Keď deti plačú, revú ... ja šaliem, Deťúrence, Diskusie

Kamka, ja mám doma troch urevancov. Nonstop do seba zapárajú a následne plačú, kvília, kvičia, srdia sa, pištia až sa steny trasú. Žalujú, štípu sa, hryzú sa... Keď sa snažím ich utíšiť, či skôr lepšie povedané prekričať, neberú ma do úvahy a s ešte väčšou agresiou sa na seba vrhajú - vrátiť požičané. Pekné napomínanie nefunguje. Krik občas zaberie a keď ma vytočia do nepríčetnosti, už berú nohy na plecia, lebo vedia, že sa blíži výprask. Trhá mi srdce, keď ma donútia vyprášiť im gate, ale v danej chvíli nič nezaberá. A najviac ma privádza do zúfalstva to, že keď ma už takto vynerváčia a ja do nich naziapem alebo ich vyrúbem, asi 5 min. trúbia ako keby som ich z kože drala a vzápätí sa smejúúúúúúú, smejúúúúú a smejúúúú. Potom ich to prejde a opäť spustia plač. Moje nervy sú niekde v kýbli alebo vôbec nie sú. Takže paradoxne som matka flegmaticko - cholerického temperamentu. A nakoniec sa smejem s nimi, čo považujem za svoje totálne zlyhanie. Máme doma jednoducho džungľu.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Amalka, len inteligentní ľudia dokážu zvládať chaos!!! Ty si tiež v tej kategórii. Tak si toho váž a buď rada, že Ťa má kto "jedovať". Tvoje písmenká sa dobre a s ľahkosťou čítajú. Sú ľahúčke ako vločky snehu, ktoré nám posejú onedlho tvár. Tam u vás možno už aj hej. Ale my dolniaci, nám zatiaľ len vietor strapatí vlasy. Apropo, džungľa ma svoj poriadok, tak žiaden strach deva.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

otázka mimo... kto je to samot?

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

jeden správny chalan, kamoškin kamoš.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kami,ja som včera prežial trištvrtehodinové plakanie mojej malej.Zobudila sa plakala a plakala.Nič nepomáhalo.Chúdiatko moje len plakala až sa zanášala.Nuž dala som jej ešte napiť a ľahla som si k nej hladkala chrbátik.Trvalo to hodnú chvíľu kým zaspala,nepomáhalo ,ani nosenie na rukách.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kamila,

povedala by som "Vitaj v klube!"

Na toto pomáha jediné: odchod do izby, predýchyť, prípadne sa vyhučať do vankúša a povedať si: "Mám sa rada. Mám sa veľmi rada. A NIČ a NIKTO ma nerozhádže!" A keď ide do tuhého, tak treba vypadnúť z domu a zanechať ich vštkých sebe napospas. Deti majú tykadielka, cítia naše nálady. Ak sme agresívne my, tak sa nám to vráti cez ne. Celý život je ako taký bumerang. Bitka? Načo. Krik? Občas býva. Ale aj veľa objatí a prejavov lásky.
Najlepšie u nás na rôzne hystericko-neviemaké nálady naších detí pomáha, keď ich pošlem do izby so slovami: "Keď sa ukľudníš príď, porozprávame sa." Keď sú unavené, tak nepomáha nič iné, len vrúcne objatie a pokojná aktivita.
Nie vždy sa mi to darí, ale docela dobre to začína fungovať aj bez kriku.
Keď som ako Au-pair robila pre jednu rodinu s troma deťmi, tak mi domáca povedala: "S deťmi to máš ako so psami. Musíš im to opakovať dovtedy, kým to pochopia. A hlavne nekričať a nebiť." A náš sused, ktorý má 3 chalanov, trénuje psy. Úplne s týmto výrokom súhlasí. "Dám ti psa a podľa toho, ako ho vychováš ti poviem, ako vychováš tvoje deti." Jeho psy v živote nezaútočili, poslúchajú ho na povel. Synovia majú rozhľad a myslím, že v živote sa nestratia.
Verím, že ten, kto je vnútorne silný a vyrovnaný, vychová svoje deti dobre.

A ako hovorí moja veľmi dobrá kamarátka: "...zase som bola múdra ako rádio!"

***hrošica***

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Už mi len poraď ako byť silná a vyrovnaná.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kamila, neporadím. Sama sa v tom patlám a prehadzujem si batôžtek na chrbte plný kameňov z detstva. Hovorím si, že chcem byť iná ako boli mojí rodičia, ale nie vždy sa mi to darí. Začala som chodiť na jógu, ktorá mi pomáha tým, že ma učí vypnúť a vnímať kľud a pohodu. Osem rokov som doma. Ťažké roky to boli. A ťažké aj budú. Som komplikovaná povaha a môj manžel tiež. Vyrastali sme vo veľmi rozdielných rodinách a je to cítiť. Po dvoch spoločných dovolenkách sme sa dopracovali k názoru: každý po svojom. Maximálne si akceptujeme nárok na voľnosť. Ak mám všetkého plné zuby, beriem si v sobotu voľno a idem preč. Ak sa zadarí, tak aj na celý víkend. Učím sa neriešiť konflikty medzi deťmi, ani tie deti vs. manžel. Nie všetko je môj problém.
Tú silu a vyrovnanie môžeš asi najviac načerpať z poznania, že aj ty máš nárok na svoju slobodu a svoje voľno.

Veď keď chceš, tak pošli mail. Môžeme si o tom pohovoriť viac. Urobíme si takú malú psychologkickú siestu.

***hrošica***

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Veľmi rada. Az sa trochu času zadarí, teraz som na rade s naničrománom, tak musím potrápiť svoju fantáziu, môžeš poradiť. Ak náhodou si to stihla čitať a máš nápady možeš poslať cez kontakt.Inak nechceš aj ty písať? Píšeš rozkošne.Máme ešte nejaké hrdinky v zálohe. Tereza, Adamova ex ide do sveta.

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Kamila, tak toto čítanie som ešte nestihla. Jedine, že by som tu začala nocovať. Ak by som zo seba predsa niečo vymáčkla, tak ti dám vedieť. ***hrošica***

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

No zbohom... ak je to tak ako si vychovas psa, tak aj deti, nemam sa naco tesit!!! Pretoze nas pes, ma strasne rad ludi, ako-tak strazi, vtiera sa, lisiak mazany, a hlavne poslucha LEN KED SA MU CHCE... ach, jaj.
viem,ze hrosica nebude pisat o problemoch s manzelom, pretoze, sa mi zda, ze to tam tak nadskrtla, ale moc som zvedava ako to bolo, mozno ma inspirujes... :-}

Ak chcete komentovať, tak sa prihláste alebo zaregistrujte

Skúška nových smailikov pre utajených chlapov. Čo keby ste nám napísali váš názor na dnešné ženy, deti, rodiny. Prezradte nám vaše predstavy o rodine, ak nejakú plánujete, o manželke akmáte, prípadne by ste chceli. Rada by som čítala názor aj opačnej strany.