za lubom? Lebo ak si myslíš, že teraz tu budem s tebou tancovať a potom s tebou vleziem do postele, tak sa mýliš - vyhlásila rozhodne. Damien zastal a zahľadel sa na ňu.
• Tonight you will be mine - povedal veľmi presvedčivo. A ona neprotestovala. Nevládala. Nehcela.

Deti sa zabávali až do polnoci a potom už mnohé zaspávali po stojačky od únavy. Tak ich vedúci odprevadili do postelí. Eva s Mickom, ktorí dnes mali stráž ako prví, sa išli prezliecť. Druhý mali stráž Jessy s Veronikou.

Karin s Ivetou pospratávali zvyšok potravín do chladného skladu, aby sa nepokazili a upratali najväčší neporiadok. Povedali si, že ostatné upracú zajtra s deťmi. Potom si ešte naliali šampanské a zapili vydarený večer. Karin bola stále nervóznejšia a stupňovalo sa to vždy, keď na ňu Damien pozrel.
• Tak, Karin, aby si vedela, že sme na teba nezabudli- Andreas vytiahol spoza chrbta kyticu ruží - Všetko najlepšie ti prajem - Povedal sladko.
• Och, tie sú krásne. Ďakujem - Karin neskrývala prekvapenie a so zatvorenými očami si k nim privoňala.
• Je ich presne šestnásť - pozrel na ňu - Osemnásť?- znova sa na ňu pozrel a šibalsky sa usmieval - Je ich toľko, koľko chceš, aby ich bolo- dodal napokon.
• Andreas, si taký milý, ďakujem ti-
• A pusa nebude? Náhodou som neobyčajne príťažlivý typ na bozkávanie - nastavil tvár.
• Hej, Andreas, ak sa chceš bozkávať, tak na to som tu ja - ozvala sa Iveta a hodila na neho taký pohľad, na ktorom sa všetci zasmiali.

Ešte chvíľu pobudli a potom sa vybrali na poschodie do izieb.
• Som tak unavená, dobrú noc všetkým - povedala Karin a pomaly kráčala ku spoločnej izbe, ktorú mala s Ivetou.
• Poď, Ivet, pomôžeš mi s tými šatami - povedala a zívla. No Iveta sa nehýbala.
• Prepáč, Karin, ale...-
• Ale čo? – Karin sa otočila a zazrela na priateľku. Tá sa pritúlila k Andreasovi.
• Karin - ozval sa Andreas - prepáč, ale už som dosť starý na to, aby som spal v jednej posteli so svojím bratom. Takže by som ti bol vďačný, keby si ho prichýlila-
• A na to si prišiel kedy? - zrúkla Karin a už sa jej chytal amok. Andreas neodpovedal.
• Iveta, ak nepôjdeš so mnou, už nie si moja priateľka - vyhrážala sa. V tom ju zozadu objali dve silné ruky.
• Čo stojíte, choďte už. Neviem, koľko ju ešte udržím - prikázal im Damien.
Karin ešte kričala za Ivetou, že ju zaškrtí, kým sa dvere na izbe za ňou nezatvorili.
Damien ju pomaly otočil k sebe a vyčítavo sa spýtal.
• Tebe so mnou nie je dobre? To som ti taký odporný? -
• Nie, ale..- sklonila hlavu
• Ale?-
• Ale nechcem, aby každý vedel, že ťa milujem - povedala to potichu, no pre Damiena to bola najkrajšia veta, akú za posledný mesiac počul. Zovrel ju v náručí a ponoril si tvár do jej vlasov
• I want you - zašepkal.
• Aj ja ťa chcem - povedala Karin nežne a cítila, ako ju oblieva príjemné teplo, keď ju začal bozkávať na krk.